SME

Ratchet & Clank Future: Tools of Destruction - infantilný, ale zábavný guláš

Hopsačky infantilné síce sú, ale zároveň i sakra zábavné. Minimálne Ratchet & Clank Future: Tools of Destruction – hovoríme totiž o vynikajúcom titule po všetkých stránkach, na ktorom nájdete chyby len vtedy, ak tento žáner jednoducho nemusíte.

Možno je to komické, ale zdá sa, že next-gen konzoly napokon privedú k životu hry tradičné, bez akýchkoľvek špeciálnych noviniek a originálneho konceptu. Xbox 360 definitívne prerazil s Gears of War. Playstation 3 sa dočkal spásy s príchodom klasickej akčnej záležitosti Heavenly Sword. Prehnané zameranie sa stoj čo stoj v honbe za odlíšením sa končí tragicky. Len nedávno sme vám priniesli smutný pohľad na Lair, aby sme však mierne kopli i do oslavovaného Nintenda Wii, zrátajte si na ňom počet skutočne kvalitných kúskov. Stojíme teda pred otázkou, čo maximálne tradičné sa dá priniesť na konzolu, ktorá musí preraziť aj u bežných hráčov, čo im dať, aby sa bavili jednoducho, ale zároveň naplno? Odpoveď je jednoduchá, hoci sa môžete prežehnávať nad primitívnosťou tohto žánru, po skúsenosti s dvojicou galaktických hrdinov, ktorých pozná každý majiteľ PS2, vám musíme s radosťou v hlase povedať, že hopsačky infantilné síce sú, ale zároveň i sakra zábavné. Minimálne Ratchet & Clank Future: Tools of Destruction – hovoríme totiž o vynikajúcom titule po všetkých stránkach, na ktorom nájdete chyby len vtedy, ak tento žáner jednoducho nemusíte.

Také nádherné slová hneď na začiatku recenzie k nejakej skákačke, kde je hlavným hrdinom akési mačkoidné stvorenie, hľadajúce pôvod svojej rasy lombaxoch a zároveň so svojim robotickým sidekickom zachráni celý vesmír pred zlým, ale skutočne zlým a vzrastom malým (napoleónsky komplex ako vyšitý) a naštvaným imperátorom Tachyonom. A to všetko v arkádovej behačke. Takých tu už bolo, zrejme aj bude, ale práve Tools of Destruction majú tú výhodu, že vás udržia pri obrazovke po celú dobu. Ono je to samozrejme aj tým, že vyzerá vynikajúco a hra nie je príliš náročná, takže sa posúvate stále dopredu bez výrazného zdržania. Hlavný dôvod príťažlivosti však tkvie v naládovaní všetkého možného do jedného celku. Ak ste už niekedy kuchtili, určite viete, že je nielen dôležitý samotný výber tých správnych zásad, ale aj ich dávkovanie. Ratchet a Clank je dvojica záchrancov vesmíru, ktorá to vie až príliš dobre, čo náležite využíva a jednoducho vás ovalí po hlave, takže zhypnotizovaní sedíte a užívate si jednoduchú zábavu. Príbehom to rozhodne nebude, hoci sa pousmejete nad vtipnými scénami, z praktického hľadiska ide o obyčajnú, už nie raz vytrávenú story, ktorá sa snaží byť epická, ale skôr pri jej sledovaní začnete zívať. Dobre, Ratchet pátra po svojej rase, lebo je posledný svojho druhu a samozrejme ho chce niekto za to zabiť. A samozrejme ani sidekick nebude len tak prešľapovať na mieste a má svoje ciele, dokonca sa dostane i k slovu. A čo?

