Pýtať sa v storočí počítačov, kto bol Alan Turing, vyzerá byť až nenáležité. Veď pomaly každý absolvent informatiky vám povie, že bol génius, ktorý spolu s Johnom von Neumannom urobil prvý krok trebárs k výrobe novín bez papiera. Bol matematik, ktorý rozlúštením nemeckých kódov významne prispel k víťazstvu Spojencov v II. svetovej vojne. Bol homosexuál, ktorý nevydržal tlak spoločnosti a spáchal samovraždu.
Otázka o skutočnej náture Alana Turinga však zostáva napriek učebnicovým znalostiam otvorená. Dodnes vieme málo o ňom a jeho myšlienkach aj o období, v ktorom žil. Cítime, že priepasť medzi nami a ním (1912 - 1954) sa neúprosne zväčšuje. Napriek tomu, že 21. storočie zatiaľ neukazuje veľa pochopenia pre návrat k hmlistým prameňom, britský popularizátor vedy David Leavitt sa oň pokúsil. V knihe Muž, ktorý vedel priveľa (Dokořán, Argo, Praha 2007, preložil Ondřej Prcín) predkladá Turinga ako človeka, ktorý mal žiť buď oveľa skôr, alebo radšej až po nás.
V Bletchley Parku, kde lúštil šifry nemeckej Enigmy, nosil tento matematický génius pod sakom pyžamo a zriedkakedy sa holil. Stratil tam "akúkoľvek schopnosť správať sa podľa spoločenských pravidiel". Nedokázal tolerovať hlupákov a pokrytcov tak ochotne, ako to občas musí robiť spoločensky úspešný človek. Nedával si pozor na jazyk ani vtedy, keď mal pod nosom mikrofón či kameru. Na rozdiel od vtedajších britských právnych noriem pokladal za celkom normálnu svoju homosexualitu. A tak sa preň jeho mozog pokúšal vytvoriť svet, v ktorom stroje rozmýšľajú a ľudia sa správajú prirodzene.
Turing a v jeho stopách aj Leavitt zostávajú až do konca verní úlohe spochybňovačov konvencií. Prvý s najväčšou pravdepodobnosťou zjedol jablko napustené kyanidom, druhý v závere knihy naznačuje, že všetko mohlo byť aj inak. Nakoniec Turing bol mužom, ktorý vedel priveľa. A tento svet môže byť ešte komplikovanejší, než si vôbec vieme predstaviť. (ač)
