ukázalo ako správne a do dejín vošlo ako Moorov zákon. Podľa samotného Moorea však o niekoľko rokov úplne prestane platiť.
Intel len nedávno predstavil nové procesory, ktorých tranzistory sú široké 45 nanometrov - štyri milióny z nich by sa zmestili na plochu veľkú ako hlavička špendlíka. Podľa Moorea sa už technológie nemajú veľmi kam posunúť.
„Akýkoľvek exponenciálny rast vo vývoji znamená katastrofu. Prichádzame na koniec našich možností,“ tvrdí Moore o ďalšom rýchlom zdokonaľovaní výkonu počítačov. „Onedlho technológie narazia na neprekonateľné limity.“ V roku 2020 má podľa Moora jeho zákon nahradiť iný, oveľa ťažšie interpretovateľný zákon fyziky.
Koniec Moorovho zákonu nemusí nutne znamenať, že vývoj počítačov sa zastaví. Vedci však budú musieť nájsť nové technológie, ktorými sa čipy budú vyrábať.
Súčasný spôsob výroby počítačových čipov, známy ako „bulk CMOS“ pozostáva z ochudobňovania kremíka o tie časti, ktoré nie sú potrebné. „Technológiu bude musieť v budúcnosti nahradiť opačný koncept, v ktorom čipy budú zostavované do výslednej podoby z atómov a molekúl,“ myslí si Jim Tully, analytik spoločnosti Gartner. „Zatiaľ tento spôsob výroby molekulárnych zariadení nie je štandardizovaný, stále sa s ním experimentuje,“ tvrdí, znamená však podľa neho prevrat.
Anthony Finkelstein, vedúci počítačovej vedy na University College v Londýne, si myslí, že pálčivejším problémom ako výkon počítačov bude v budúcnosti ich reálne využitie. „Je výborné mať viacjadrové procesory, ale ak ich softvér nedokáže využiť, nemáme z nich žiaden úžitok,“ myslí si. „Najskôr ľudstvo narazí na softvérovú bariéru, až potom to bude tá fyzická.“
Podľa Moorea by sa výskum v oblasti informačných technológii mal budúcnosti viac zaoberať biológiou.
Autor: tu
