Primáty sa môžu rozmnožovať bezpohlavne, čiže klonovaním. Dokázala to skupina amerických genetikov vedená Šuchrajom Mitalipovom na makakoch. Padla tak dlhoročná bariéra, ktorá bránila liečebnému klonovaniu buniek chorých ľudí. Pesimisti však hovoria o tom, že sa - možno - otvorila aj nebezpečná možnosť klonovať ľudí.
Všetko nasvedčuje tomu, že americkí vedci prvý raz v histórii úspešne klonovali embryonálne bunky opíc. Bol by to prelomový krok pri prekonaní bariéry, ktorá až doteraz bránila bezpohlavnému rozmnožovaniu rádu primátov, kam okrem opíc a ľudoopov patrí aj človek.
O úspechu genetikov z Oregonského národného výskumného centra primátov v Beavertone informoval britský The Independent s dôležitým dodatkom: článok, opisujúci novú metódu a jej výsledky, zverejní koncom novembra Nature.
Schatten, Hwang, Mitalipov
Pokusy klonovať embryonálne bunky primátov dlho zlyhávali. Napríklad genetik Gerald Schatten z Pittsburskej univerzity pred niekoľkými rokmi oznámil, že pri tejto procedúre zrejme existuje neprekonateľná bariéra: miznú bielkoviny životne dôležité na úspešný vývoj zárodku. Američan opísal prvé fázy vývoja embryí makakov, ktoré vznikli bezpohlavným rozmnožovaním, ako "galériu genetických príšer". Ani jedna klonovaná bunka nemala normálnu DNA.
Podobne dopadol aj Juhokórejčan Woo Suk Hwang. Pred tromi rokmi oznámil, že jeho tím naklonoval ľudské embryonálne bunky - vraj vďaka novým postupom a tradičnej ázijskej šikovnosti. Informoval o tom tak presvedčivo, že do svojho tímu zlákal aj neveriaceho Schattena. V uplynulom roku však vedecký svet zistil, že Hwang výskum sfalšoval. (Napriek tomu sa teraz pre zmenu ukazuje, že možno Hwang nebol na úplne zlej ceste, iba sa trestuhodne unáhlil a potom aj klamal; v každom prípade vo svojich pokusoch pokračuje, aj keď už nie na univerzite v Soule, odkiaľ musel odísť.)
Čo nedokázali ani Schatten, ani Hwang, podľa všetkého dokázal Šuchrat Mitalipov, Američan pochádzajúci z Ruska. Zložité meno, možno sa ho však v nasledujúcich dňoch naučia vyslovovať redaktori a moderátori najvplyvnejších svetových médií.
Svätý grál klonovania
Postup pri klonovaní je nasledujúci: Z vajíčok sa odstráni jadro, obsahujúce chromozómy s kompletnou genetickou informáciou, genómom. Na jej miesto vedci vložia jadro, získané z dospelých telových buniek iného jedinca. V Oregone sa dostalo tejto cti bunkám desaťročného samca makaka rezus. Tím Mitalipova s ich použitím získal desiatky blastocýst, skladajúcich sa z niekoľkých stoviek zárodočných buniek; ak by sa nerušene vyvíjali ďalej, mohli by sformovať embryo.
Takto získané bunky vedci vložili do živného roztoku, kde sa začali deliť. Že ide o prvé klonované bunky primátov potvrdila analýza ich DNA: mitochondrie pochádzali z vajíčka samíc a dedičná informácia z desaťročného makaka. Ako embryonálne bunky sa aj správali, lebo ukázali schopnosť premeny na neuróny a na dospelé bunky srdcového svalu.
Vedci tak demonštrovali princíp, ktorý je svätým grálom liečebného klonovania. Ak by sa totiž to isté podarilo urobiť s ľudskými bunkami, mohli by sa nimi bez rizika odmietnutia imunitným systémom raz "opravovať" poškodené orgány, ako je miecha, pečeň, pankreas či mozog tkanivom, pochádzajúcim z klonovaných buniek pacienta. Keď možno klonovať bunky makaka, v princípe by to malo fungovať aj s ľudskými.
Ozval sa už v júni
Mitalipov prehovoril už v júni pri stretnutí členov Spoločnosti na výskum kmeňových buniek v austrálskom Cairnse. Nevzbudil však väčšiu pozornosť, pretože výskum ešte nepublikoval. Teraz je však už isté, že opis novej metódy a dosiahnuté výsledky zverejní koncom novembra prestížny britský Nature. Keďže predtým musel článok prejsť náročnou oponentúrou, mala by to byť dostatočná záruka správnosti. Mitalipov sa pre prísne pravidlá pred zverejnením v Nature pre médiá vyjadrovať nemôže. Na stretnutí v Cairnse však prezradil, aký mohol byť kľúč k úspechu: pri práci v laboratóriu sa vyhli určitému typu farbív, a najmä ultrafialovému svetlu, ktoré zrejme vajíčko nenapraviteľne poškodí. Dokumentoval aj dve línie kmeňových buniek, z ktorých vznikli neuróny a bunky srdca.
Mitalipov sa pokúšal ísť ešte ďalej. Jeho tím vložil do materníc päťdesiatich opíc asi sto zárodkov, získaných prenosom bunkového jadra, ani jedno sa však nezačalo vyvíjať. Zrejme by potreboval viac pokusov. Tím škótskeho profesora Iana Wilmuta spotreboval takmer 300 vajíčok, kým sa narodila bájna ovca Dolly, prvý a najslávnejší klonovaný cicavec z jadra dospelej bunky. To bolo v roku 1996. Dnes stojí Dolly vypchatá v múzeu. Po jej vzore nasledovali klony kravy, mačky, koňa, psa...
Po sklamaní optimizmus
Dnes sa zdá byť veľmi pravdepodobné, že neprekonateľná prekážka pri klonovaní primátov a teda ani človeka neexistuje. Jediné, čo tomu doteraz bránilo, je skôr ľudská nešikovnosť - a zrejme aj predsudky. A oprávnená obava z toho, čo nastane, ak sa začnú klonovať ľudské bunky a časom nepochybne aj ľudia. Zatiaľ je bezpohlavné rozmnožovanie ľudí prakticky v celom svete zakázané, liečebné klonovanie embryonálnych buniek však mnohé krajiny vrátane Veľkej Británie umožňujú.
Je preto logické, že okrem terorizmu a klimatickej zmeny svet začína opäť diskutovať aj o klonovaní; pred niekoľkými dňami zazneli vášnivé hlasy aj na pôde OSN. Volali napríklad po úprave práv budúcich ľudských klonov. Na to je ešte veľmi skoro a ťažko odhadovať, čo by ich príchod urobil s takým klasickým ľudským inštitútom ako je rodina. Ak však zostaneme iba pri bližšej perspektíve liečebného klonovania, môžeme byť po rozčarovaní, ktoré spôsobil Hwang, opäť miernymi optimistami.
