Stefan Krause z Hamburgskej univerzity (Nemecko) s kolegami našiel spôsob, ako spoľahlivo magneticky „zapínať a vypínať“ ostrovčeky asi 100 atómov železa (na vizualizácii), ktoré veľkosťou spadajú do nanometrovej kategórie, bez narušenia magnetickej orientácie susedných. Tento výsledok môže viesť k magnetickým pamäťovým médiám s mimoriadne vysokou hustotou záznamu.
(Zdroj: Science)
Tím Richarda Pancosta z Bristolskej univerzity (Veľká Británia) geochemickou analýzou sedimentov z rašeliniska v juhovýchodnom Anglicku potvrdil, že na silnom globálnom oteplení pred 55 miliónmi rokov sa výrazne podieľalo uvoľnenie metánu do ovzdušia. Metán je na jednotku objemu oveľa „skleníkovejší“ ako oxid uhličitý.
(Zdroj: Nature)
Tím Pascala Philippota z Ústavu fyziky zemegule pri CNRS a Univerzita Denisa Diderota v Paríži odhalil izotopovou analýzou vzoriek hornín starých 3,5 miliardy rokov, získaných vrtmi na západoaustrálskej lokalite Pilbara (na obrázku), že už vtedy veľmi hojné morské mikróby získavali energiu priamym využívaním síry. Tento prvok sa neviaže do sulfátov ako niektoré dnešné baktérie, ktoré redukciou na sulfidy produkujú pach skazených vajec. Poznatok pomáha spresniť skorý vývoj mechanizmov látkovej výmeny v organizmoch. (Zdroj: Science)
Shahin Rafii z Cornellovej univerzity (USA) s kolegami odhalil na povrchu buniek z myších semenníkov molekulu GPR125, ktorá umožňuje spoľahlivo rozoznávať dospelé kmeňové bunky. Po ich odbere, namnožení v laboratóriu a naštepení pokusným myšiam úspešne vytvorili fungujúce cievy a v skúmavke srdcové tkanivo. (Zdroj: Nature)
Tím Ganga Lia z Východočínskej univerzity v Šanghaji zistil, že gén FOXP2, ktorý pri ľuďoch súvisí so schopnosťou reči, je prekvapivo premenlivý pri netopieroch, čo súvisí s rozličnými formami echolokácie. (Zdroj: PLoS ONE)
