Tenchu Z - samuraj s tupou katanou

Po zápornej odpovedi to bude trochu náročnejšie a neostáva vám nič iné, než si prečítať recenziu, aby ste vedeli, do akej rieky sa možno chystáte vstúpiť. Ono nejde o to, len tak sa čľapkať na brehu, pretože Tenchu je sériou, ktorá vám dá na výber: buď ju žeriete všetkými desiatimi a po vhodení sa do mora zážitkov veselo plávate celé hodiny alebo okamžite sa snažíte dostať psím štýlom smerom na breh, pretože to bolo príliš ľadové prebratie. Biela alebo čierna. Nič medzi neexistuje, hoci môžete v niektorých momentoch rovnako ako my oscilovať medzi oboma možnosťami. V jeden deň budete Tenchu Z milovať, v druhý nenávidieť. Nikdy však nebudete považovať túto sériu za nevýraznú. Pripravení na divokú jazdu?

Hlavným hrdinom je ninja. Čiže si predstavte stredoveké Japonsko, akrobatického zabijaka s ostrou katanou splývajúceho s tmou. Nebudeme sa príliš pretvarovať, ale ninja patril medzi naše tradičné vysnívané povolania. Koho nie, hrá sa na neho dodnes, ale základná myšlienka sa s odkrytím tejto podstaty úplne odhalila a každému je jasné, čo na hráčov čaká. Ako klasicky kladná postava bude náš dobrodruh zabíjať nevhodné osoby. Potešila nás však počiatočné editovanie hlavnej postavy, ktorá neskôr kupovaním nových účesov, hláv, oblečenia a čeleniek či náramkov. A čo je najlepšie, môžete si zvoliť ženu a vyzliecť ju. Dobre, berieme späť, nebudeme sa predsa vydávať za chlípne prasatá, ktoré plnili päť desiatok úrovní s obnaženou hrdinkou.

Upravovať môžete aj tri základné vlastnosti postavy, ktoré sú na začiatku nastavené rovnomerne. Buď môže ninja získať silu, rýchlosť a počet životov, s ktorými idete do novej úrovne. Možnosti upravovania vlastnej postavy k obrazu svojmu sú potešiteľné. Rovnako môžete využívať aj kúpu nových chvatov a rôznych vlastností. Je toho neúrekom, nemusíte sa ulakomiť ani na používanie predmetov, pomocou ktorých buď odlákate stráže alebo zabijete na diaľku. Možností je mnoho, úrovní je taktiež dostatok, tak prečo ešte nemáme názov hry vytetovaný na intímnom mieste? Bez zbytočných provokačných otázok prejdeme radšej k hodnoteniu a povieme si, prečo je Tenchu Z tak kontroverzným titulom. A prečo nie je next-genom.

GRAFIKA 5 / 10
Tenchu Z nie je next-genom, pretože na to ani nevyzerá. Isteže, spočiatku nie je hráčov pohľad zastretý šedými mrakmi priemernosti a užíva si do tmy zahalenú architektúru stredovekého Japonska s tradičnými budovami a „cinkrlátkami“ okolo. Textúry sú vcelku príjemné, ani sa na ne hráč nesústredí, pretože sa snaží hlavne splniť misiu. Je samozrejmé, že skaly v jaskyni sa lesknú, modely postáv sú prijemne navrhnuté a pri západe slnka vyzerá všetko až záhadne malebne, no ako sa neskôr dozviete, stačí odohrať z Tenchu Z niekoľko misií a všetko sa začne rúcať ako domček z karát. Tak v prvom rade animácia smrti protivníka. To ako nepriateľa zabijete, je vlastne príjemné na pohľad (až na to, že krv začne striekať až po skone a nie, keď rátate rebrá sokovi či mu varí myšička-katana kašičku z čriev), pretože sú zabitia celkom rôznorodé, fajn animované a hráč sa cíti ako skutočný ninja. Lenže potom to príde. Nepriateľ sa vždy akoby posadí do tej iste polohy a... a je mŕtvy. Ono to skôr vyzerá, akoby zaspal v tureckom sede. Striekajúce gejzíry krvi (pozri Kill Bill) sú tak dvojrozmerné, že sa i staré adventúrky od LucasArts musia uraziť. Tváre protivníkov zas predstavujú len akúsi rozmazanú machuľu.

Dobre, sú to všetko maličkosti, ale je zrejmé, že si ich hneď všimnete. To je chyba, pretože na podobných maličkostí narazíte viacero. Hranie až tak neznechutia, no výrazne ovplyvnia výsledný zážitok. Teraz k tomu dôležitému: stačí vám odohrať niekoľko úrovní a začnete mať nepríjemný pocit, že túto lokáciu ste už niekde videli, prípadne vám je mierne nápadná. Mnohé mestečká sa totiž podobajú a keďže nie sú extrémne rozľahlé, na postupnú monotónnosť dizajnu úrovní si budete musieť zvyknúť, v opačnom prípade stratíte okamžite záujem. S tým súvisí nepríjemné zisťovanie, že to, čo vám tvorcovia ukážu na začiatku, je jediné, čo vás v hre čaká. Žiadne zlepšenia, postupne nudiace prostredie, ktoré svojimi nevýraznými prvkami neuchváti, slabý fyzikálny engine, takže niektoré prekážky sa nepohnú ani po vašom náraze. Takéto drobnosti skutočne zamrzia, pretože by bolo vynikajúce, keby napríklad aspoň predmety zo stola popadali a zvýšili by to nielen náročnosť, ale aj atmosféru. Prvý dôvod, prečo Tenchu Z nie je next-genom, máme teda za sebou.

