Od herného Zaklínača sme čakali mnoho, dokonca sme sa nechali uniesť mladíckou nerozvážnosťou a verili, že Zaklínač nám dá to jediné a správne RPG. Vo svojej podstate sme dočkali, pretože nech je číslo v záverečnom hodnotení akékoľvek, jedno sa Zaklínačovi uprieť nedá – má gule. Bez akýchkoľvek preháňaní, zbytočného moralizovania alebo ospevovania nádhernej prírody. Geralt je totiž zaklínač a ak vám je toto povolanie neznáme, zrejme ste o Sapkowskom ešte nepočuli. Zaklínač je jeho dielo, treba podotknúť, že nadmieru podarené a je len chybou Západu, že u nich tento vynikajúci poľský spisovateľ nie je známy. Hra by to mohla zmeniť, v to aj veríme. Na začiatku príbehu sme síce zostali mierne vyľakaní, veď to vôbec nebolo to, čo sme čakali, v čo sme dúfali a v čo sme verili, ale postupne sme prišli na to, že úvod musel byť vhodne upravený pre nováčikov. Nemusíte poznať bližšie Geraltove dobrodružstvá, to rozhodne nie, ale prídete tak o niektoré zaujímavé konfrontácie. Nielenže počas svojho putovania natrafíte na známe persóny, ono sú tu aj niektoré čriepky príbehov dostatočne podobné s knižnou predlohou, aby ste ich niekde v zakutí rozpoznali a užili si ich po svojom. Aj tak sa však nedokážeme vyhnúť nutnému konštatovaniu: Geraltove knižné príbehy si zabezpečte! Nie je to nutné, ale práve tie vás ihneď po odchode z Kaer Morhen dokonale zasiahnu v hre a možno si aj vy poviete: áno, presne takto som si to predstavoval! Zaklínač je RPG, dokonca fantasy RPG, ale i tak je od svojej konkurencie na hony vzdialený. Keď sa rozhodnete porovnať knihy, narazíte na palčivý problém. Tolkien alebo Sapkowski? Pre hru by sme mohli použiť rovnaké prirovnanie, dovolíme si však nadniesť problém najprv z pohľadu čitateľa. Tolkien priniesol svet, v ktorom sa všetky rasy spojili, aby nakopali zlo do zadku. Bol tam nejaký prsteň, to áno, odvahy kopec, krvou zaliate pláne, to tiež, ale jednoducho to bolo fantasy ako vyšité, ako ho poznáme a ako ho niekedy aj nenávidíme so všetkými tými klišé typu špicaté uši majú múdri elfovia. Svet Zaklínača je akýmsi mixom temného stredoveku a súčasnosti, a hoci sa tento guláš môže zdať pre niekoho nestráviteľným pokrmom, nám bez akéhokoľvek skrývania dokonca šmakuje viac ako Frodo a spol. S výsledným hodnotením to nijak nezamávalo. Z jednoduchého dôvodu – hra si drží atmosféru knihy a už len toto nám stačí (a vám by malo taktiež), aby sme vás prerušili v čítaní týchto slov, poslali poklusom do obchodu (najprv však mrk na HW požiadavky) a vrátili sa k článku po niekoľkých hodinách hrania. Teda ak sa od hry odtrhnete.
