Vlastne je tak trochu zvláštne, že práve tento zborník, obsahujúci 25 esejí významných svetových vedcov, si získal takú obľubu čitateľov. Nejde o nijaké ľahké čítanie do autobusu, ale o otázky, ktoré pohnú alebo by mali pohnúť svetom.
Zborník zostavil John Brockman, ktorý sa už viac ako 15 rokov snaží vybudovať niečo, čo nazval treťou kultúrou. Jej predstaviteľmi sú vedci a myslitelia, ktorí bádateľskou a publikačnou činnosťou "nahrádzajú tradičných intelektuálov, ukazujú hlbší význam našich životov a ponúkajú tak nový pohľad na to, kým a čím vlastne sme". Združuje ich nadácia Edge Foundation (www.edge.org), cieľom ktorej je prekračovať hranice nepochopenia medzi prírodnými a spoločenskými vedami. Cieľom tejto skupin(k)y nie je iba popularizácia vedy, ale aj snaha zrozumiteľne priblížiť stav vedeckého výskumu v rámci vedeckej obce. To je úloha nadmieru ťažká, pretože dnes špecializácia pokročila tak ďaleko, že si nerozumejú ani dvaja fyzici. Samotná téma - veda v najbližšom polstoročí - je veľmi citlivá, pretože ide o činnosť, ktorú v princípe nemožno predpovedať.
Je zaujímavé znovu si prečítať, ako si s neľahkou futurologickou úlohou poradili skúsení popularizátori Richard Dawkins, Martin Rees, Lee Smolin alebo Paul Davies. Je príjemné znovu sa presvedčiť, že čas ich textom iba pomohol, a že aj medzi vedcami existujú vyhranené typy optimistov a pesimistov; výrazným predstaviteľom prvých je Rodney Brooks, druhých Robert Sapolsky. O originalite knihy svedčí aj to, že v nej nechýba názor, ktorý odporúča presný opak toho, čo všetky ostatné články v knihe (prezentuje ho Brian Goodwin). Ani na ňom nezanechal čas nijakú stopu. (ač)
