Majú koraly oči? Áno, pred sexom vidia spln

Vedci rozlúštili štvrťstoročné tajomstvo rozmnožovania koralov.

Veľká koralová bariéra pri pobreží Austrálie je dlhá takmer dvetisíc kilometrov.(Zdroj: JPL/NASA, NOAA)

Tieto živočíchy uvoľňujú spermie a vajíčka do vody raz za rok v cykloch, ktoré zjavne súvisia s fázami Mesiaca. Ako sa ukázalo, dokážu vnímať jeho svetlo v splne, ktoré ich stimuluje na najväčší rozmnožovací rituál na planéte.

Koraly sú nazývané pre svoje krásne farby aj živočíšne kvety. V symbióze s riasami a inými organizmami vytvárajú najväčšie a najpestrejšie pobrežné ekosystémy na Zemi. Po stáročia si vedci mysleli, že sú to iba primitívne stvorenia bez mozgu a očí, ktoré nevedia nič o mesačnom svite, o prílive či odlive, ani o iných tajomstvách prírody. V roku 1981 však odhalili čudesný rituál ich rozmnožovania. Raz do roka uvoľnia koraly počas niekoľkých dní do teplých oceánskych vôd miliardy vajíčok a spermií, ktoré k sebe hľadajú cestu. Krúžiace vajíčka a spermie sa spoja a odplávajú, pričom sformujú embryá, ktoré sa potopia na dno oceánu. Vo vhodných podmienkach tam vytvoria nové kolónie. Rozmermi a presným načasovaním je to najväčšia a možno aj najzaujímavejšia udalosť tohto druhu na svete.

Reagujú ako ľudia

Mesačné fázy kontrolujú príliv a odliv. To je pre koraly veľmi dôležité, pretože môžu žiť iba v plytkých vodách. Mesiac teda nevyhnutne musí nejako nastavovať biologické hodiny, zlaďujúce rozmnožovanie stoviek druhov koralov. Až doteraz však nebolo jasné, ako by mohli vnímať svit Mesiaca. Majú azda tieto "primitívne" mäsožravé živočíchy, ktoré patria k najstarším na Zemi, oči?

Rozšifrovanie fúzatej záhady oznámilo sedem vedcov z Austrálie, Izraela a USA v týždenníku Science. Skúmali rituál, prebiehajúci pod vplyvom Mesiaca na Veľkej koralovej bariére pri pobreží Austrálie, najväčšom súvislom systéme koralov na svete. Zistili, že koraly majú jednoduché fotoreceptory, ktoré možno so štipkou fantázie pokojne prirovnať k očiam, alebo minimálne k ich evolučným predchodcom. Experimenty ukázali, že chemikálie, citlivé na svetlo, sú ukryté vo vrchných vrstvách koralov a reagujú na mesačný svit rovnako ako zamilovaní ľudia.

Fotoreceptory v koraloch objavil Oren Levy, mladý izraelský vedec, ktorý sa dostal v roku 2004 do laboratória Oven Hoegha-Guldberga na austrálskej Queenslandskej univerzite. Levyho fascinovali fotoreceptory zvané kryptochromy už dlho. Pôvodne ich našli v rastlinách, potom ich vedci vystopovali v hmyze, rybách a cicavcoch vrátane človeka. Levy veril, že ich môžu mať aj koraly.

Evolučné hry na modrých púšťach

Jedným z kľúčov k tajomstvu kryptochromu je, že reaguje na modré svetlo. Táto svetelná frekvencia dobre preniká morskou vodou, preto majú oblasti koralových útesov prezývku Modré púšte. Spolu s kolegom Levy študoval druh koralu, ktorý dokáže vyrásť 30 cm do šírky a obsahuje tisícky polypov, tvoriacich dospelé spoločenstvo koralov. Vo vonkajších vrstvách koralov našli dva druhy kryptochromu, z ktorých jeden rozlišoval jasné a tmavé fázy Mesiaca (pre odborníkov - tieto dva druhy kryptochromu vyrábajú dva gény - cr1 a cr2).