Zostali nám tu už len zúfalci, ktorí nevedia, koľká bije, tak poďme teda vysvetliť to, z čoho sme tak neprirodzene omámení, či dokonca v prípade Geralta si dovolíme tvrdiť akoby pod vplyvom zaklínačských elixírov. Začneme tým, kto je to vlastne zaklínač. Človek, ktorý v detstve prešiel tvrdým výberom (na konci boli len dve možnosti: dieťa podľahlo účinku zaklínačských elixírov a tráv alebo sa stalo zaklínačom), aby v dospelosti po tvrdom výcviku pomáhal ľuďom odstraňovať rôzne bájne monštrá. V tomto okamihu prichádza na svetlo sveta prvý záblesk typicky Sapkowského rukopisu. Aj keď sú v svojej podstate zaklínači pre ľudí potrební, pretože ich zbavujú nepríjemností, často nimi opovrhujú, urážajú ich a poblúznení neváhajú ani hodiť kameňom. Zaklínač však v mnohom človeka nepripomína, Geralt vyzerá so svojimi šedivými vlasmi ako bájna postava. Geralt je na začiatku virtuálnej cesty polomŕtvy, nachádzajú ho jeho priatelia, odvážajúc na svoju základňu Kaer Morhen očakávajú všetko, len nie to najlepšie. Zisťujete, že Geralt stratil pamäť, nič zo svojej minulosti si nepamätá a na svetlo sveta sa teda derie jednoduchý tutoriál spojený s obranou zaklínačskej pevnosti. Prvé kroky pripomínajú výcvik Ciri v románe a starobylá pevnosť je svojou mohutnosťou skutočne impozantná. Chladná i príťažlivá zároveň. Je to váš domov, ktorý napadla pre vás neznáma skupina a unikla s tajomnými elixírmi potrebnými pre výcvik ďalších zaklínačov, aj keď je možné, že žiadny už nepríde. Dôležité však je, že zlodej môže mutujúce nástroje použiť vo svoj prospech a zničiť tak tajomstvo zaklínačov. Tak začína putovanie, mierne ošúchané, mierne ohmatané, ale ako úvod vcelku prijateľné. Keď opustíte Kaer Morhen, dostanú nováčikovia poriadnu pecku do zubov. Nie, Zaklínač nie je žiadny Oblivion, Gothic 3 alebo Two Worlds. Žiadna vyblýskaná zbroj, žiadne hrdinské klaňanie sa, žiadna vreckovka pred ústami. Rating v podobe 18+ je na mieste a teraz sa neoplatí polemizovať, pretože nejaké to kurva v hre nie raz zaznie a to je len vrchol pyramídy. Nebudeme upozorňovať na vulgarizmy, Geralt nie je žiadny pobožný človek a okolo neho taktiež. Dokonca ani kňazi sa neodvážia kvetnatou rečou dávať rozhrešenie, lež radšej rozsievajú silu svojho kultu a zastierajú pred očami obyčajných ľudí svoju vlastnú slabosť a dvojitú tvár. Elfovia tu nie sú vznešený národ múdrych a čestných bojovníkov. Kedysi dávno vyhnaní zo svojich domovov ľudskou rasou museli ustúpiť človeku. Mladícka nerozvážnosť niektorých jedincov takmer vyhubila túto rasu a hoci to môžeme skrývať akokoľvek chceme, elfovia sú tu jednoducho akoby teroristi, napádajúci nielen ľudí, ale takmer všetkých, len aby si vybili svoju zlosť a krvou sa pomstili na nevinných. Úbohé konanie podobné so súčasnosťou netreba nikomu pripomínať. S podobnými príkladmi by sme mohli pokračovať pomerne dlhú dobu. Emancipácia žien neexistovala, deti sú morálne skazené už vo svojom rannom veku, každý by vám najradšej zapichol dýku do chrbta, sebeckosť a nadutosť z niektorých tvárí srší hneď po ich zazretí. Na všetky tieto princípy fungovania sveta prídete už v prvom akte, v podhradí Wizimy.
Malebné prostredie je odstrčené do pozadia chudobou a smrťou. Po vojne a more opustené domy nevydolujú teplé miesto v duší ani zatvrdlému optimistovi a rozklad ľudskej rasy a jej zvieracie pudy cítite i skrz monitor. Koniec sveta a pre vás iba začiatok. Základnú príbehovú líniu vynikajúcim spôsobom podporujú sekundárne úlohy, ktorých plnenie neleží na vašich pleciach, ale málokedy ich odmietnete. Takto sa postupne pretĺkate obmedzeným prostredím (nie je to voľný svet, ešte raz pripomenieme, žiadny Oblivion, vážení), sledujete skazenosť postáv a keďže ste zaklínačom Geraltom, za peniaze (žiadna chrabrosť alebo hrdinskosť, niečo za niečo a to niečo býva väčšinou nejaký ten peniaz) pomôžete tam a tam, všetko je len otázka ceny. Po niekoľkohodinových potulkách nasleduje vážne rozhodnutie, ktoré vám následne ukáže, že niečo ako menšie zlo neexistuje, no vy si ho zvoliť musíte. Detaily neprezradíme, aj tak sú väčšinou vytárané v iných