INTERFACE 7 / 10
V niektorých recenziách sme našli pomerne hanlivé slová padajúce na ubolené plecia virtuálnej kamery. Áno, v niektorých prípadoch je akoby pod vplyvom alkoholu a hoci sme sa radi kochali na dlhé nohy našej ninja bojovníčky, radšej by sme videli, kde sa nachádza protivník a či máchame mečom správne alebo len režeme do vzduchu. Áno, kamera je manuálne nastaviteľná pravým analógom, čo bude každý využívať na obzeranie sa okolo poza rohy, aby videl a vedel, kde striehne najbližší nepriateľ. A áno, v bojoch nám chýbala ďalšia ruka, pretože súboje sú praktizované tlačidlom X, pričom je krajne neľudské, keby sme mali ovládať palcom analóg a ktorýmkoľvek iným prstom búšiť do X-ka. Skúšali sme to a už dlho sme nechytili kŕče do malíčku. A nadávali by sme i naďalej, keby Tenchu Z nemalo na Y namapované vycentrovanie pohľadu. Takže si dáme ešte jedno áno: Áno, ono sa to dá i napriek mierne neposednej kamere ovládať. Inak môže hrdina bežať, zakrádať sa skrčený, podliezať, prilepiť sa ku stene, skákať, strieľať a používať mapu. Tá je v rámci zachovania stredoveku akoby namaľovaná na pergamene a nevidíte nič, len obrysy budov, žiadni protivníci, žiadne svetielko nádeje, ktoré by ukazovalo „field of view“, čiže priestor, kam sa práve nepriateľ pozerá a kam až dovidí. To si musíte jednoducho zistiť sami, pričom vás len upozorní indikátor signalizujúci pokojný stav, niekto vás zbadal, počul, zaňuchal (áno, ak smrdíte, páchnete do diaľky, takže sa treba umývať vo vode). Ak niekto nájde mŕtve telo, začne sa po vás pátrať (alert), ale skutočný bordel nastane až pri blikajúcom ohníku, ktorý naznačuje vyvolanie alarmu. Inak vidíte, ako vás je vidieť a počuť, nesmú chýbať životy a použiteľné predmety. Klasika, len to preklikávanie v menu nás neskutočne iritovalo.

HRATEĽNOSŤ 6 / 10
Môžete nás mučiť šteklením na chodidlách, ale my sme si Tenchu Z jednoducho dokázali užiť. Skutočne to nebol problém, hoci to nebolo prácou vývojárov, ale našim vlastným svedomím a chcením. Vec sa má totiž tak, že úrovne sú poväčšinou rovnaké, úlohy sa od seba takmer neodlišujú a keby sme chceli, netrvá nám prebehnutie žiadnej z nich dlhšie ako pol minútky. Keďže tu máme vo svojej podstate voľnú úroveň a je len na nás, od kadiaľ povedú naše kroky, malo byť vcelku logické, že si to uvedomia i tvorcovia a otestujú „blbuvzdornosť“! Lenže nie, stačí vyskočiť na strechu, dostať sa k inkriminovanej budove, počkať si na hlavného zloducha keď k vám bude chrbtom a šmiky-šmik, ďalšia úroveň je označená ako splnená. Nebudete síce ohodnotení ako ninjovia s najlepším indexom, ale čo tam po tom. Taktiež ak vyvoláte alarm, nič zlé sa vlastne nestane, primitívnym (a i vcelku nudným a nezáživným) šermovaním protivníka upižláte. Jediným negatívnym aspektom sú mínusové body v celkovom hodnotení a na tie môžete svojvoľne hádzať pekáč. A potom je to občas nudné, občas nepríjemne frustrujúce a umelá inteligencia je porovnateľná so zmýšľaním hrdzavej trubky.

