Praľudia z Gruzínska opäť na scéne

Nové nálezy kostí praľudí v gruzínskom Dmanisi významne prispievajú k osvetleniu počiatkov ľudského rodu Homo. Dokladajú, že skorí Homo ešte pred 1,77 miliónmi rokov predstavovali výraznejšiu zmes moderných a primitívnych znakov, než si vedci mysleli.

David Lordkipanidze nad novými nálezmi kostí praludí z Dmanisi. Vlavo je jeho kolegyna a spoluautorka clánku v Nature Tea Jašašviliová, ktorá pôsobí aj na Zürišskej univerzite vo Švajčiarsku.

My ľudia sme pevne zakotvení v pozemskom živote - anatomicky, fyziologicky i geneticky. Prakticky všetky naše „súčiastky“ z týchto troch sfér sa zrodili spolu s inými tvormi pred desiatkami a stovkami miliónov rokov. Ba niektoré máme spoločné s mikróbmi, ktoré sa vyvinuli pred vyše dvomi miliardami rokov.

Veľký krok k človeku

Z bezprostredného hľadiska toho, čo by sme označili ako ľudská podoba, sa však najdôležitejší krok odohral približne pred 2,5 milióna rokmi. V Afrike sa vtedy - ako sa zhoduje najviac vedcov - z australopitekov vyvinuli prví zástupcovia rodu Homo, takzvaní skorí Homo. Fosílne nálezy, ktoré sa na ne viažu, sú veľmi vzácne. De facto najstaršia kosť, pri ktorej málokto spochybňuje, že patrila už členovi rodu Homo, je 2,3-miliónročná horná čeľusť z etiópskeho Hadaru. Hlbšie v čase od nej sú australopitekovia, tvorovia veľkí ako šimpanzy (výška 100 - 150 cm, hmotnosť 30 - 50 kg), s mozgovou kapacitou 400 - 550 ccm, masívnym chrupom a dopredu vyčnievajúcimi tvárami. Chodili síce už po dvoch, ale stále si zachovávali rozvinuté schopnosti lezenia po stromoch.

Bližšie v čase od hadarskej lebky máme druhy Homo habilis a Homo erectus, tvorov vysokých až 160 - 185 cm s hmotnosťou 50 - 70 kg s mozgovou kapacitou na úrovni 1000 ccm a viac. Mali vertikálnu tvár, malý chrup a dlhé nohy. Homo erectus už pripomínal neskorších ľudí vrátane nás pomerne malým rozdielom veľkosti tela mužov a žien, na úrovni 10-20 percent. To poukazuje na podobný sociálny život a sexualitu.

Pod gruzínskym hradom

Pôvodne to vyzeralo, že Homo erectus sa vyvinul z Homo habilis. Lenže minulý mesiac vyšiel v časopise Nature článok o nových nálezoch kostí v Keni (pozri SME z 9. 8. 2007), podľa ktorých obidva tieto druhy dlho žili vedľa seba. Príslušníci rodu Homo prvý raz opustili Afriku niekedy pred 1,9 - 1,8 milióna rokmi. V tomto kontexte sú zvlášť zaujímavé vôbec najstaršie mimoafrické fosílie praľudí z náleziska pod stredovekým hradom v gruzínskom Dmanisi. Ich vek určili na 1,77 milióna rokov. Podrobnosťami kostry najviac pripomínajú Homo erectus, no majú veľa primitívnych znakov, ktoré ich stavajú bližšie k Homo habilis. A najmä sú v priemere menší ako Homo erectus (opäť znak bližší Homo habilis) hoci sa medzi nimi vyskytovali výrazné rozdiely veľkostí tela.

Niektorých vedcov všetko spomenuté priviedlo k názoru, že Afriku opustili Homo habilis a tí sa v miernejšej klíme, akú malo a má aj Gruzínsko, vyvinuli na Homo erectus. Nový druh potom migroval do všetkých strán Starého sveta - aj späť do Afriky, čo by vysvetlilo spolužitie s Homo habilis.