Objav Levyho a jeho kolegov objasňuje nielen skryté aspekty rozmnožovania koralov, ale môže byť aj zaujímavým príspevkom k odhaleniu doteraz skrytých ciest evolúcie. Vznik oka k evolučným záhadám nepochybne patrí, preto bol v minulosti jedným z argumentov kreacionistov, ktorým chceli podporiť nevyhnutnosť zásahu "inteligentného konštruktéra".

Podľa vedcov sa však receptory reagujúce na svetlo mohli zrodiť vo vývoji živočíchov prekvapujúco skoro. "Náš objav," napísali vedci v Science, "predpokladá, že základné mechanizmy umožňujúce vnímať svetlo sa zrodili spolu s mnohobunkovými živočíchmi." Skameneliny prvých mnohobunkových živočíchov sa našli v horninách austrálskej Ediacary, starých 600 až 700 miliónov rokov.

Podľa Hoegha-Guldberga existujú aj dôkazy, že rozmnožovanie koralov podľa fáz Mesiaca prebiehalo ešte skôr, ako sa začala planéta zohrievať. Koncom prekambria, približne pred 850-600 miliónmi rokov totiž prišla séria obrovských zaľadnení, ktoré pokrývali takmer celú Zem. Potom však nastal doteraz neobjasnený rýchly vývoj života, nazývaný kambrická explózia.

Boli pri vzniku života?

Koraly žijú na Zemi viac ako pol miliardy rokov. Mohli teda byť pri postupnom vzniku komplexného života v dlhej fáze prekambria. Vtedy bola ochranná ozónová vrstva slabá a na Zem prenikalo množstvo smrteľného ultrafialového žiarenia. Jediným úkrytom pre život bol oceán. V jeho hlbokých vodách zrejme kryptochrom signalizoval organizmu, kedy sa má skryť pred ostrým Slnkom, a kedy je bezpečné vrátiť sa na povrch za potravou. Molekula kryptochromu sa časom zmenila a nadobudla odlišné funkcie. Stále však zohráva úlohu regulátorov vnútorných biologických hodín.

"Tento objav však neznamená koniec, ale začiatok celého príbehu," povedal Levy pre New York Times. "Bude trvať minimálne päť rokov, kým odhalíme celé tajomstvo svetelných senzorov."

Dozvedieť sa o živote koralov viac je nevyhnutné, ak chceme zachovať aspoň časť ich krásy pre budúce generácie. Úbytok koralových útesov je totiž oveľa rýchlejší ako vedci doteraz predpokladali. Za uplynulých 40 rokov zmizlo takmer tisíc štvorcových kilometrov koralových útesov, a tento vývoj je rovnako rýchly v oblasti Veľkej koralovej bariéry alebo v prakticky nechránených morských rezerváciách na Filipínach. Pri talianskom, španielskom a francúzskom pobreží Stredozemného mora je kriticky ohrozených vyše 200 druhov koralov. A takto by sme mohli pokračovať. Pod vymieranie koralov sa podpisuje rastúca priemerná teplota oceánov a ich stúpajúce znečistenie, ale aj masová "ekoturistika".

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.

KOMENTÁRE

Úrad, ktorý by Slovensku zdvihol reputáciu

To, že prípadný úspech vláda zneužije na marketing, je rub príbehu.

Neprehliadnite tiež

Záhadné Pluto má ešte záhadnejšiu atmosféru

Trpasličiu planétu zrejme neochladzuje plyn, ale pevné častice.

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  3. Moskva alebo Petrohrad?
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  1. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  3. Moskva alebo Petrohrad?
  4. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  6. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  8. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  9. Nový Jaguar XF Sportbrake
  10. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  1. Moskva alebo Petrohrad? 12 664
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 3 968
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 106
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 824
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 669
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 446
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 098
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 020
  9. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 857
  10. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené? 472