Švédsky odborník na bezpečnosť Dan Egerstad minulý mesiac na internete uverejnil dôverné údaje získané zo stoviek ambasád po celom svete. Medzi údajmi nechýbali prihlasovacie mená a heslá do e-mailových schránok, takže Egarstad bol schopný čítať, o čom si diplomati dopisovali.
Všetky ambasády pritom využívali program Tor, ktorý má zabezpečiť anonymné surfovanie na internete.
Egestad však do siete Tor prihlásil svojich päť serverov, a keďže dáta boli šifrované iba pri prechode von na internet, nie vnútri systému, expert mohol sledovať, čo používatelia posielali cez internet. Údaje potom zverejnil, vraj preto, aby ukázal, že k podobným informáciám sa môže dostať ktokoľvek.
Medzi postihnutými sú ambasády v krajinách tretieho sveta, ktoré sa zrejme týmto spôsobom chceli chrániť pred sledovaním úradmi. Medzi korešpondenciou, ktorú zhromaždil, bol vraj aj e-mail smerujúci z austrálskej ambasády hovoriaci o „austrálskom vojenskom pláne“. „Je len otázkou času, kým by sa k podobným informáciám dostal aj niekto iný. Alebo sa už dostal? Ak áno, čo potom robí s takými citlivými informáciami?“ napísal Dan Egerstad.
Prezradí vás aj to, ako píšete
V tomto prípade o anonymitu používatelia prišli v dôsledku toho, že prevádzkovateľ mal prístup k ich súkromným údajom. Na internete sa však rozšírila aj iná metóda na vystopovanie autorov anonymných textov a dát. Prezradiť vás môže váš štýl či jazyk, ktorý používate. Takýmto spôsobom funguje napríklad projekt Dark Web, ktorý vytvorila americká Národná vedecká agentúra (National Science foundation).
Pomocou technológie Writeprint sa pokúša v tisíckach textov uverejnených na internete rozpoznať identické a rozdielne prvky. Podľa autorov dokáže na 95 percent určiť, či daný autor už predtým publikoval aj iný text, ktorý sa nachádza v databáze. Ak sa niekto pod svoj predchádzajúci text podpísal, agentúra vie jeho meno priradiť aj k textom, v ktorých vystupoval anonymne.
Anonymita a súkromie
O súkromie sa dá prísť aj prozaickejším spôsobom – chybou poskytovateľa služby. Minulý rok napríklad spoločnosť AOL na internete uverejnila 20-tisíc záznamov o anonymných vyhľadávaniach na svojej stránke. Zistilo sa však, že mnohí ľudia vyhľadávajú aj svoje mená či citlivé identifikačné čísla a podľa nich ich bolo ľahké rozpoznať.
Podľa Bruca Schneidera z časopisu Wired ľudia chybne predpokladajú, že anonymnosť znamená aj bezpečnosť a súkromie. „Stretnutia anonymných alkoholikov sú anonymné, no nie sú súkromné – každý môže prísť, vidieť vašu tvár, počuť príbeh, o ktorom hovoríte,“ vysvetľuje Schneider. „Anonymita tu nie je to isté ako súkromie. Na to, čo nám v tomto prípade príde jasné, veľmi často zabúdame, keď si sadáme za počítač.“