recenziách a vy tak prichádzate o čaro celého príbehu. Nech sa však rozhodnete akokoľvek, teda v konkrétnom prípade zachrániť jednu osobu, musíte zvoliť zlo menšie, pretože hoci tí, ktorí osobu obviňujú, nie sú v práve, ani vinník nie je čistou ľaliou. Nie je jednoduché zostať neutrálnym, rozhodnúť sa musíte. Práve týmito voľbami – či už v podobe postrannej úlohy alebo dôležitého rozhodnutia v príbehu – sa postupne stretávate s následkami. Nikdy netušíte, komu ste pomohli a komu ublížili a či vás následky predošlého konania prekvapia príjemne alebo práve naopak. Nedokážete sa zbaviť pocitu, že čo bolo pre niekoho posledným prianím, je pre iného rozsudkom smrti a práve vy ste rozhodujúcim závažím na váhach, ktoré posunie jazýček vpravo alebo vľavo. Spravodlivosť je slepá. Ľudský, skazený charakter je vykreslený vo svojej surovej podstate. Môže sa zdať, že Geralt je len chladná postava, nájomný vrah nebezpečných tvorov, no postupne zisťujete, že ak by ho pichol čriepok ľadu do srdca, dokonale by sa rozplynul nad jeho teplou ľudskosťou, hoci city na povrch nevychádzajú. Svet Zaklínača je zúfalý, pesimistický, temný... jednoducho náš svet vo vyššie uvedenom mixe. Napokon sa dostanete i do samotnej Wizimy, ktorej brány sú uzatvorené pre karanténu, zatúlate sa do bažín, stôk a krýpt zavítate do chrámových, kupeckých štvrtí v meste, poprechádzate sa po blízkom okolí. Miesta na skúmanie je dosť, pre život každého už nie a tu musí prísť na rad boj.
Je potešiteľné, že práve vy držíte v rukách meč osudu a krv elfov nebude jediná preliata, ale o tom sme už písali. Na začiatku dostanete do rúk len klasický železný meč, hoci zaklínač má vždy po ruke dva, pričom jeho špecifikom je, že ich nosí na chrbte. Druhým je strieborný meč, pričom toto delenie nie samoúčelné: železný na ľudí, strieborný na potvory. Ostatné zbrane vziať síce môžete, ale my sme po nich ani raz nesiahli. Inventárové šialenstvo s hľadaním čo najlepšej zbroje tak automaticky odpadá, Geralta taktiež nebudete navliekať do šatôčok ako bábiku.
Má svoju typickú výstroj, žiadne brnenia ani helmy. Mohlo by sa zdať, že RPG to vlastne ani nie je, no súbojový systém vás presvedčí o tom, že si tu dal niekto námahu a prišiel na niečo tak primitívne, avšak príťažlivé zároveň, že posielame do Poľska imaginárny súdok piva ako pochvalu. Bližší popis nájdete v ovládaní a hrateľnosti, hádam vám postačí jednoduchý popis: klikajte, len keď máte, žiadne orgie sa nekonajú. Schopnosti si však postupne zlepšujete, pričom body investujete priamo do niektorých schopností, žiadne čísla tu nehľadajte. Či už investujete do sily (intenzita úderov v súbojoch, odolnosť voči zraneniu, kritické zásahy...), obratnosti (presnosť zasadených úderov, koordinácia pohybov, účinnosť zásahov), výdrže (Geraltov mentálny a psychický stav, únava, energia na zosielanie znamení, odolnosť voči toxínom, bolesti a jedu...) alebo inteligencie (miešanie elixírov, nové informácie o flóre a faune, intenzita znamení), vždy vidíte, do čoho idete a čo zlepšujete. Okrem týchto základných vlastností investujete tzv. talenty (tri druhy: bronzové, strieborné a zlaté) ako body priamo k danému zlepšeniu i k zaobchádzaniu oboch mečov v troch rôznych módoch a talentom. Všetko na maximum si počas hrania nezlepšíte, musíte sa preto trochu obetovať a zvoliť vlastný štýl. Poďme k niektorým termínom, ktoré v poslednom odseku mohli mierne narušiť pomalé tempo plynúcej recenzie. Zaklínač nie je len bojovník, ovláda i mágiu, pričom k dispozícii má 5 základných znamení, ktoré môže následne vylepšovať do rôznych podôb. Keďže však trpí amnéziou, musí sa ich naučiť a prvé, na ktoré natrafíte, je znamenie Aard (telekinetický výboj, ktorí zráža k zemi protivníkov – alebo vám sprístupní cestu cez zasypané chodby kamením – a môže ich aj omráčiť), neskôr získate Quen (ochranný štít), Yrden (vlny bolesti), Igni (ohnivá mágia) alebo Axie (vzbudenie mentálneho strachu). Aj keď sa vám znamení môže zdať oproti klasickým kúzlam málo, treba podotknúť, že Geralt nie je žiadnym mágom a navyše počet zlepšení jednotlivých znamení je neúrekom.
