Ľudské symboly majú 164-tisíc rokov

Medzinárodný vedecký tím našiel v jaskyni Pinnacle Point na juhoafrickom pobreží Indického oceánu najstarší známy komplex stôp kultúrnych prejavov Homo sapiens.

Jaskyňa v lokalite Pinnacle Point leží neďaleko Mossel Bay, známeho prístavu a turistického strediska, približne v polovici cesty medzi Kapským Mestom a Port Elizabeth. Jej vstup je pomerne vysoko v stene pobrežného útesu. Vedci zrekonštruovali výšku morskej hladiny a zistili, že tá sa počas posledných niekoľko stotisíc rokov udržiavala priemerne 15 metrov pod ním. To prispelo k faktu, že sa v jaskyni zachovali inak vzácne stopy prítomnosti skorých zástupcov Homo sapiens. Jaskyňu totiž očividne nikdy nezaplavilo more, ktoré by po opätovnom poklese hladiny odnieslo zaujímavé artefakty.

V čase bezprostredne po vstupe Homo sapiens na evolučnú scénu pred 195-tisíc až 125-tisíc rokmi vládli v Afrike podmienky predposlednej doby ľadovej. Na čiernom kontinente sa prejavovali suchom a šírením púští. V celej Afrike by sme vtedy našli azda iba päť či šesť oblastí, kde mohli prosperovať ľudské populácie. Jednou z nich bolo pobrežie Indického oceánu v dnešnej JAR. Bádatelia zanalyzovali všetky faktory "dokonalej lokality" na výskum, a to ich priviedlo k Pinnacle Point. Vyšlo najavo, že trafili do čierneho.

Symbolika v červenom

V jaskyni našli komplex stôp, ktoré sa vo svojom úhrne spájajú s prítomnosťou Homo sapiens. Po prvé, 57 kusov minerálu hematitu, z ktorého sa získava červený oker, farbivo dodnes používané prírodnými národmi na zdobenie tela. Kusy niesli znaky mletia. Sú na nich zárezy a možno slúžili aj ako "aritmetická" pomôcka. Po druhé, veľký počet jemných kamenných čepieľkových nástrojov typických pre náš druh. Okrem ručnej práce - trebárs pri spracúvaní koží a iných materiálov - mohli slúžiť aj ako projektily. A napokon veľký počet mušlí a ulít morských mäkkýšov. Obyvatelia jaskyne nielen konzumovali obsah, ale zjavne ich používali i ako ozdoby.

Nič z toho nie je unikátne samo osebe. Ba morskú stravu využívali pred 110-tisíc rokmi aj neandertálci v Taliansku, nie je teda typická iba pre Homo sapiens. Podstatné však je, že sa teraz všetko našlo na jednom mieste. A najmä, že obyvatelia jaskyne všetko využívali už pred asi 164-tisíc rokmi. Potvrdilo to datovania na báze izotopov uránu aj opticky stimulovanej luminiscencie.

Podľa rekonštrukcie bola práve a iba v tom čase hladina oceánu z hľadiska zberu všemožných "darov mora" pohodlne blízko jaskyne. Dosiaľ najstaršie stopy konzumácie morskej stravy mali asi 125-tisíc rokov, a symbolického využívania okru naším druhom približne 75-tisíc rokov (zhodou okolností pochádzajú z blízkej jaskyne Blombos).

Anatómia a správanie ruka v ruke

Najstaršie známe anatomické stopy už plne vyvinutého Homo sapiens predstavujú dve lebky z etiópskych lokalít Omo Kibiš a Herto. Prvá má 195-tisíc, druhá 160-tisíc rokov. Znaky kultúrneho správania, jemné kamenné nástroje a používanie symboliky, však dosiaľ boli podstatne mladšie - od spomínaných 75-tisíc rokov z Blombosu až po "kultúrnu explóziu" pred 50-tisíc až 40-tisíc rokmi, keď už Homo sapiens prenikli aj do Európy. Preto vznikol názor, že Homo sapiens sa najprv plne vyvinul anatomicky, a zadefinoval tak pojem "anatomicky moderného človeka", a kultúrne správanie sa mu vyvinulo až neskôr, možno následkom určitej pomerne náhlej zmeny v stavbe mozgu. Podľa iného názoru však zdanlivé omeškávanie sa našich kultúrnych znakov za anatomickými vyplýva zo zlomkovitosti doterajších nálezov. Celková analýza afrických artefaktov zo strednej doby kamennej (pred 285-tisíc až 45-tisíc rokmi) totiž poukazuje na postupný vývoj bez zvláštnych skokov. Ba z Afriky sú známe aj staršie stopy využívania ulít a jemných kamenných nástrojov ako v Pinnacle Point, tejto lokalite patrí iba jednoznačný primát využívania morskej stravy.

Dokopy však oker, kamenné čepieľky a mušle/ulity v Pinnacle Point vymedzujú najstarší známy komplex našich kultúrnych znakov. A ladia s druhým názorom, že kultúrna evolúcia Homo sapiens nasledovala rýchlo po anatomickej, alebo boli súbežné.

Nové nálezy v Pinnacle Point opísal v časopise Nature Curtis Marean z Arizonskej štátnej univerzity v Tempe (USA) s trinástimi kolegami z vlastnej krajiny, Izraela, Austrálie, JAR, Grécka a Veľkej Británie. Komentovali ich Sally McBreartyová z Connectitutskej univerzity v Storrs (USA), jedna z hlavných proponentiek názoru o praktickej súbežnosti anatomického a kultúrneho vývoja nášho druhu, a Chris Stringer z Múzea prírodnej histórie v Londýne (Veľká Británia), ktorý patrí k absolútnej svetovej paleoantropologickej špičke.