Preto sa dlho myslelo, že je vtedy nečinný - okrem známych spánkových vĺn a snov - a „rozhýbe“ sa iba na vonkajší impulz. Výskumy z polovice 90-tych rokov však svedčili o opaku. Ukázali, že aj pri odpočinku mozog hýri spontánnou aktivitou. Viaceré jeho subsystémy vtedy prepája nízkofrekvenčná aktivita - konkrétne s frekvenciou pod 0,1 hertza. Siete neurónov súvisia najmä s videním, pohybom a sluchom.
Vysvetlenie bolo také, že v najdôležitejších oblastiach vždy musí prebiehať určitá aktivita, aby bol mozog „naštartovaný“ a pripravený reagovať na vonkajšie podnety. Ďalšie výskumy však potvrdili, že spontánna mozgová aktivita pri odpočinku sa týka aj vyšších mozgových centier v kôre - a to aj synchronizovane medzi oboma pologuľami. Mozog si neustále žije vlastným životom, pri spánku proste vypína vedomie.
Viaceré nedávne výskumy preukázali, že spontánna mozgová aktivita úzko súvisí s ľudským správaním - od dočasnej straty pozornosti až po stavy úzkosti. Zistilo sa napríklad, že v porovnaní so stavom počas odpočinku ju najviac potláčame pri nepretržitej reči. Otázkou však bolo, či sa táto spontánna mozgová aktivita počas odpočinku týka iba dospelých ľudí. Tí už majú určité životné skúsenosti a zážitky, ktoré môžu dodávať látku pre mozgovú činnosť, ako je upevňovanie pamäti.
Švédski bádatelia sa rozhodli s pomocou funkčnej magnetickej rezonancie preskúmať mozgovú činnosť spiacich novorodencov. Týkalo sa to dvanástich predčasne narodených detí. Skenovali ich mozog vždy 10 minút v čase, ktorý zodpovedal pôvodne predpokladanému času ich narodenia. Objavili celkom päť nezávisle od seba fungujúcich sietí mozgovej aktivity. Rovnako ako v prípade dospelých sa okrem iného týkali oblastí, ktoré súvisia s pohybom, videním a sluchom, no aj čelovej mozgovej kôry. Spontánna aktivita je teda v ľudskom mozgu prítomná od narodenia.
Výsledky uverejnil on-line v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA Peter Fransson z Karolínskeho inštitútu v Štokholme so šiestimi kolegami.
Autor: urb