My sme im príliš neholdovali, pretože ich sila bola spočiatku oproti tvrdému ataku mečom menej markantná, ale to bol náš spôsob hrania. Ďalej tu máme miešanie elixírov, ktoré Geraltovi dávajú špeciálne schopnosti. Základných alchymistických substancií je šesť a nachádzate ich buď v podobe bylín, minerálov, častí tiel zabitých potvor alebo iných substancií. Vyrobiť môžete nespočetne elixírov (niekoľko desiatok), pričom buď pôjdete na istotu a namiešate si len to, čo poznáte alebo budete skúšať a testovať účinok na sebe. Večný oheň svietiaci v stave meditácie vám dovolí preskúmavať taje tohto remesla a taktiež v tomto tranze ako jedinom zlepšujete svoje schopnosti. Meditovať môžete pri ohniskách alebo domácnostiach známych postáv. S elixírmi však treba sledovať dôležitý teplomer toxicity, pretože ak chcete dosiahnuť niečo viac, napokon môžete veľmi rýchlo skončiť a spoznáte hranice svojich možností. Spojenie s drogovými úletmi sa možno zdá niekomu markantné, avšak čo je to vlastne mágia? Takýmto spôsobom budete nielen urýchľovať svoje uzdravenie, spomaľovať pohyb, lepšie uvidíte v tme, zasadíte presnejšie údery, zariadia imunitu alebo naopak otravu, spoznávať svet elixírov je zábava. O ich používaní v boji ani nehovoríme, ale to už je práve na vás, čo si vyberiete. Veď to sami dobre poznáte, niečo sa končí, niečo začína a ktorá cesta je tá správna nevie nik, ale každý presadzuje len tú svoju.
GRAFIKA 8 / 10
Zaklínač vyzerá vo svojej podstate veľmi príťažlivo, hoci miera detailov efektov nemusí prekročiť niektoré nablýskané tituly. Omnoho dôležitejšie však je, že Zaklínač pôsobí uveriteľne. Všetky prostredia majú svoj špecifický charakter, ktorý vám bude svojim spôsobom príjemný, a to pôjde hoc aj o kryptu alebo zmutované tvory. Svojský svet vytvorený z jednotiek a núl má tú správnu atmosféru. Plynulo striedajúci sa deň s nocou taktiež pôsobí až ukrutne príťažlivo, v hustom daždi by ste najradšej niekam zaliezli. Ospevovať krásu je zbytočné, tentoraz od toho upustíme, aj keď to je v tomto prípade krst ohňom, veď Zaklínač je skutočne pekný a spomenieme radšej neduhy, ktoré nás trápili. Hardvérová náročnosť je nemalá, pohľad do tabuľky napovie viac. Minimum v tomto prípade berte ako skutočné minimum a pri nízkej úrovni detailov si zahráte v obyčajnom rozlíšení 1024*768 a i tak to občas niekedy riadne cukne. Je to tak trochu paradox, pretože tam, kde napríklad Oblivion bežal svižne, pôsobí Zaklínač svojou uzatvorenosťou a veľkou náročnosťou podivne. Nemáme tu úplne voľný svet, žiadne prechádzky prírodou, preto nás trochu máta, čože sa to stalo. Dedinčania nám prišli minimálne odlišní, naklonovaní jedinci jednoducho už vyšli z módy. A chyba najväčšia, kvôli ktorej sme si išli vlasy z hlavy trhať a bol to pre nás čas opovrhovania programátov, bolo nahrávanie. Nahrávanie miestnosti domu, nahrávanie späť do krajiny, nahrávanie toho a toho, nahrávanie tamtoho. Vždy ak prejdete do novej „miestnosti“, spustí sa otravný a hlavne dlhý loading. V závislosti na rýchlosti vášho stroja môžete čakať len niekoľko desiatok sekúnd, niekedy je to však krajne nepríjemné, hlavne ak niekde zomriete a následne začnete nahrávať uloženú pozíciu. Prskáme síru, nadávame, ale nič s tým nespravíme, od hrania nás to neodradilo, tak vás len upozorňujeme. INTERFACE 9 / 10
