Nové výskumy osvetlili históriu záhadného ostrova v juhovýchodnom Tichomorí. Polynézski obyvatelia ho volali Pupok sveta. Ekologicky si však pod svojou spoločnosťou doslova podpílili konár, pretože žili nad pomery v prostredí s obmedzenými zdrojmi. Výsledok: Hlad, choroby a vojny priniesli populačný a civilizačný kolaps. Je to memento aj pre modernú globálnu spoločnosť.
Veľkonočný ostrov, ležiaci tisíce kilometrov od najbližšej obývanej súše, patrí k najodľahlejším miestam zemegule. Napriek obrovskej vzdialenosti od nás aj na Slovensku veľa ľudí pri pohľade na snímky z tohto miesta správne určí, odkiaľ sú. Pravdaže, ak zachytávajú spoľahlivý identifikačný znak: charakteristické obrovské kamenné sochy moai.
Pýcha a pád
Vytesávanie a preprava sôch spotrebovali veľa pracovných síl, ktoré bolo treba živiť. Spolu s nadmernou spotrebou surovín, najmä dreva, to viedlo prakticky k úplnému odlesneniu ostrova, erózii pôdy a prudkému zhoršeniu životného prostredia. Spočiatku bádatelia mysleli, že to od ostrovanov žiadal náboženský kult alebo že moai plnili úlohu strážcov ostrova a jeho obyvateľov, lebo zväčša lemujú pobrežie ("pozerajú" však do vnútrozemia). Na pobreží stáli preto, lebo tam ležali osady približne tucta ostrovných klanov. Podľa novších názorov
moai okázalo zviditeľňovali bohatstvo a moc klanových náčelníkov ako dnes trebárs mnohomiliónové limuzíny či sídla typu haciend. Náčelníci sa usilovali navzájom tromfnúť, čo sa napokon prejavilo ako samovražedné.
Ostrov "ostrihali" dohola
Polynézania azda osídlili Veľkonočný ostrov až okolo roku 1200 (mohlo to však byť hocikedy po roku 900). Našli ho takmer úplne zalesnený. Dominovala vymretá obrovská palma z rodu Paschalococos, príbuzná dodnes rastúcej aj zo záhrad známej jubéy medovej (Jubaea chilensis), nazývanej čilská vínová palma. Tá dorastá až 25 metrov, listy až 3,5 metra, hrubá je 1,3 metra. Popri spomenutej palme rástlo na Veľkonočnom ostrove asi ďalších dvadsať druhov stromov a krovín. V čase prvého kontaktu s Európanmi však už bol ostrov odlesnený a nerástlo na čom nič vyššie ako tri metre. Dodnes sa podarilo obnoviť iba zopár izolovaných palmových hájov.
Ostrovania začali rúbať palmové lesy vo veľkom pred rokom 1300. Okolo roku 1450 sa už závažne prejavil úbytok stromov a do roku 1600 bol ostrov prakticky holý. Spôsobili to ľudia. Podiel výkyvov klímy a dovezených krýs, ktoré obhrýzali orechy, semená a semenáčiky, bol druhotný.
Mimoľudské vplyvy skôr bránili opätovnému zalesneniu. K tomu, že ostrov zostal holý, prispeli aj zvláštnosti jeho polohy: je malý a izolovaný, leží v chladnej a suchej oblasti, terén je vcelku nízky a vetry naň prinášajú málo prachu a sopečného popola so živinami. Stromy na ostrove rastú pomaly a ťažko.
Kamene krízu iba spomalili
Výsledkom bolo vysychanie pôdy a jej erózia, ktorá postupovala od pobrežia na vysočiny asi o tri metre ročne. Vietor a voda vytvárali nánosy pod svahmi. Pôda ostrova je pomerne stará, s nízkym obsahom živín. Teraz na ňu pražilo slnko a vetry odnášali ornicu. Ostrovania najprv mali lesné záhrady a plodiny pestovali medzi stromami, ktoré poskytovali tieň, zadržiavali vlahu a dodávali živiny cez spadané lístie a plody. S úbytkom stromov museli prejsť na kamenné mulčovanie (mulč - nástielka). Pôdu na polovici plochy ostrova pokryli vyše miliardou kameňov s hmotnosťou priemerne dva kilogramy. Kamenné mulčovanie obmedzuje vyparovanie vody z pôdy, chráni ju proti veternej a dažďovej erózii a znižuje teplotné výkyvy počas dňa. Kamene tiež uvoľňujú do pôdy živiny.