Ešteže je Tools of Destruction pomerne komplexnou skákačkou. Slovné spojenie, ktoré jednoducho nejde dokopy? Nenechajte sa zmiasť, základom je tradičné skákanie, behanie a rozbíjanie na robotických protivníkov či občasných organických zjavov na cimpr-campr. Lenže doba pokročila a tak sa dostávame k výbave, čítajúcej až tri desiatky zbraní. Tie treba niekam uložiť a verte nám, Ratchet má pomerne veľký batoh a zmestí sa mu tam nielen raketomet, elektrický bič, ale aj zmrazovač či diskoguľa (vyhodíte ju, nakazíte nepriateľov disko tancom, tí si vás prestanú všímať a zvíjajú sa v otrasných rytmoch otrasného tanca), niekoľko druhov granátov a... je toho mnoho. Navyše si zbrane budete vylepšovať. Dokonca dvomi spôsobmi: najprv rastie kvalita zbrane automaticky používaním a následne si za kryštály, ktoré zbierate cestou, môžete zbraň vylepšiť. Možností je kopec: chceme väčšie zásobníky, chceme väčší rozsah škôd alebo dostrel. Klasika, pričom je príjemné vedieť, že vzhľadom na okatú voľnosť v hraní si napokon vylepšíte všetko. Teda ak patríte k tým poctivcom, ktorí musia prešmejdiť všetky planéty a splniť všetky úlohy na nich.

Tools of Destruction nie je Oblivion. Ale má na skákačku pomerne veľkú dávku voľnosti. Isteže, úplne všade sa nedostanete, ale máte možnosť, kam svojou raketou poletíte ako Majka z Gurunu. Planét je dosť, pričom sledovať príbeh síce budete, stále je tu však dostatočne veľký počet možností vybláznenia sa len tak pomimo. Nemusíte, môžete a vlastne vy to aj chcete. Je pekné aspoň takouto cestou dať do rúk hráčov možnosť voľby. Vráťme sa však k bohatým možnostiam hry. Okrem zbraní si do svojho batôžteku naládujete aj rôzne vychytávky, futuristické vynálezy a v správny moment ich využijete. Je toho veľa a mnoho takýchto vylepšovadiel robí zo zbraní riadne uletené kúsky. Spomenuli sme diskoguľu, ale čo tak premeniť všetkých nepriateľov na neškodné tučniaky? Šialené tempo hry vám navyše nedovolí nikdy zastaviť, musíte jednoducho stále skákať vpred, rozbíjať všetky bedničky, pretože za mechanickú menu (doslova kusy plechu, matíc a iných mechanických súčiastok) si kupujete nové vecičky, napríklad aj špeciálne obleky. A potom je tu kopec minihier, ktoré sú narvané na mnohé miesta a je ich hojne. Možno až príliš. Niekedy budeme lietať (plachtiť na špeciálnych krídlach alebo vo vesmírnej rakete), inokedy plávať po vodou a vyhýbať sa mínam, potom zas skákať, následne tu máme tanečnú minihru (stláčame sekvenciu tlačidiel), znovu si zaskáčeme, potom hackujeme ovládací interfejs dverí (guľôčku musíme viesť špecificikou trasou, aby „preskočila iskra“ pri prerušenom spoji a otvorili sa dvere), skáčeme a strieľame, slajdujeme po elektrických koľajniciach z budúcnosti a... a je toho jednoducho príliš. To ešte musíme prezradiť, že s k slovu dostane aj Clank, ktorí je vedení stvoreniami nazvanými zoni. Vidí ich len on a dokáže ich telepaticky ovládať. Vie spomaľovať čas, na čom sú založené mnohé rébusy.

Nemusíte sa chytať za hlavu, pretože Tools of Destruction túto bohatú porciu dáva na stôl v rozumných intervaloch. Zaradenie do presného žánru je teda v mnohých prípadoch úplne scestné a práve toto nedodržiavanie štandardov robí z Tools of Destruction dostatočne návykovú bombu. Vy viete, že je to vo svojej podstate iba skákačka, ktorú sledujete z pohľadu tretej osoby a raz za čas je tu a tam niečo navyše, ale práve tie drobky vás poháňajú do ďalšieho hrania. A ďalšej úrovne. V jednoduchosti je sila a môžete väčšine recenzentov nadávať do infantilných bláznov, ktorí nikdy nedospejú, pretože hodnotia takú vtákovinu, akou žáner hopsačiek podľa niektorých je, tak vysoko. Lenže my máme niekoľko dôvodov. Jedným z nich napríklad je...