Ovládanie na jedna mínus, a to len pre podivný inventár, ktorý je titerný a neprehľadný. To je zrejme jediná výrazná chybička krásy, ktorú sme našli. Celý batoh je totiž rozdelený na štvorce, do ktorých sa ukladajú maličké ikonky predmetov. Šialené, hoci ho mohli roztiahnuť hoc aj na polovicu obrazovky a zanechať tak príjemné ornamenty po bokoch a geraltovu postavu niekde v pozadí. Blúdiť kurzorom po maličkých ikonách je krajne nepraktické. Treba uznať, že predmetov až tak veľké množstvo nepozbierate, väčšinou pôjde len o jedlo, elixíry, prísady, zvytky alebo alkohol, no i tak to mohlo byť zvládnuté lepšie. Teraz však pôjdeme chváliť. Všetky postavy sú precízne a zrozumiteľne popísané, taktiež i bylinky, lektvary, prísady, potvory, denník je správnym spôsobom popisný a praktický, mapa prehľadná – jednoducho radosť prechádzať menu. Inak máte na výber tri druhy pohľadov: jeden z väčšej vzdialenosti za vašim chrbtom, kedy môžete používať klávesnicu i myš, druhý bližší a tretí umiestnený tesne za chrbát Geralta (niečo na štýl Kane & Lynch alebo Gears of War… dobre, trochu šialené prirovnanie), pričom postavu tentoraz ovládate výhradne klávesnicou a myšou a v strede umiestnený kurzor je pod nadvládou myši ako v strieľačke. Svoje si nájde úplne každý, navyše často budete využívať aj špeciálne Geraltove pohyby, úskočné manévre, piruety, tak nádherný a skvele ovládateľný balet s mečom v ruke sa len tak ľahko nevidí.
Teraz príde to najlepšie. Dosť bolo úmorného klikania na nepriateľa, prípadné vsugerovanie si, že tento bojový systém má zmysel a útočím s rozmyslom. Nie, nehrá sa na ťahy, ktoré bývajú postupne únavnými. Geralt prevedie útok, ak mu to prikážete, no nesmiete tak spraviť bez rozmyslu. Musíte jednak zvoliť vhodný spôsob boja (silný, rýchly a skupinový), pričom už podľa ich pomenovania tušíte, čo ktorý znamená. Správna voľba na správne potvory je nutná, navyše sa v neskorších fázach hry nevyhnete ani kombinovaní mečov a štýlov, pretože na vás útočia mnohí protivníci. A to si už žiada komplexný a zároveň jednoduchý bojový systém. Kliknete raz, Geralt predvedie útok, na kratučkú dobu sa kurzor zmení na ohnivý a vy máte možnosť v sekvencii úderov pokračovať a vytvoríte tak omnoho silnejšiu a účinnejšiu kombináciu úderov. Tie samozrejme závisia na tom, ako ste v nich pri zlepšovaní vlastností pokročili.
Ak kliknete príliš skoro, útok zrušíte, ak príliš neskoro, začínate od úplného začiatku. Na začiatku sme nechápali a snažili sa prežiť, neskôr si tú nádheru užívali. Sto bodov, toto je vskutku originálna a prínosná myšlienka! HRATEĽNOSŤ 10 / 10
Keď sme už pri tom boji z predošlého hodnotenia, trochu pri ňom aj zostaneme. Ovláda sa bravúrne, pričom správne načasovanie je nutnosťou. To je zrejme každému jasné, lenže štýl boja si skutočne volíte vylepšovaním vlastnosti meču a spôsobu boja. Ak investujete výhradne do rýchleho boju so železným mečom, budete v ňom síce majstrom, ale v ostatných štýloch budete podpriemerní! Taktiež sú tu špeciálne smrteľné údery, prirodzene používate i znamenia a po chvíli sa preberiete doslova z delíria. Boj je prirodzený. Nie je jednoduchý, potvorky si nenechajú vziať život poľahky, to určite nie, ale ak sa pozeráte na nádherné vizuálne divadlo, keď Geralt predvádza svoje úžasné kúsky posilnený elixírmi. Je radosť na to hľadieť a užívate si. Boj je pri tom iba zlomok radosti, ktoré vám hra ponúkne. Na začiatku nie je žiadna voľba postavy, je tu len Geralt a za tohto zaklínača s mŕtvolne bledou pokožkou a zvieracími očami hráte. Nevyberáte si ani zameranie, neinvestujete žiadne prvé body, nestrieľate z ničoho. Predstavte si, že nám tieto tradičné atribúty s RPG spojené vôbec nechýbali a po prvýkrát sme si na ne spomenuli až teraz, pri písaní recenzie! Je to RPG založené na podmanivom príbehu, skúmaní krajiny, rozhovoroch, voľbe nasledujúceho kroku. To, komu dáte za pravdu, má výrazný vplyv na budúcnosť, čo sa vám pripomenie flashbackmi, pretože nie je v silách hráča si pamätať, prečo sa to a to stalo. Tieto kratučké úryvky však výborne vysvetlia nasledujúce dianie na obrazovke a my znovu tlieskame.
