Antonín Svoboda stál pri zrode moderných počítačov v USA. O to isté sa predtým pokúsil aj v Československu. Komunisti však kybernetike nepriali, a preto musel zvoliť emigráciu.
Svoboda bol autorom prvého československého počítača SAPO (samočinný počítač) a elektrónkového počítača EPOS (elektronický počítací stroj).
SAPO bol prvým počítačom na svete, ktorý bol schopný pracovať aj v prípade, že niektoré jeho súčasti zlyhali. Príčinou takejto architektúry bola nutnosť používať v prístroji aj veľmi nespoľahlivé elektromagnetické relé. Druhýkrát bola vo svete architektúra tohto typu použitá až pri počítači riadiacom mesačné moduly Apollo.
Svoboda sa podieľal tiež na tvorbe navádzacích raketových systémov, v čom pokračoval aj po svojej emigrácii v 60. rokoch. Príčinou emigrácie boli politické tlaky na jeho vedeckú prácu. Do USA ho nasledovalo množstvo nádejných vedcov.
V USA spolupracoval s legendami ako Norbert Wiener, John von Neumann a Howard Aiken a podieľal sa na vývoji radarom riadeného protilietadlového zameriavača pre vojnové lode, ktorý bol úspešne nasadený a zachránil množstvo životov. Za svoje zásluhy na vývoji technológie získal prestížne vyznamenanie amerického námorníctva Naval Ordnance Development Award.
V Spojených štátoch Svoboda aktívne pôsobil aj v laboratóriu žiarenia Massachusettského technologického inštitútu a na Kalifornskej štátnej univerzite v Los Angeles.
Svoboda bol všestranným človekom, okrem iného vydal napríklad knihu o bridži, výborne hral na klavíri a tympánoch a chvíľu dokonca pôsobil aj v Českej filharmónii.
V roku 1977 sa Svoboda začal sa zajímať o vulkanológiu. Zomrel v Portlande 18. mája 1980 v deň, keď vybuchla sopka Mont St. Helens. Podľa niektorých teórií jeho choré srdce nevydržalo pohľad na erupciu, ktorú zo svojho domu pozoroval.
Autor: čtk, tu