GRAFIKA 9 / 10
... že to vyzerá famózne. Videli ste niektorí z animovaných filmov, ktoré sa v posledných rokoch doslova vyrojili? Či je to oranžová ryba so zakrpatenou plutvou, chlpatý šéfkuchár, autá alebo osadenstvo Zoo na dovolenke, vždy sa na to výborne minimálne pozerá. Lenže teraz si predstavte, že tá všetka nádhera, ktorú obdivujeme v kinách, sa môže hýbať na váš povel! Tools of Destruction je zásadným titulom v tom, že to, čo by sme v minulosti považovali za výborné animácie, dnes berieme ako hrateľné momenty. Najlepšie však je, že sa na obrazovke neustále niečo hýbe, nie je to svet statický, hoci je to klasická „tunelovka“, stále sa niečo deje. Prostredia svojou rôznorodosťou skutočne vyrazia dych a budete s úžasom sledovať pastelovými farbami vytvorené svety s ručne maľovanými pozadiami, ktoré sú fascinujúce. Nikdy sa síce nepozriete "tam do diaľky", v tomto je Tools of Destruction lineárnou hrou, ale u skákačiek nám to akosi nevadí. Animácie pohybov sú detailné, tu a tam je vynikajúco zobrazená hra so svetlom. Často sme totiž zostali v úžase z jednoduchých momentiek – ak chcete scénu oživiť, zvýšte kontrast, pridajte svetlo. Insomniac Games to spravili a vy jednoducho neveríte vlastným očiam, tej úžasnej pestrosti, farebnosti a ešte nejakej tej –osti, ktorá vás katapultuje do výšok vizuálneho orgazmu. Grafické spracovanie vás minimálne upúta a ak viete, čo máte robiť, skúste sa niekomu predviesť a neboli by sme prekvapení, keby to dotyčný považoval za novú pixarovku. Planéty sú rôznorodé: je tu vulkanická planéta, trochu džungle, vesmírna stanica s teleportmi a galaktickými drakmi, z ktorých musíte dostať ich duše, skalnatý domov Ratcheta, zatopené mesto, rôzne galaktické oblasti. A každá je skutočne iná a spracovaná nesmierne dynamicky.

INTERFACE 8 / 10
Keď sme sa rozhodli, že stoj čo stoj musíme nájsť nejakú chybu, ktorá je dokázateľná na konkrétnom príklad a nie len na dojmoch a emóciách, našli sme jedinú vec. Nie je to kamera, tá sa chová až veľmi korektne, nezavadzá, nerobí neplechu a pláva a sníma všetko to, čo je potrebné. Ani to všetko skákanie, strieľanie a všetko možné nie je hrozné, práveže až príliš prirodzené a príjemné. A minihry často ovládate „next-genovo“, čiže využívate služby Sixaxisu a natáčaním gamepadu napríklad lietate alebo natáčate plochu so spomínanou guličkou. Lietanie týmto spôsobom máte pod prstom len pri robotických krídlach, vo vesmíre je to klasika. Práve tu je vidieť cit pre novinky a ich vhodné zakomponovanie do celého projektu. Isteže, nie je to extrémne presné, ale náročnosť týchto minihier nie je až tak náročná na detaily. Ak ste hrali Lair, viete, že na to tento ambiciózny projekt doplatil. Ale Tools od Destruction to zvládol a tieto sekvencie jednoducho nie sú na obtiaž. Tak v čom je ten zásadný problém, ktorý nás donútil pohroziť prstom? Voľba zbrane. Dokopy budete mať 30 predmetov, čo je pekná hromada, to iste uznáte sami. Po stlačení trojuholníku sa hra zastaví, vyskočí na vás kruhové menu s 10 položkami. Naľavo je ešte jeden slot (stačí stlačiť L1), napravo tiež (pravý ekvivalent). Zoznam a rozhodenie si sami upravíte, takže ak chcete mať špeciálne elektrické laso (alebo ak chcete futuristický bič Indiana Jonesa) úplne dole, lebo ho poľahky zvolíte, granáty na „severovýchode“, pretože ich až tak často nepoužívate, jednoducho si to tak spravíte. Ale nech sme robili, čo sme robili, zbytočne to zdržuje a nie je to tak jednoduché ako to vyzerá popísané, je to trochu nepresné, niekedy nefuknčné. A proste sme si našli niečo, do čoho môžeme kopnúť, ale všetci sa nám za to budete smiať, lebo je to úplná prkotina. Drobnosti ako nekorektné namapovanie tlačidiel napr. pri rozhovoroch (stlačte krúžok pre voľbu odpovede – lenže krúžkom z pokecu okamžite odídete a správnym tlačidlom je krížik) dáme za vinu novinárskej verzii. U vás doma by to malo fungovať stopercentne, takže len aby sa vedelo.