Takže hrateľnosť by mala byť nízka, jednoducho totálny odpad, po hraní musíme spáchať očistu (3 hodinky hrania futbalového manageru alebo iná subjektívna onania) a proste žalúdok sa nám prevracia všetkými smermi. Čisto teoreticky, podotýkame. Lenže my sme asi romantici a dobrovoľne sme sa rozhodli tieto hlúpe chyby ignorovať a postaviť sa k tomu chlapsky. A začali sme sa zakrádať, potichu vraždiť pendlujúcich panákov s cieľom nevyvolať alarm (a to sa nám málokedy podarilo, pretože niekedy je hra skutočne stupídna) či dokonca nepriateľov len omráčiť a snažiť sa nikoho nezabiť. Niekto by mohol namietnuť, že ide o zbytočnú starosť navyše, avšak my nehráme preto, aby sme si spravili ďalšiu čiarku za dohranú gamesku, ale sa chceme hraním baviť. No a ono to v Tenchu Z ide, len si musíte upraviť pravidlá po svojom. Potom je to vcelku zábavné a denne vydržíte v tieni i niekoľko misií, pričom sa to oplatí už len kvôli archievmentom, ktoré nútia snažiť sa „ísť tou správnou cestou“. Berte to ako naše kamarátske doporučenie, potom je totiž z Tenchu Z klasická stealth akcia. Klasická preto, že má tradičné prvky a hraním sa bavíte a klasická i z dôvodu absencie prínosu noviniek v hraní. Žiadne totiž nie sú.

MULTIPLAYER
Môžete si zahrať kooperatívne i po sieti, ale veľká zábava to nie je kvôli uvádzaným chybám v koncepte hry. Dlho sme ho netestovali a radšej sa spoliehali na single časť.

ZVUKY 5 / 10
V hre sa toho veľa nenahovorí, snažíte sa byť čo najtichší, takže by sa dalo povedať, že čím je menej počuť, tým je to lepšie. Zvukov je skutočne málo, ale ak sa už ozve niektorá z postáv (náš hrdina samozrejme celý čas mlčal), znie to japonsky. Nič viac netreba hovoriť a radšej ostaneme mĺkvi. 

HUDBA 7 / 10
Hudobná zložka je o niečom úplne inom a sme radi, že sme mohli podmanivé melódie počúvať aj počas hrania, pretože dokázali navodiť napätú atmosféru. Nejde o klasické skladby, ktoré by ste počúvali v električke, skôr o zmes rôznych zvukov a japonských vybrnkávačiek. Ako celok to však pôsobí výborne.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 3 / 10
Tých 50 misií môže znieť ako skutočne poriadna dávka na niekoľko desiatok hodín, ale už spomínané problémy (malá variabilita úloh i prostredia, dajú sa rýchlo prebehnúť) robí z tohto počtu len nič nehovoriace číslo. Ale je ich aspoň dosť a kým splníte všetky na 3 rôzne druhy obtiažnosti, nejaký ten čas to zaberie. Nič to však nemení na fakte, že protivníci sú tupí, umelí a nepochopiteľne neobratní. Spustí sa alarm, trochu si pobehajú, vykrikujú niečo v japončine (keďže im nerozumieme, brali sme to ako urážku a radšej sme im podrezali hrdlá, pretože skutočne nemáme radi, keď nám niekto hovorí, že máme radi balet, nealkoholické pivo a chlapčenské skupiny 5 nagelovaných panákov) a o 10 sekúnd sa všetko upokojí, akoby sa nič nestalo a nikoho netrápi, že našiel pred chvíľou mŕtveho kamaráta v kaluži krvi. Možno sú to neskutoční flegmatici, v tom prípade klobúk dolu, ale nám to príde ako riadne primitívne, ak sa vrátia do svojich pozícií a znovu chodia po svojich trasách ako modelky na módnej prehliadke, na rohu sa zastavia, otrčia chrbtom a môžete s nimi spraviť krátky proces. Alebo sa prekrásne zasekávajú, narážajú do stien a podobne degradujú svoju inteligenciu na najnižšiu možnú úroveň. Sme aspoň radi, že hlavného zloducha na mape musíte zabiť tichým spôsobom, s katanami z očí do očí by ste mohli šermovať až do súdneho dňa. A taktiež bolo fajn, keď sme hneď prvého bossa prepichli cez tenkú stenu. Vidíte, Tenchu Z je tak náročnou hrou ako si ju spravíte sami. Tie tri body sú len za počet opakujúcich sa úrovní, ostatné je akoby spred 20 rokov.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 6,0 / 10
Máme tu koniec a vyriecť záverečnú reč nad týmto kontroverzným titulom je pomerne náročné. Tenchu Z je totiž ako predošlé diely, ničím sa neodlišuje od obyčajných zakrádacich akcií, len sa odohráva v stredovekom Japonsku, takže neškrtíte nepriateľa oceľovou strunou, ale ho vykostíte katanou, nestrieľate snajperkou, ale hodíte po nespratníkovi hviezdicu a miesto obväzov papáte na uzdravenie tie podivné japonské veci. Tenchu Z ničím nepripomína next-gen verziu pomerne úspešného konzolového dielka a navyše trpí zásadnou chybou, za ktorú by si tvorcovia zaslúžili trsteničkou po pätách. Hru môžete (vulgárne povedané) prečúrať. Dá sa však s týmto dielkom i zabaviť, len to musíte chcieť, musíte si sami povedať, že nebudete hopsať po strechách, ale pekne potichúčky postupovať vpred. Nás to bavilo, hoci nie na dlho, vždy sa radi cez víkend na zopár úrovní do sveta Tenchu Z vrátime. Alebo si myslíte, že nedokážeme zabiť tisíc protivníkov bez odhalenia?