Okolo roku 1400 ostrovania začali obrábať polia na vysočinách, ktoré sa dovtedy poľnohospodársky nevyužívali. Očividne pre potrebu živiť výrobcov a prepravcov sôch.
Na prelome 16. a 17. storočia sa na ostrove vyostrila spoločenská kríza spôsobená vyčerpaním prírodných zdrojov. Prišli hladomory, choroby a vojny. Európania našli malý zlomok pôvodného obyvateľstva. Popri odlesnení ostrovania vyhubili nadmerným lovom všetky suchozemské a väčšinu morských vtákov, ako aj ryby, morské cicavce a plazy (korytnačky) v priľahlých vodách. Keďže už nemali drevo na stavbu nových katamaránových oceánskych kánoí, nemohli výpadok nahradiť lovom ďalej od domova. Zostal im chov dovezených sliepok.
Ostrov trpí aj deficitom sladkej vody, čo obyvatelia kompenzovali sladkou šťavou z paliem a cukrovej trstiny. Preto mali medzi Polynézanmi najpokazenejší chrup.
Zapamätajme si tento príbeh
Na ostrove je vyše 900 moai. Vytesané sú z tufu, čo sa robilo najmä v kráteri vyhasnutej sopky Rano Raraku na severovýchode. Moai po namáhavej preprave vztyčovali na kamenných terasách ahu, ktorých stavba si takisto vyžiadala veľa úsilia. Okolo 300 ahu predstavovalo rituálne miesta a spočiatku pohrebiská. Vyše 100 ahu nieslo moai, z toho 25 zvlášť veľké. Niektoré moai sú vysoké takmer desať metrov a majú 90 ton.
V Rano Raraku leží sčasti vytesaná moai vysoká 21 metrov s odhadovanou hmotnosťou 270 ton. Ako ju chceli ostrovania prepraviť? Pokusy s oveľa menšími moai ukázali obťažnosť prepravy a vztyčovania a náročnosť na zdroje a na drevené podvaly a laná z kôry. Ahu s moai najprv vyrástli na západe ostrova, východ sa ich neskôr usiloval tromfnúť väčšími. Po vyostrení spoločenskej krízy si klany navzájom ahu ničili a moai z nich zvaľovali. Posledná etapa ničenia nastala po kontakte s Európanmi.
V polovici 19. storočia už údajne nestála ani jedna moai. Dnes ich opäť veľa vztýčili.
Ostrovania sa v zásade správali rovnako ako ich náprotivky v Polynézii a všeobecne ľudia, ktorí všade na svete kolonizovali nové územia. Nevedeli však, že na Veľkonočnom ostrove našli ekologicky mimoriadne krehké prostredie. Napokon skolabovali vlastnou vinou. Asi by úplne nevymreli, ako sa viackrát stalo na iných ostrovoch Tichomoria, no populačne sa stali tieňom minulosti. Nevieme, či ich zostala pätina alebo desatina pôvodného počtu. Vpád Európanov, ktorí priniesli epidémie a otrokárstvo, ostrovanov takmer "dorazil". Dodnes sa rozmnožili asi na počet v čase príchodu Európanov, vyžadujú však zásobovanie zvonku.
Ich príbeh je poučný i pre terajšiu globálnu civilizáciu.
Nové poznatky o Veľkonočnom ostrove nedávno zhrnul biogeograf a ekohistorik Jared Diamond z Kalifornskej univerzity v Los Angeles (USA) v časopise Science.
Hlavný zdroj - Science.Veľkonočný ostrov - Rapa Nui
Veľkonočný ostrov (po polynézsky Te pito o te henua, Rapa Nui) leží na juhovýchode Tichého oceánu. Tvoria ho vrcholy troch podmorských sopiek. Má rozlohu 163,6 štvorcového kilometra. Dnes je to zámorské územie Čile. Podľa sčítania z roku 2002 má 3791 obyvateľov, zväčša Polynézanov. Sústreďujú sa najmä v hlavnej osade Hanga Roa, kde je prístav a letisko. Prvý potvrdený kontakt s Európanmi bol s výpravou holandského admirála Jacoba Roggeveena na Veľkonočnú nedeľu roku 1722 (odtiaľ európske meno ostrova). Ostrov však azda už predtým navštívili Španieli, potom v roku 1774 britský moreplavec James Cook a ďalej prichádzali Európania z jednej krajiny za druhou. Popri epidémiách ostrovanov tragicky zasiahlo odvlečenie väčšiny obyvateľov peruánskymi otrokármi v roku 1862. O 15 rokov neskôr ich zostalo iba 111. Na snímkach ostrova v Google Earth možno rozpoznať ahu a moai.
Autor: spolupracovník SME
