í.
Prestížny britský časopis Nature nastolil počas tohtoročného leta plného poveternostných extrémov zásadnú otázku. Aká je efektívnosť nastupujúceho trendu výroby biopalív z poľnohospodárskych plodín, pestovaných na stále väčších výmerách, ak sa porovná so zalesnením tých istých plôch, aby viazali atmosférický uhlík? Z výsledkov výskumov vyplynulo, že masové pestovanie energetických plodín, ktoré okrem toho podstatne prispieva k vysokému rastu cien potravín na globálnych trhoch, nie je najlepším nástrojom proti klimatickej zmene. Riešenie problému zmeny klímy bude vyvážené len vtedy, ak sa v dohľadnom čase zoberú do úvahy aj možnosti a prínos lesníckeho sektora.
Na svetovej scéne
Prostredníctvom svojich bukových pralesov vstúpilo Slovensko spolu s Ukrajinou na pole, kde sa začína prejavovať čoraz silnejšia konkurencia záujmových skupín. Koncom júna, teda v čase, keď začali klopať na dvere teplotné rekordy na viacerých meteorologických staniciach, v mrazivom novozélandskom Christchurchu rozhodol Výbor pre svetové dedičstvo UNESCO o vyhlásení karpatských bukových pralesov za svetové prírodné dedičstvo. Zápis do prestížneho zoznamu sa uskutočnil na základe naplnenia kritéria o ich celosvetovom význame pri poznaní a ochrane látkových a vývojových cyklov lesov mierneho pásma s prevahou buka. Tieto procesy okrem iného vplývajú aj na smer a rýchlosť globálnej klimatickej zmeny.
Spomaľujú látkové cykly
Každé prírodné dedičstvo predpokladá budúcu akciu. To sa týka aj bukových pralesov Karpát ako unikátneho svetového prírodného laboratória s dnes už oficiálne uznaným globálnym statusom. Ide najmä o výskum a praktické využitie poznatkov a modelov regulácie kolobehu látok, najmä vody a uhlíka. Jeho spomalenie je zbraňou proti nadmernej exploatácii prírodných zdrojov, ktoré sa podieľa na globálnych a regionálnych zmenách prírodného prostredia v podobe skleníkového efektu, povodní alebo naopak sucha.
Vedci z Lesníckej fakulty vo Zvolene zistili, že ukladanie uhlíka v pôde bukových pralesov závisí od priestorového usporiadania odumretých častí stromov na jednej strane a hustoty porastu, ktorá je v pralesoch na malých plochách veľmi premenlivá, na strane druhej. Organický uhlík, ktorý prenikne do väčšej hĺbky, je spoľahlivejšie chránený pred rozkladom mikroorganizmami a opätovným únikom do ovzdušia. Možno to dosiahnuť cieleným ovplyvňovaním hustoty obhospodarovaných bukových lesov a organickej hmoty podľa modelu pralesov. Pretože sa rozširuje rozloha hospodárskych lesov s podielom buka, tento postup sa môže významne podieľať na redukcii skleníkového efektu.
Drevina budúcnosti
Výbor pre svetové dedičstvo UNESCO konštatoval, že vedecký význam bukových pralesov Karpát je oveľa rozsiahlejší. Dokumentujú napríklad znovuobsadenie častí európskeho kontinentu po skončení poslednej doby ľadovej, chránia génový zásobník buka ako najvýznamnejšej dreviny severného mierneho pásma Európy a majú mimoriadnu schopnosť prispôsobiť sa celému spektru prírodných podmienok. Na území čerstvo vyhláseného svetového prírodného dedičstva okrem toho rastú stromy rekordných rozmerov, s mimoriadnou hrúbkou a výškou kmeňov až 58 m. Je to najväčšia nameraná výška v celosvetovom meradle.
Jedinečnosť týchto lesov je dôsledkom výrubu veľkých lesných celkov kvôli poľnohospodárstvu, využitiu dreva a výrobe drevného uhlia a potaše. Na začiatku 20. storočia však začali lesníci v Karpatoch navrhovať prvé rezervácie. Ich existencia umožňuje ďalší vedecký výskum bukových pralesov Karpát, ktorý v súčasnosti prebieha na platforme Spojeného národného centra pre výskum pralesov temperátnej zóny pri Lesníckej fakulte TU vo Zvolene (www.virginforests.sk). Bukové pralesy Karpát budú odteraz celému ľudstvu pripomínať, že návrat k rovnováhe je ešte možný.
Autor: Viliam Pichler, hlavný spracovateľ projektu nominácie, Ivan Vološčuk, národný expert.