HRATEĽNOSŤ 9 / 10
O našom úžase píšeme od začiatku a práve hrateľnosť bude oslavou jednoduchosti, v ktorej je už tradične sila, ale navyše aj neskromná príťažlivosť. Pustí a drží, dokým neodpadnete od únavy, vyčerpania, hladu alebo potreby navštíviť jedno z najdôležitejších miest, vo vašom príbytku. Tam si totiž PS3 s obrazovkou nezoberiete (ak áno, v tom prípade od nás získavate certifikát s osvedčením o skutočnej hardcorovosti) a prídete tak o šialené tempo hry. Brutálne šialené, nikdy nezastavujúce a dokonale chytľavé. Stále musíte ísť vpred, stále sa niečo hýbe, stále musíte skákať, strieľať, meniť zbrane, tu a tam použiť futuristické laso, inokedy v aréne mlátiť nepriateľov, potom sa uchechtnete pri vtipnej animačke, v ktorej nesmie chýbať hrdina Qwark, ovládajúci karate. Šialená jazda po horskej dráhe, pričom adrenalínu zažijete dosť, stále sa máte kam posúvať, kam napredovať. Tempo jednoduchej hry je možno až príliš vysoké a začne vám popod ruky unikať podstata niektorých prvkov. Chválime to, že tu máme neúrekom možností ako sa vyblázniť, čo robiť, koľko si toho v jednej hre užiť. Vďaka tomu sa stále niečo deje, hra nespomaľuje, veď stihnúť sa toho musí veľa. Vražedné tempo. Ak nevydržíte zbesilú rýchlosť a s bledou tvárou otvárate vrecúško, kam vyprázdnite obsah svojho žalúdku, je už neskoro, ale v tom prípade jednoduchšie hry asi nemáte príliš v láske. Ono je vo svojej podstate Tools of Destruction súborom primitívnych princípov, ktoré opakujete. Ale funguje to a od začiatku do konca vývojári nepoľavia v dávaní nám budiacich faciek. Má to proste spád, ktorý sme už veľmi dlhú dobu nezažili, ďalšie naše reptanie čítať predsa nemusíte.

MULTIPLAYER
Hra ho neobsahuje.

ZVUKY 8 / 10
Dabing je profesionálny, všetko tak nádherne búcha, škrieka alebo sa inak zvukovo prezentuje. Všetko je na svojom mieste, ruch futuristického veľkomesta je počuteľný, pri vodnom svete kvapká voda doslova z obrazovky a do toho sú tu všetky tie tresky a plesky rozpadávajúceho sa robotického materiálu či organických zvieratiek. A je to riadna mela nielen po stránke grafickej, ale aj zvukovej. Tento organizovaný chaos je spracovaný po zvukovej stránke výborne a keď to celé „hučí“, vy si to všetko užívate.

