SME
Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Sucho podporilo rast amazonských pralesov

Pred dvomi rokmi postihlo Amazóniu nezvyčajné sucho. Skupina amerických a brazílskych vedcov analyzovala satelitné údaje, aby zistila, ako sa pralesy so suchom vyrovnali.

Brazílsky dažďový prales. Veľké sucho v roku 2005 urýchlilo jeho rast.Brazílsky dažďový prales. Veľké sucho v roku 2005 urýchlilo jeho rast. (Zdroj: NASA/LBA-ECO Project)
Majú pre svet dobrú správu: jedno z najhorších súch za posledné desaťročia spôsobilo v rozsiahlych oblastiach amazonského lesa ich zvýšený rast.

Podľa modelu uznávaného britského Hadleyho strediska pre klimatickú zmenu mali amazonské dažďové pralesy strácať zeleň už približne po mesačnom suchu. Pretože suchá nie sú v Amazónii ničím výnimočným, model predpovedal možný zánik dažďového lesa postupnou premenou na listnatý les až savanu.

Namiesto hnedej zelená

V roku 2005 suchá v Amazónii vyvrcholili práve v čase, keď sa začínalo pravidelné trojmesačné obdobie bez dažďa, ktoré trvá od júla do septembra. Takýto dvojitý úder by podľa predchádzajúcich predpokladov mal výrazne spomaliť rast stromov. Zdravý les však reagoval práve opačne. Na väčšine územia postihnutého vytrvalým suchom sa lesy výrazne zazelenali a rástli rýchlejšie, čo bol nepochybný signál zvýšenej fotosyntetickej aktivity. V porovnaní s priemerným rokom lesy dokázali vyťažiť z ovzdušia viac oxidu uhličitého.

Vedúci autor štúdie Scott R. Saleska, ekológ a evolučný biológ z Arizonskej univerzity v americkom Tuscone, pre internetové BBC online povedal: "Je to veľmi zaujímavá a prekvapujúca odpoveď... Prinajmenšom to platí pri krátkodobom suchu."

Náznaky vyššej produktivity ukazovala veľká časť amazonského pralesa, konkrétne juhozápadná oblasť, kde bolo sucho najvýraznejšie. V niektorých oblastiach vedci zistili náznaky postihnutia suchom a les rástol pomalšie. Išlo najmä o oblasti zasiahnuté ľudskými aktivitami.

Satelitná pomoc

Je zaujímavé, že doteraz nik neporovnal predpoveď klimatických modelov s dostupnými údajmi zo satelitov. Upozornil na to ďalší autor štúdie Kamel Didan z rovnakej univerzity. Pritom bolo zrejmé, že v obdobiach sucha má les k dispozícii viac slnečného žiarenia na fotosyntézu. Naznačovali to už niektoré predchádzajúce, no iba čiastkové merania satelitov NASA.

Satelit, ktorý nesie na palube senzor MODIS (obrazový spektrometer so stredným rozlíšením) poskytuje údaje o stave a vývoji vegetácie z celého sveta každodenne od roku 1999. Merania zrážok prostredníctvom iného satelitu sú k dispozícii už desať rokov. Až veľké sucho v roku 2005 a detailne vyhodnotené dlhodobé pozorovania týchto dvoch satelitov však poskytli vedcom to, čo potrebovali, aby zistili, ako reaguje na sucho celý tropický ekosystém.

Údaje zo skorších rokov poslúžili na zistenie normálneho stavu bez výrazného sucha. To umožnilo porovnať rovnaké obdobia týchto rokov s obdobím citeľného obmedzenia zrážok.

Sebakritika z Hadleyho strediska

Chris Jones z Hadleyho strediska pre klimatickú zmenu povedal, že štúdia jasne ukazuje potrebu porovnávať výstupy klimatických modelov s nameranými údajmi. Dodal, že oba výskumné tímy si vzájomne poskytli získané údaje. Jones súhlasil, že analýza satelitných záberov dokázala krátkodobé nepresnosti klimatického modelu. Tie však podľa neho nemajú vplyv na dlhodobú predpoveď.

"Kľúčovým zistením je, že stromy majú prístup k vode ukrytej v pôde hlbšie, než to často prezentujú klimatické modely," povedal pre BBC online.

Väčšina klimatických modelov vrátane Hadleyho strediska predpokladá, že korene dosiahnu zhruba do hĺbky tri metre. To je v priemere vhodný odhad pre väčšinu svetovej vegetácie. Lenže práve v prípade amazonského pralesa dokážu korene stromov čerpať vodu z väčšej hĺbky. Pretože modely neberú tento rozdiel do úvahy, predpovedajú, že trópy začnú trpieť už po niekoľkých mesiacoch sucha. Našťastie satelitné údaje ich odhady skorigovali.

Jones si však myslí, že posun k dlhším a častejším suchám by nakoniec mohol vyčerpať aj zásoby podzemnej vody vo väčších hĺbkach. A v tom s ním ťažko nesúhlasiť.

 

Pohľad do amazonského pralesa, ktorý ochrancovia prírody nevidia radi. Človekom poškodené oblasti môže sucho zasiahnuť oveľa rýchlejšie ako zdravý les. FOTO - REUTERS

 

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Darine Antalovej (72) z bratislavskej Petržalky vďaka liečbe liekom Keytruda takmer úplne vymizla rakovina krčku maternice. VšZP jej ho však nechce preplácať, lebo nie je hradený z verejného zdravotného poistenia. Trojtýždňová liečba ním stojí 4170 eur.

Dôchodkyňa a jej deti už za liek zaplatili desaťtisíce eur.

23 h
Fľaštička s vakcínou proti koronavírusu, ktorú vyvinuli vedci z Oxfordskej univerzity v spolupráci s farmaceutickou spoločnosťou AstraZeneca.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 241-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 4 361 obetí. Na Slovensku sa skončilo celoplošné testovanie, platia nové opatrenia.

10 h
Šimák zomrel v utorok (26. 1.) vo veku 72 rokov po dlhej a ťažkej chorobe.

Šimák zomrel vo veku 72 rokov.

24. máj