Od lebiek ku končatinám

Medzinárodný tím bádateľov teraz opísal nové nálezy mimolebečných kostí praľudí z Dmanisi. V prvom rade ide o neúplnú kostru dospievajúceho jedinca, ktorá súvisí s jednou z tamojších už skôr objavených lebiek. Ďalej sú to niektoré kosti končatín dospelého jedinca, súvisiace s masívnou, takisto už skôr objavenou čeľusťou. A napokon niektoré kosti chodidiel dvoch menších dospelých jedincov. Podrobnosťami sú tieto kosti pozoruhodne anatomicky moderné - nielen vo vzťahu k neskorším Homo erectus (najkomplexnejšia kostra z tých čias sa našla v kenskom Nariokotome a má asi 1,5 milióna rokov), ale aj k Homo sapiens, ktorý sa naplno vyvinul iba za posledných 200 - 300-tisíc rokov. Anatomicky moderné sú aj pomerné veľkosti končatín a stavba chodidla.

Na druhej strane však aj tieto kosti nesú podobne ako lebky rad primitívnych znakov. Potvrdzujú, že patrili jedincom menším ako nariokotomský Homo erectus, hoci to bol iba dospievajúci chlapec. Dospelý jedinec z Dmanisi mohol byť vysoký 147 - 166 cm a mať hmotnosť 48 - 50 kg, tamojší dospievajúci zasa 145 - 161 cm a 40 - 43 kg. Skoršie výskumy lebiek ukázali, že ich mozgová kapacita sa prekrývala s Homo habilis, ba aj s australopitekmi.

Celkovo nálezy z Dmanisi dokresľujú záver, že skorí Homo ešte pred 1,77 milióna rokmi predstavovali výraznejšiu zmes moderných a primitívnych znakov, ako sa zdalo. Korene nášho rodu stále ležia v Afrike, ale jeho formovanie bolo zložitejšie a jeho prví zástupcovia rozmanitejší, ako si vedci donedávna mysleli. Popri javoch na čiernom kontinente k zrodu moderného človeka azda prispeli do a z Eurázie migrujúci praľudia.

Predmetný článok uverejnil v dnešnom čísle časopisu Nature David Lordkipanidze z Gruzínskeho národného múzea v Tbilisi so sedemnástimi kolegami z vlastnej krajiny, Švajčiarska, USA, Španielska, Nemecka a Talianska.

 

Stehnová kost pracloveka z Dmanisi. FOTO - GEORGIAN NATIONAL MUSEUM

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 649
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 10 194
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 380
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 668
  5. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 035
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 1 962
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 687
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 518
  9. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 250
  10. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 247

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Európa sa hýbe smerom, akým chce Merkelová

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.

EKONOMIKA

Bankomaty majú výročia. Takto vyzerali pred 50 rokmi

Prvý bankomat dali do používania v roku 1967 v Londýne.

ŠPORT

Nórsky divák nevedel, že Sagana na Tour de France vylúčili

Ľudia v Nórsku si majstrovstvá sveta v cyklistike užívajú.

Neprehliadnite tiež

Astronautka z NASA: Vieme, že sa niečo pokazí

Astronautka Dorothy Metcalf-Lindenburgerová hovorí, ako vyzerá tréning v NASA a ako sa astronauti pripravujú na zlyhania.

Rozšírená realita je zábavná aj užitočná. Skúste tieto aplikácie pre iPhone a iPad

Nová aktualizácia iOS 11 pre mobilné zariadenia od Apple priniesla aj ARKit. V ponuke sú prvé aplikácie a je s nimi zábava.

TECH_FM

Kontroverzný objav naznačuje, že praľudia sa mohli vyvinúť v Európe

Stopy dávneho tvora mätú vedcov. Odborníci sa sporia, komu patrili.

Strašia vás baktérie na mobile? Vymysleli "umývačku"

Nová nabíjačka dezinfikuje mobily, používa na to ultrafialové žiarenie.