HUDBA 7 / 10
Tu je to trochu slabšie, pretože skladby sú zatlačované skôr do úzadia. Tak trochu ich akoby poznáme z iných animákov, ale to je skôr klad, horšie bolo, že je to pre nás len akýsi podmaz v pozadí, ktorý zbytočne nevystrkuje rožky. Na druhú stranu – toto je predsa len skákačka, v ktorej má hudba zaznieť len občasne a na pár sekúnd, aby potvrdila monumentálnosť situácie. To sa aj deje, takže aj napriek miernej otrepanosti napokon dvíhame palec nahor.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Viete, niekedy máme také nostalgické chvíle, kedy si sadneme k nášmu staršiemu kultu, ktorý nás v kamenných dobách bavil a dokázali sme pri ňom doslova vypustiť dušu. A zisťujeme jednu krutú vec: vtedy boli hry diabolsky obtiažne. Síce sa nám v nich vtedy darilo, avšak teraz sme neschopní, až zhnusene odchádzame. Tools of Destruction je pravým opakom. Hra je to jednoduchá, prostá a na jednom mieste sa zaseknete málokedy. Skutočnou výzvou sa galaktické plienenie stane až v samom závere, kedy sa nejaká tá zručnosť hodí. Je to ľahké, nesmierne jednoduché, prechádzate dopredu a dopredu, za seba sa neobzeráte a len kútikom oka vnímate to drvivé tempo, z ktorého sme boli (a stále sme) odbavení pri hrateľnosti. Je to však rozhodne klad, pretože práve vďaka jednoduchosti má hra svoje osobitné čaro. Ak aj zomriete, sieť checkpointov je rozmiestnená vhodne – jediným problémom bude, ak opustíte hru. Vtedy musíte začať na planéte od úvodných krokov. Po smrti vám však ostáva všetko, čo ste dovtedy pre seba nahrabali, žiadne postihy, všetko to musí predsa fičať nadsvetelnou rýchlosťou. Napriek tomu, že je hra ľahká, trvá jej zdolanie pomerne dlhú dobu, teda na tento žáner určite. Dvanásť hodín považujeme za zlatú strednú cestu, ak sa rozhodnete len občas, tu a tam vybrať po inej ceste, než je tá príbehová. Chcete mať obehané všetko, hodiny naskakujú ďalej.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8,9 / 10
Ratchet & Clank Future: Tools of Destruction je oživením doposiaľ pomerne sterilnej atmosféry na PS3. Skutočné hity pre konzolu od Sony sa začínajú objavovať až teraz. Akčných záchrancov vesmíru tohto šialeného strihu a nedostihnuteľného tempa jednoducho musíte mať doma, pretože vsadili na primitívny, ale fungujúci princíp. Vezmeme všetko to, čo zaručene spraví na každého dojem a má to rád, len občas ponúkneme novinku a celé to napokon vyšperkujeme, dodáme nádherný obal. Následne všetko trojnásobne zrýchlime, nech sa nikto nestihne nudiť a vznikne niečo, na čo dostanete chuť vždy, keď sa rozhodnete trochu uvoľniť. Dali by sme deviatku, skutočne to dnes uniklo len o povestný chlp, ale musíme vziať do úvahy, že hoc je tempo vražedné, niekedy nám prišlo, že tých prvkov je v hre až príliš a my sa v tom (na malú chvíľu a len raz za čas) jednoducho strácame. Ak vám to nehrozí, pridajte si minimálne pol bodu a rezervujte si váš tohtoročný hit. Ratchet & Clank Future: Tools of Destruction to totiž roztočil.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší
Ľudia nakupujú ovocie na trhu v Moskve 3. novembra 2023. Regály v moskovských supermarketoch sú plné ovocia, zeleniny, syrov a mäsa, ale mnohí kupujúci sa na ich výber pozerajú s hrôzou, pretože inflácia zvyšuje ich cenu.

Letné horúčavy znižujú zásoby potravín.


SkryťZatvoriť reklamu