Čo je však najlepšie, tento svet je príťažlivý svojou skazenou povahou, svojou ľudskou tvárou, ktorá ukazuje svoju odvrátenú stranu. Ten pocit znechutenia sa pre vás stane samozrejmým. Vy opovrhujete nimi, oni zas vami, všetko je na pokraji záhuby a tým všetkým sa pretĺkate vy ako zaklínač, ktorý chce zostať neúspešne neutrálnym. Sú tu však aj drobnosti, ktoré robia z tohto surového sveta (brutálne zabíjanie bude vašim pravidelnou položkou jedálneho lístku) ešte realistickejšiu zábavu. Máme tu kocky,hazardnú hru, na ktorej sa dá výborne prerobiť (vlastná skúsenosť), máme tu bitkárske súboje, pitie piva a iného alkoholu a keďže je Geralt chlap nielen pohľadný (pre nás osobné čaro a charizmu má a do postele by sme s jeho ženským vydaním vliezli), ale aj s túžbami. Sexuálnymi. Ako trofeje budete získavať karty žien s miernym nádychom erotiky, ktoré sa vám podarilo dostať do postele. Nejde o žiadnu onaniu, ani akt, nad ktorým sa musíte pohoršovať – navyše je rating 18+ jasný. Z hrateľnosti máme vynikajúci pocit aj vďaka výborne napísanému príbehu, takže sme sa konečne dočkali RPG titulu, v ktorom je každý kút príťažlivý, v ktorom nás láka odhaľovať ho a sme do neho ponorení až po uši.
Veľké ďakujem musíme priznať Sapkowskemu, rovnako veľké však aj tvorcom z CD Projektu Red, ktorý túto depresívnu atmosféru preniesli aj do hry. Zaklínač je originálny a podmanivý, to nám verte. MULTIPLAYER
Videli ste niekedy dvoch Geraltov? ZVUKY 7 / 10
K dispozícii sme mali (samozrejme) českú verziu Zaklínača, ktorá sa u nás predáva. Prostredie je ozvučené adekvátne situácii, na tom sa chyby hľadajú ťažko. Čaká nás však pomerne náročné rozhodnutie, čo s dabingom. Možno nás budete preklínať, určite nás budú preklínať v CD Projekte, ale dabing je... je... raz neskutočne geniálny, inokedy neprirodzený. Nahratých bolo niečo cez 19 tisíc replík, pričom bežne je tento počet päťkrát menší, takže práce na projekte bolo určite mnoho. Zvuk znie mierne štúdiovo, čo by sa dalo prepáčiť, pretože to začujete len občas. Rudolf Kubík nahovoril Geralta chrapľavo-drsným hlasom. Na jednej strane sa to hodí, inokedy to pôsobí skôr úsmevne, vybrať si musíte sami. Ono to skutočne niekedy výborne zvýši atmosféru, keď prenesie repliku typu: tvoje pohlavné orgány spoznajú stredovek (samozrejme v trochu drsnejšom žargóne), ale pri bežných rozhovoroch je niekedy tento drsný štýl príliš nútený. V českých recenziách sa niektorí sťažovali na pražský prízvuk trpazlíkov, ktorí hovoria klasickou zmiešanou rečou, no my na to môžeme hodiť bobek, znie to vynikajúco. Iné hlasy sú buď autentické alebo umelé, no na tak veľkolepý projekt, akým nadabovania Zaklínača v našich zemepisných šírkach určite je, sa nedá pozerať len na chyby. Česká verzia rozhodne nie je zlá, repliky sú postavené na knižnej podobe, takže vám nebudú pripadať cudzie, len niekedy sa to nevyhne menším problémom. Hodnotíme nízko (vzhľadom k ostatným položkám), ale skutočne to neberte tragicky, tu ide o náš subjektívny pohľad, ktorý sa s vašim zhodovať nemusí. Už sa objavili i texty oslavujúce česk dabing, takže tu je voľba skutočne len na vás. Dajte mu však šancu, už len pre tú veľkoleposť sa to oplatí.
