SME
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Poučný kolaps Veľkonočného ostrova

Nové výskumy osvetlili históriu záhadného ostrova v juhovýchodnom Tichomorí. Polynézski obyvatelia ho volali Pupok sveta. Ekologicky si však pod svojou spoločnosťou doslova podpílili konár, pretože žili nad pomery v prostredí s obmedzenými zdrojmi. ...

Moai na ahu Akivi, ktoré súperiaci ostrovania najskôr zvalili, a potom opäť postavili.Moai na ahu Akivi, ktoré súperiaci ostrovania najskôr zvalili, a potom opäť postavili. (Zdroj: TERRY L. HUNT)

Nové výskumy osvetlili históriu záhadného ostrova v juhovýchodnom Tichomorí. Polynézski obyvatelia ho volali Pupok sveta. Ekologicky si však pod svojou spoločnosťou doslova podpílili konár, pretože žili nad pomery v prostredí s obmedzenými zdrojmi. Výsledok: Hlad, choroby a vojny priniesli populačný a civilizačný kolaps. Je to memento aj pre modernú globálnu spoločnosť.

Veľkonočný ostrov, ležiaci tisíce kilometrov od najbližšej obývanej súše, patrí k najodľahlejším miestam zemegule. Napriek obrovskej vzdialenosti od nás aj na Slovensku veľa ľudí pri pohľade na snímky z tohto miesta správne určí, odkiaľ sú. Pravdaže, ak zachytávajú spoľahlivý identifikačný znak: charakteristické obrovské kamenné sochy moai.

Skryť Vypnúť reklamu

Pýcha a pád

Vytesávanie a preprava sôch spotrebovali veľa pracovných síl, ktoré bolo treba živiť. Spolu s nadmernou spotrebou surovín, najmä dreva, to viedlo prakticky k úplnému odlesneniu ostrova, erózii pôdy a prudkému zhoršeniu životného prostredia. Spočiatku bádatelia mysleli, že to od ostrovanov žiadal náboženský kult alebo že moai plnili úlohu strážcov ostrova a jeho obyvateľov, lebo zväčša lemujú pobrežie ("pozerajú" však do vnútrozemia). Na pobreží stáli preto, lebo tam ležali osady približne tucta ostrovných klanov. Podľa novších názorov

moai okázalo zviditeľňovali bohatstvo a moc klanových náčelníkov ako dnes trebárs mnohomiliónové limuzíny či sídla typu haciend. Náčelníci sa usilovali navzájom tromfnúť, čo sa napokon prejavilo ako samovražedné.

Skryť Vypnúť reklamu

Ostrov "ostrihali" dohola

Polynézania azda osídlili Veľkonočný ostrov až okolo roku 1200 (mohlo to však byť hocikedy po roku 900). Našli ho takmer úplne zalesnený. Dominovala vymretá obrovská palma z rodu Paschalococos, príbuzná dodnes rastúcej aj zo záhrad známej jubéy medovej (Jubaea chilensis), nazývanej čilská vínová palma. Tá dorastá až 25 metrov, listy až 3,5 metra, hrubá je 1,3 metra. Popri spomenutej palme rástlo na Veľkonočnom ostrove asi ďalších dvadsať druhov stromov a krovín. V čase prvého kontaktu s Európanmi však už bol ostrov odlesnený a nerástlo na čom nič vyššie ako tri metre. Dodnes sa podarilo obnoviť iba zopár izolovaných palmových hájov.

Ostrovania začali rúbať palmové lesy vo veľkom pred rokom 1300. Okolo roku 1450 sa už závažne prejavil úbytok stromov a do roku 1600 bol ostrov prakticky holý. Spôsobili to ľudia. Podiel výkyvov klímy a dovezených krýs, ktoré obhrýzali orechy, semená a semenáčiky, bol druhotný.

