Oba boli vyvinuté v spolupráci so spoločnosťou Playlogic a nenájdete v nich žiadnu typickú hrateľnú zložku, slúžia skôr len pre pobavenie. Nutnosťou je vlastnenie kamery Playstation Eye, ktorá zabezpečuje pocit, že tieto „hry“ ovládate. Poďme sa však pozrieť na dva konkrétne príklady.
Tori Emaki
Pamätáte sa na kvalitný počin Okami, doslova umeleckého diela pre Playstation 2? Pred nejakým tým mesiacom sme si ho pripomenuli v nostalgickej recenzii, a to, že stále ide o hit, ktorý si zaslúži vašu pozornosť (minimálne, ak vlastníte PS2 a chcete skúsiť niečo originálne, šialené i zábavné zároveň), určite so zaobstaraním nespravíte veľkú chybu. Tori Emaki je titul spracovaný rovnakým štýlom, až na to, že si za vzor berie výhradne grafické spracovanie, ktoré akoby vypadlo práve z Okami. Kaligrafické zobrazenie krajiny v nádhernej kompozícii núti človeka iba pozerať a skúmať okolie. O tom vlastne Tori Emaki aj je. Jedinú hrateľnú zložku zastupuje možnosť ovládania kŕdľa vrán, ktoré nasledujú pohyb kurzora. Ten ovládate rukou, pričom nie ste odkázaní len na dvojrozmerný let krajinou, ale môžete lietať i do hĺbky. Veľkú myšlienku v tomto projekte nehľadajte, ide skôr o príjemnú možnosť užívať si nádherne spracované scenérie. Tie síce až na neustále poletujúce listy statické, no už len pohyb čiernych vtákov nakreslených štetcom majú príjemný efekt. Nie, že by vyslovene ukľudňovali, ale majú niečo do seba. Skvelá je hudba typicky japonského rázu, ktorá výborne dopĺňa putovanie krajinou. Pri Tori Emaki nevydržíte sedieť dlhé hodiny, nás však na niekoľko desiatok minút pobavil a zaujal. Hlbší zmysel nehľadajte akoby len odhaľujete príbeh v krajine, ktorý sa prechádzaním cez určité miesta mení a posúva ďalej. Také nemé rozprávanie života ľudí z pohľadu vtákov. Zaujímavé to rozhodne je.
Mesmerize
Keby sme na Mesmerize chceli napísať samostatný článok, podtitul by sa jednoznačne niesol v duchu „halucinogénny zážitok“ alebo niečo podobnom štýle. Hlasom i pohybom ovládané „módy“ tohto titulu sú nekonečne zacyklené a v podstate v nich o nič špecifické nejde. Poďme si ich všetky pre nás dostupné rozobrať. Blur motion vám zverí do rúk akési čiary, ktorých pohyb ovládate pohybom rúk. Chain Reaction funguje na podobnom princípe, len „hady“ sú tvorené kockami alebo guľami. Fallout vás vhodí na plochu rozdelenú na malé štvorčeky, ktoré pohybom likvidujete, na ich miesto po chvíli nastúpia ďalšie úplne inej farby. Vo Firefly zas ovládate fotóny, vo Flare lúč, Fauna je akási jednoduchá záhrada, kde „sadíte“ trávu pohybovaním rúk. Vegetácia občas vyrastie, po čase sa stráca – ak si pamätáte na stopy po bieleho vlka v Okami, máte pred sebou ten správny obraz. Genepool dostanete pod ruky plazmu, v Pincushion deformujete povrch, Twister slúži na vytvorenie prúdu energie, výkrikom dostanete dva prúdy k sebe, ktoré zreagujú a následne explodujú. Poslednou možnosťou bolo Urban, kde ste sa starali o rast jednoducho spracovaných mestských budov. Možnosti tejto podivnej zábavy si môžete spustiť i v náhodnom režime. Nejde o žiadny špecifický herný zážitok, nedokážeme vám presne určiť, pre koho sú vlastne určené (alebo to nebudeme konkretizovať vzhľadom na vyššie vyrieknutý podtitul), ale zaujímavé rozhodne sú. Môžete tieto projekty prehliadať, ale neverili by ste, vo dvojici je kradnutie si prúdov energie zábava na niekoľko minút. Spojenie pohybu a zvuku stojí minimálna za pozretie.
Zdroj na videá: YouTube
