Praľudia z Gruzínska opäť na scéne

Nové nálezy kostí praľudí v gruzínskom Dmanisi významne prispievajú k osvetleniu počiatkov ľudského rodu Homo. Dokladajú, že skorí Homo ešte pred 1,77 miliónmi rokov predstavovali výraznejšiu zmes moderných a primitívnych znakov, než si vedci mysleli.

David Lordkipanidze nad novými nálezmi kostí praludí z Dmanisi. Vlavo je jeho kolegyna a spoluautorka clánku v Nature Tea Jašašviliová, ktorá pôsobí aj na Zürišskej univerzite vo Švajčiarsku.

My ľudia sme pevne zakotvení v pozemskom živote - anatomicky, fyziologicky i geneticky. Prakticky všetky naše „súčiastky“ z týchto troch sfér sa zrodili spolu s inými tvormi pred desiatkami a stovkami miliónov rokov. Ba niektoré máme spoločné s mikróbmi, ktoré sa vyvinuli pred vyše dvomi miliardami rokov.

Veľký krok k človeku

Z bezprostredného hľadiska toho, čo by sme označili ako ľudská podoba, sa však najdôležitejší krok odohral približne pred 2,5 milióna rokmi. V Afrike sa vtedy - ako sa zhoduje najviac vedcov - z australopitekov vyvinuli prví zástupcovia rodu Homo, takzvaní skorí Homo. Fosílne nálezy, ktoré sa na ne viažu, sú veľmi vzácne. De facto najstaršia kosť, pri ktorej málokto spochybňuje, že patrila už členovi rodu Homo, je 2,3-miliónročná horná čeľusť z etiópskeho Hadaru. Hlbšie v čase od nej sú australopitekovia, tvorovia veľkí ako šimpanzy (výška 100 - 150 cm, hmotnosť 30 - 50 kg), s mozgovou kapacitou 400 - 550 ccm, masívnym chrupom a dopredu vyčnievajúcimi tvárami. Chodili síce už po dvoch, ale stále si zachovávali rozvinuté schopnosti lezenia po stromoch.

Bližšie v čase od hadarskej lebky máme druhy Homo habilis a Homo erectus, tvorov vysokých až 160 - 185 cm s hmotnosťou 50 - 70 kg s mozgovou kapacitou na úrovni 1000 ccm a viac. Mali vertikálnu tvár, malý chrup a dlhé nohy. Homo erectus už pripomínal neskorších ľudí vrátane nás pomerne malým rozdielom veľkosti tela mužov a žien, na úrovni 10-20 percent. To poukazuje na podobný sociálny život a sexualitu.

Pod gruzínskym hradom

Pôvodne to vyzeralo, že Homo erectus sa vyvinul z Homo habilis. Lenže minulý mesiac vyšiel v časopise Nature článok o nových nálezoch kostí v Keni (pozri SME z 9. 8. 2007), podľa ktorých obidva tieto druhy dlho žili vedľa seba. Príslušníci rodu Homo prvý raz opustili Afriku niekedy pred 1,9 - 1,8 milióna rokmi. V tomto kontexte sú zvlášť zaujímavé vôbec najstaršie mimoafrické fosílie praľudí z náleziska pod stredovekým hradom v gruzínskom Dmanisi. Ich vek určili na 1,77 milióna rokov. Podrobnosťami kostry najviac pripomínajú Homo erectus, no majú veľa primitívnych znakov, ktoré ich stavajú bližšie k Homo habilis. A najmä sú v priemere menší ako Homo erectus (opäť znak bližší Homo habilis) hoci sa medzi nimi vyskytovali výrazné rozdiely veľkostí tela.

Niektorých vedcov všetko spomenuté priviedlo k názoru, že Afriku opustili Homo habilis a tí sa v miernejšej klíme, akú malo a má aj Gruzínsko, vyvinuli na Homo erectus. Nový druh potom migroval do všetkých strán Starého sveta - aj späť do Afriky, čo by vysvetlilo spolužitie s Homo habilis.

Od lebiek ku končatinám

Medzinárodný tím bádateľov teraz opísal nové nálezy mimolebečných kostí praľudí z Dmanisi. V prvom rade ide o neúplnú kostru dospievajúceho jedinca, ktorá súvisí s jednou z tamojších už skôr objavených lebiek. Ďalej sú to niektoré kosti končatín dospelého jedinca, súvisiace s masívnou, takisto už skôr objavenou čeľusťou. A napokon niektoré kosti chodidiel dvoch menších dospelých jedincov. Podrobnosťami sú tieto kosti pozoruhodne anatomicky moderné - nielen vo vzťahu k neskorším Homo erectus (najkomplexnejšia kostra z tých čias sa našla v kenskom Nariokotome a má asi 1,5 milióna rokov), ale aj k Homo sapiens, ktorý sa naplno vyvinul iba za posledných 200 - 300-tisíc rokov. Anatomicky moderné sú aj pomerné veľkosti končatín a stavba chodidla.

Na druhej strane však aj tieto kosti nesú podobne ako lebky rad primitívnych znakov. Potvrdzujú, že patrili jedincom menším ako nariokotomský Homo erectus, hoci to bol iba dospievajúci chlapec. Dospelý jedinec z Dmanisi mohol byť vysoký 147 - 166 cm a mať hmotnosť 48 - 50 kg, tamojší dospievajúci zasa 145 - 161 cm a 40 - 43 kg. Skoršie výskumy lebiek ukázali, že ich mozgová kapacita sa prekrývala s Homo habilis, ba aj s australopitekmi.

Celkovo nálezy z Dmanisi dokresľujú záver, že skorí Homo ešte pred 1,77 milióna rokmi predstavovali výraznejšiu zmes moderných a primitívnych znakov, ako sa zdalo. Korene nášho rodu stále ležia v Afrike, ale jeho formovanie bolo zložitejšie a jeho prví zástupcovia rozmanitejší, ako si vedci donedávna mysleli. Popri javoch na čiernom kontinente k zrodu moderného človeka azda prispeli do a z Eurázie migrujúci praľudia.

Predmetný článok uverejnil v dnešnom čísle časopisu Nature David Lordkipanidze z Gruzínskeho národného múzea v Tbilisi so sedemnástimi kolegami z vlastnej krajiny, Švajčiarska, USA, Španielska, Nemecka a Talianska.

 

Stehnová kost pracloveka z Dmanisi. FOTO - GEORGIAN NATIONAL MUSEUM

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 744
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 7 051
  3. Moskva alebo Petrohrad? 5 978
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 334
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 399
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 865
  7. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 854
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 837
  9. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 766
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 408