Skryť Vypnúť reklamu

Mimoľudské vplyvy skôr bránili opätovnému zalesneniu. K tomu, že ostrov zostal holý, prispeli aj zvláštnosti jeho polohy: je malý a izolovaný, leží v chladnej a suchej oblasti, terén je vcelku nízky a vetry naň prinášajú málo prachu a sopečného popola so živinami. Stromy na ostrove rastú pomaly a ťažko.

Kamene krízu iba spomalili

Výsledkom bolo vysychanie pôdy a jej erózia, ktorá postupovala od pobrežia na vysočiny asi o tri metre ročne. Vietor a voda vytvárali nánosy pod svahmi. Pôda ostrova je pomerne stará, s nízkym obsahom živín. Teraz na ňu pražilo slnko a vetry odnášali ornicu. Ostrovania najprv mali lesné záhrady a plodiny pestovali medzi stromami, ktoré poskytovali tieň, zadržiavali vlahu a dodávali živiny cez spadané lístie a plody. S úbytkom stromov museli prejsť na kamenné mulčovanie (mulč - nástielka). Pôdu na polovici plochy ostrova pokryli vyše miliardou kameňov s hmotnosťou priemerne dva kilogramy. Kamenné mulčovanie obmedzuje vyparovanie vody z pôdy, chráni ju proti veternej a dažďovej erózii a znižuje teplotné výkyvy počas dňa. Kamene tiež uvoľňujú do pôdy živiny.

Skryť Vypnúť reklamu

Okolo roku 1400 ostrovania začali obrábať polia na vysočinách, ktoré sa dovtedy poľnohospodársky nevyužívali. Očividne pre potrebu živiť výrobcov a prepravcov sôch.

Na prelome 16. a 17. storočia sa na ostrove vyostrila spoločenská kríza spôsobená vyčerpaním prírodných zdrojov. Prišli hladomory, choroby a vojny. Európania našli malý zlomok pôvodného obyvateľstva. Popri odlesnení ostrovania vyhubili nadmerným lovom všetky suchozemské a väčšinu morských vtákov, ako aj ryby, morské cicavce a plazy (korytnačky) v priľahlých vodách. Keďže už nemali drevo na stavbu nových katamaránových oceánskych kánoí, nemohli výpadok nahradiť lovom ďalej od domova. Zostal im chov dovezených sliepok.

Ostrov trpí aj deficitom sladkej vody, čo obyvatelia kompenzovali sladkou šťavou z paliem a cukrovej trstiny. Preto mali medzi Polynézanmi najpokazenejší chrup.

Skryť Vypnúť reklamu

Zapamätajme si tento príbeh

Na ostrove je vyše 900 moai. Vytesané sú z tufu, čo sa robilo najmä v kráteri vyhasnutej sopky Rano Raraku na severovýchode. Moai po namáhavej preprave vztyčovali na kamenných terasách ahu, ktorých stavba si takisto vyžiadala veľa úsilia. Okolo 300 ahu predstavovalo rituálne miesta a spočiatku pohrebiská. Vyše 100 ahu nieslo moai, z toho 25 zvlášť veľké. Niektoré moai sú vysoké takmer desať metrov a majú 90 ton.

V Rano Raraku leží sčasti vytesaná moai vysoká 21 metrov s odhadovanou hmotnosťou 270 ton. Ako ju chceli ostrovania prepraviť? Pokusy s oveľa menšími moai ukázali obťažnosť prepravy a vztyčovania a náročnosť na zdroje a na drevené podvaly a laná z kôry. Ahu s moai najprv vyrástli na západe ostrova, východ sa ich neskôr usiloval tromfnúť väčšími. Po vyostrení spoločenskej krízy si klany navzájom ahu ničili a moai z nich zvaľovali. Posledná etapa ničenia nastala po kontakte s Európanmi.

Skryť Vypnúť reklamu

V polovici 19. storočia už údajne nestála ani jedna moai. Dnes ich opäť veľa vztýčili.