HUDBA 9 / 10
Úžasne podmanivá, hodiaca sa do situácie, krvavo príťažlivá, s jemnými i burácajúcimi melódiami. Áno, taká je hudba, ktorá ma hollywoodsky štýl, ale nesie európske črty, pre ktoré vám bude i príťažlivá tak trochu iným spôsobom. Ťažko sa to popisuje, ale na druhú stranu. Ak si kúpite hru, dostanete k nej na špeciálnom disku aj soundtrack, takže to môžete roztočiť hocikedy a užívať si audio nádheru kdekoľvek a kedykoľvek. NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 9 / 10
Nezvyčajný súbojový systém robí z hry automaticky náročnejší kúsok, ktorý sa vám nepoddá už i len pri takej primitívnej činnosti, akou boj v iných tituloch rozhodne je. Taktický prvok sa do samotného boja vkráda nenápadne, ale postupne si začínate uvedomovať, že používate rôzne typy úderov, vhodne ich kombinujete so štýlmi i samotnými mečmi. Budovať takúto náročnosť je nesmierne náročné, pretože Zaklínač vás nedrží naľahko, no ani neustále nekope do slabín. Postupne pritvrdzuje a pri súbojoch s bossmi alebo presilou musíte siahnuť na dno svojich schopností a kombinovať už nielen boj, ale aj elixíry. Výsledná herná doba je odhadnuteľná pomerne ťažko, ale povedzme, že sa nebudete cestou príliš zašívať a nechcete preskúmať každý šuter pri ceste, tak vám dohranie bude trvať niekoľko desiatok hodín, v tomto prípade tak štyri až päť. Lenže Záklínač má 3 rôzne konce a vašimi rozhodnutiami sa prikláňate k jednému z nich, pričom odhodlanie spoznať záver iný, než ste práve mali možnosť zhliadnuť, prípadne sa zamerať na iné spôsoby boja či rozdeliť talenty inak... more možností a hranie sa aj napriek príbehovému zameraniu naberá na obrátkach z jednoduchého dôvodu. Vašimi rozhodnutiami meníte nielen postavy (ak vám niekto zomrie, ťažko bude bojovať po vašom boku, prípadne vám nezadá ďalšiu úlohu), ale aj spôsoby jednania s vami, otvárate si možnosti do nových miest, do iných naopak zatvárate. To je tá komplexnosť. K umelej inteligencii nepriateľov len toľko, že keby nebolo jej jednoduchosti, bolo by to na desiatku ako vyšitú. Protivníci nepobrali mnoho rozumu a sú tu len na to, aby zomreli. Ak ich viac, prípadne sú silnejší, prípadne vy ste... no... povedzme neoboznámení so situáciou a požívate nesprávny spôsob boja, umierate zas vy.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 9 / 10
Zaklínač je RPG, aké sme si priali, na aké sme čakali. Sú tu chyby spojené hlavne s technickou stránkou veci, ktorú však stále môžu vylepšiť opravné záplaty. Rozhodne však odporúčame investovať do Zaklínača, pokým poznáte Sapkowskeho, pretože toto virtuálne dobrodružstvo vám zaručí to, že si všetky tie príbehy budete vedieť predstaviť o trochu lepšie. Vynikajúco spracovaná prvotina poľského vývojárskeho tímu si nás získala – a pre mňa osobne zakopala Oblivion a spol. niekam do kúta pod koberec. Je to jednoducho Geralt z Rivie, zaklínač, biely vlk, je to náš hrdina v nehostinnom svete, ktorý ukazuje pravú tvár. Navyše je česká verzia hry už v základnom balení náležite nadupaná (podrobný manuál, sprievodca hrou, mapa, soundtrack, poviedka). Takto si predstavujeme fantasy pre dospelých, takto si predstavujeme skvelú a podmanivú hru. Môj osobný tip na PC hru tohto roku a v Crysis môžu palmy lietať ako len chcú.
