Svedčia o tom pribúdajúce archeologické poznatky.
Vykopávky dokladajú, že medzi klasickými civilizačnými ohniskami v Mezopotámii a údolí rieky Indus boli na územiach Iránu a Turkménska v predmetnom období ďalšie, veľkosťou i charakterom nálezov podobne významné mestské sídla, ktoré archeológovia dosiaľ plne nebrali do úvahy. Výsledkom je určitá zmena tradičnej predstavy: Mezopotámia a údolie Indu síce zostávajú ohniskami, ale priestor medzi nimi už nemožno považovať za také civilizačné vákuum, ako si to donedávna väčšina odborníkov i verejnosti myslela.
Pravdaže, zmena to nie je celkom náhla, dozrievala dlhé roky, no archeológovia nachádzali indície a dôkazy. Až v poslednom čase však získala dostatočne ostré kontúry. Teraz sa čosi podobné deje v rámci samotnej Mezopotámie. Zvykli sme si, že gro civilizačného rozvoja sa viazalo na jej južnú časť, prevažne v dnešnom južnom Iraku. Konkrétne na vznik a rozvoj sumerských mestských štátov. Aj tu základný vzor platí ďalej, Sumeri naozaj stáli pri koreňoch civilizácie nášho kultúrneho okruhu. No so zmenou: vyzerá to, že na začiatku mala rovnaký význam tiež severná Mezopotámia v dnešnej severnej Sýrii a na priľahlom juhu stredného Turecka.
Pozoruhodné mestské sídlo
Vyplýva to z vykopávok na celom rade lokalít. Najnovšie na Tell Brak v severovýchodnej Sýrii, na dohľad od irackých hraníc. Išlo zrejme o jedno z vôbec najskorších mestských sídiel v plnom slova zmysle (teraz nezohľadňujeme lokality ako Catal Höyük v Turecku a Jericho v Palestíne). Nálezisku dominuje 40-metrový vŕšok. Vykopávky na ňom prebiehajú už 30 rokov. Celkový obraz však vedci získali až nedávno.
Tell Brak sa v 5. a 4. tisícročí pred n. l. veľkosťou a zložitosťou vyrovnal hlavným mestským sídlam južnej Mezopotámie. Tell Brak bol strediskom obchodu a remesiel. Spracovávali v ňom suroviny dovážané stovky kilometrov.
Vykopávky odhalili miestnosti s nahromadeným materiálom, naznačujúce existenciu priemyselných manufaktúr už okolo roku 3900 pred n. l. - jedných z najstarších známych, ak nie celkom najstarších. Unikátnym nálezom je kalich s podstavcom z bieleho mramoru a čašou z čierneho obsidiánu, zlepené bitúmenom. Čaša mala navyše v staroveku ešte kovový okraj, zrejme zlatý.
Zaujímavé je, že Tell Brak sa nerozrastal z centra von. Naopak vznikol splynutím viacerých blízkych, pôvodne voľným priestorom oddelených osád (čo však nie je až také nezvyčajné, takto vznikli aj viaceré stredoveké mestá na Slovensku, napríklad spišské). Napokon však v rokoch 4200 až 3900 pred n. l. zaberal plochu 55 hektárov, desaťkrát väčšiu ako iné sídla v tom čase. Väčší bol zrejme iba sumerský Uruk v južnej Mezopotámii, ktorý však rástol klasicky zo stredu von. Naznačuje to, že spoločnosť v južnej Mezopotámii bola organizovaná hierarchickejšie ako v severnej.
Masové vojnové hroby
Asi pol kilometra severne od hlavného vŕška Tell Braku odhalili zemné práce pri výstavbe sýpky a následné vykopávky na lokalite Tell Majuna zvyšky dvoch masových pohrebísk. Zatiaľ ide o pozostatky niekoľkých desiatok pomerne mladých ľudí, ktorí očividne zahynuli v boji alebo ich povraždili. Môže ich však byť oveľa viac; to ukážu ďalšie vykopávky. Na kostiach sa našla keramika a hovädzie kosti, svedčiace o hodovaní víťazov. Zdá sa, že telá sa najskôr rozložili a do hrobov ich viac-menej nahádzali až potom.
Tretí masový hrob svedčí o riadnom pochovaní 13 dospelých vo veku 20 až 45 rokov a dvoch detí. Všetko svedčí o násilnom konflikte okolo roku 3800 pred n. l. Dokladajú to aj nálezy hlinených projektilov do prakov, podobné, aké sú známe z neďalekého Hamoukaru. Tam sa vysvetľujú ako dôkazy jednej z prvých známych vojen, pričom pochádzajú zhruba z rovnakého obdobia. Tell Brak tento konflikt očividne prežil, lebo ako mestské sídlo bol zničený až o 200 rokov neskôr.
Po zániku Tell Braku sa v oblasti začala objavovať juhomezopotámska keramika, ktorá potom okolo roku 3400 pred n. l. jednoznačne prevládla. Masové hroby z predmetného obdobia sa predtým na Blízkom východe našli na lokalitách Titris Höyük a Domuztepe na juhu stredného Turecka.
Hromadenie mŕtvol porazených zachytáva aj známa Stéla supov z 3. tisícročia pred n. l., ospevujúca víťazstvo sumerského kráľa. Zatiaľ však nevedno, kto zaútočil na Tell Brak, severania či južania? Bohatstvo mesta ale určite provokovalo lúpežníkov i konkurentov.
Nálezy na Tell Brak zhrnul v časopise Science redaktor Andrew Lawler. Vykopávky viedli Philip Karsgaard z Edinburghskej univerzity, Augusta McMahonová a Joan Oatesová z Cambridgeskej univerzity (obe inštitúcie Veľká Británia).
Rozvoj Tell Braku ako mestského sídla zmapoval Jason Ur z Harvardovej univerzity (USA) s kolegami. Predmetné pôvodné výsledky vyšli alebo vyjdú v časopisoch Science, Antiquity a Iraq.
| Mapka Blízkeho východu s archeologickými lokalitami, ktoré sa spomínajú v texte, a niekoľkými veľkými modernými mestami. Ilustrácie - Jason A. Ur; Science. |
Autor: Zdeněk Urban spolupracovník SME
