Ľadová pokrývka Arktídy v uplynulom týždni ustúpila na najnižšiu úroveň od roku 1978, keď vedci začali zberať dáta o tamojších ľadovcoch. Prvý raz od tohto dátumu sa tak plne otvorila legendárna severozápadná cesta z Atlantiku do Tichého oceánu, ktorú cez rok blokuje ľad. S odvolaním sa na najnovšie satelitné snímky to uviedla Európska kozmická agentúra (ESA).
Rozloha arktického ľadu sa zmenšila na tri milióny štvorcových kilometrov, pričom doterajší najnižší údaj bol štyri milióny štvorcových kilometrov z roku 2005. "Za posledných desať rokov ľadovce ustupovali v priemere o stotisíc štvorcových kilometrov ročne, takže zníženie o milión štvorcových kilometrov za rok je extrémne," uviedol vo vyhlásení na webových stránkach ESA Leif Toudal Pedersen z Dánskeho národného vesmírneho centra.
K rovnakému záveru dospeli nedávno odborníci amerického Národného strediska údajov o snehu a ľadu (NSIDC). Arktída v lete podľa strediska stratila rekordné množstvo ľadu a za týždeň prišla o kryhu takmer dvakrát väčšiu, než je rozloha Veľkej Británie. Skoršie odhady hovorili o tom, že Arktída by mohla byť úplne bez ľadu v polovici storočia. Odborník NSIDC Mark Serreze úplnú stratu ľadu v Arktíde odhaduje na obdobie okolo roku 2030.
ESA predpovedá, že vývoj v Arktíde umožní skoré celoročné sprístupnenie severozápadnej námornej cesty, čo by zvýšilo lodnú dopravu v oblasti a urýchlilo nežiaduce zmeny v oblasti. Plavidlá by na ceste medzi Európou a Áziou ušetrili cestou cez Arktídu tisícky kilometrov v porovnaní s doterajšou cez Panamský prieplav. Otvorenie severozápadnej cesty však už vyvoláva medzinárodné spory. Kanada upozornila, že má právo na časť severozápadnej cesty, ktorá prechádza jej územím a môže tam teda zakázať prevádzku. Proti tomu sa stavajú Spojené štáty a Európska únia. Tvrdia, že nová cesta by mala mať medzinárodný charakter.
Mnohí experti prisudzujú úbytok arktického ľadu hlavne globálnej zmene klímy. Na rozlohu arktického ľadu však vplýva niekoľko ďalších faktorov, ku ktorým patria zmeny prevažujúcich vetrov a morského prúdenia. Rozloha ľadov sa už asi 30 rokov meria družicami a počas roku sa prirodzene mení - v lete sa vždy časť roztopí, v zime sa opäť vytvorí. Najmenej ľadu je práve v septembri.
"Je to stále kontroverzná záležitosť a vždy bude nejaká neistota, pretože klimatický systém má veľkú prirodzenú premenlivosť," pripustil Serreze. Vedci tiež upozorňujú, že merajú rozlohu ľadu, nie objem. Liz Morrisová z British Atlantic Survey nedávno povedala, že keby sa ľad nazhromaždil na malom mieste, mohol by jeho objem byť stále rovnaký. "Existujú dôkazy, že vplyvom zmien vetra a možno aj prúdenia oceánov sa ľad zhromažďuje pozdĺž severného kanadského pobrežia." (čtk)
