o autobuse (okrem toho sa mi páči starý vtip, že „deti a prdy znesie človek len tie svoje“, ale to sem nepatrí).
Keď tento zvuk preťal relatívny pokoj v autobuse, v ktorom som dnes ráno išiel do práce, tak to väčšinu ľudí riadne prekvapilo. Žiaden kočík ani mamička s dojčaťom neboli v dohľade! Skúmavé pohľady ustali, keď asi štyridsaťročná žena vytiahla z tašky mobilný telefón. Bolo to zvonenie! Mal som chuť ten prístroj chytiť a vyhodiť z okna. Bol som niekoľkokrát pri tom, ako taký telefón zazvonil niekomu na verejnosti. Väčšinou to boli pekné trapasy.
Raz som v rade do kina bol svedkom toho, ako sa pre niekoľké vzdychy pohádali manželia v stredných rokoch. Pokiaľ si spomínam, ona naštvane odišla, zatiaľ čo on išiel do kina sám. Takže teraz detský rev? Prečo nie, možno idú do módy odstrašujúce zvonenia. V tom prípade je len otázka času, kedy si v preplnenom dopravnom prostriedku vypočujeme vŕtanie zubárskej vŕtačky, chybnú hlášku Windows alebo napríklad kultivovaný hlas postaršej úradníčky: Dobrý deň, tu daňový úrad.
