Už po dvoch prebdetých nociach sa mozog inak zdravého jedinca akoby preprogramuje; vyšetrenia ukazujú, že namiesto prefrontálnych lalokov, vďaka ktorým reagujeme pokojne a racionálne, preberá riadenie mozgové „centrum strachu".
Nevyspatý so zlou náladou
Matthew Walker z Berkeley, ktorý výskum na lekárskej fakulte v Harvarde viedol, hovorí: „Mozog bez spánku akoby pracoval primitívnejšie, nedokáže zaradiť emočné podnety do kontextu ani primerane a pokojne reagovať."
Fakt, že nedostatok spánku spôsobuje škriepnosť, nie je nič nové: „Všetci poznáme súvislosť medzi nevyspaním sa a zlou náladou na druhý deň. Vďaka nášmu výskumu sa tento poznatok stal exaktným," dodáva Walker.
Preprogramovaný mozog
Činnosť mozgu sledovali výskumníci v reálnom čase prostredníctvom magnetickej rezonancie - skenovali lebky 26 mladých dobrovoľníkov. Polovici nedovolili 36 hodín spať, druhá polovica bola kontrolnou skupinou a normálne sa vyspala.
Výsledky výskumu, ktoré dokazujú zásadné zmeny v mozgovej činnosti nespáčov, boli uverejnené v časopise Current Biology.
„Zistili sme prepiatu reakciu emočných centier mozgu," hovorí Walker. „Bolo to, akoby sa mozog preprogramoval; došlo k skratovému spojeniu v mozgovej kôre - priamo so strachovým, únikovým a bojovým centrom.
Ako kyvadlo
V laboratóriu zaznamenali aj zmenu v správaní ľudí so spánkovou depriváciou.
„Ich nálady mali obrovské výkyvy," hovorí Walker „niekedy boli maximálne zronení, inokedy ich tá istá vec rozveselila. Vlastne boli grogy."
V blízkej budúcnosti chce Walker skúmať ľudí, ktorí sú dlhodobo deprivovaní; počas niekoľkých dní neumožní pokusným osobám spať viac ako päť hodín denne. Dospelí pritom potrebujú sedem až deväť hodín spánku.
Zdravý človek bez spánku reaguje inak
Walkerove závery môžu byť prospešné aj pre psychiatriu: „Ide o prvé experimenty, ktoré dokazujú, že aj myseľ zdravých ľudí - ak im znemožníme spánok - reaguje patologicky."
„V minulosti bolo nemožné oddeliť účinok nepostačujúceho spánku od prejavov samotnej choroby," dodáva. „Teraz dokážeme ľahšie zistiť, či je človek psychicky chorý alebo má poruchu spánku."
V časopise Current Biology vyšiel aj článok o podobných účinkoch zmeny zo zimného na letný čas.
Jeseň je lepšia než jar
Mníchovská univerzita zorganizovala pod vedením Tilla Roenneberga výskum stredoeurópskych spánkových zvyklostí - na vzorke 55 000 ľudí.
Ukázalo sa, že biorytmus sa ľahšie prispôsobuje na jeseň, keď sa hodinky posúvajú späť, ako na jar, keď sa posúvajú dopredu - a prichádzame o hodinu spánku.
Účinky tohto posuvu trvajú celé týždne a možno zapríčiňujú jarnú a letnú nedospatosť.