Ostrovania sa v zásade správali rovnako ako ich náprotivky v Polynézii a všeobecne ľudia, ktorí všade na svete kolonizovali nové územia. Nevedeli však, že na Veľkonočnom ostrove našli ekologicky mimoriadne krehké prostredie. Napokon skolabovali vlastnou vinou. Asi by úplne nevymreli, ako sa viackrát stalo na iných ostrovoch Tichomoria, no populačne sa stali tieňom minulosti. Nevieme, či ich zostala pätina alebo desatina pôvodného počtu. Vpád Európanov, ktorí priniesli epidémie a otrokárstvo, ostrovanov takmer "dorazil". Dodnes sa rozmnožili asi na počet v čase príchodu Európanov, vyžadujú však zásobovanie zvonku.

Ich príbeh je poučný i pre terajšiu globálnu civilizáciu.

Skryť Vypnúť reklamu

Nové poznatky o Veľkonočnom ostrove nedávno zhrnul biogeograf a ekohistorik Jared Diamond z Kalifornskej univerzity v Los Angeles (USA) v časopise Science.

Hlavný zdroj - Science.

Veľkonočný ostrov - Rapa Nui

Veľkonočný ostrov (po polynézsky Te pito o te henua, Rapa Nui) leží na juhovýchode Tichého oceánu. Tvoria ho vrcholy troch podmorských sopiek. Má rozlohu 163,6 štvorcového kilometra. Dnes je to zámorské územie Čile. Podľa sčítania z roku 2002 má 3791 obyvateľov, zväčša Polynézanov. Sústreďujú sa najmä v hlavnej osade Hanga Roa, kde je prístav a letisko. Prvý potvrdený kontakt s Európanmi bol s výpravou holandského admirála Jacoba Roggeveena na Veľkonočnú nedeľu roku 1722 (odtiaľ európske meno ostrova). Ostrov však azda už predtým navštívili Španieli, potom v roku 1774 britský moreplavec James Cook a ďalej prichádzali Európania z jednej krajiny za druhou. Popri epidémiách ostrovanov tragicky zasiahlo odvlečenie väčšiny obyvateľov peruánskymi otrokármi v roku 1862. O 15 rokov neskôr ich zostalo iba 111. Na snímkach ostrova v Google Earth možno rozpoznať ahu a moai.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pred Vianocami sa do škôl vráti nanajvýš zopár tisíc žiakov

Ministerstvo chystá na december len pokus, či sa školy vôbec dajú preventívne testovať.

Na snímke minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS.
Okresný súd v Žiline vymeral 17-ročnej Judite za obzvlášť závažný zločin vraždy nepodmienečný trest odňatia slobody 12 rokov a štyri mesiace.

Koronavírus: PCR testy odhalili viac ako 1800 nakazených, zomrelo 22 ľudí (minúta po minúte)

Celkovo sa novým koronavírusom na Slovensku nakazilo už viac ako stotisíc ľudí. Pandémia si vyžiadala 771 životov.

Ilustračné foto.
Dnes píše Matúš Ritomský

Dobrovoľnosť na pandémiu nestačí

Prakticky žiadna demokratická krajina sa v boji s pandémiou nedokázala zaobísť bez vynucovania pravidiel.

Publicista Matúš Ritomský.

Neprehliadnite tiež

Astronautka: Byť prvou ženou na Mesiaci by bolo ohromné

Jeanette Eppsová bude na Noci výskumníkov.

Astronautka Jeanette Epps.
Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  2. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  3. Bývanie v meste predlžuje život
  4. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  5. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  6. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  7. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  8. Európsky výskum po roku 2020: Čo nás čaká
  9. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  10. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  1. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  3. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  4. Európsky výskum po roku 2020: Čo nás čaká
  5. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  6. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  7. Bývanie v meste predlžuje život
  8. Európsky výskum po roku 2020: Čo nás čaká
  9. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  10. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 28 619
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 19 843
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 13 204
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 12 204
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 375
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 279
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 954
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 692
  9. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 466
  10. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 6 849