Praľudia z Gruzínska opäť na scéne

Nové nálezy kostí praľudí v gruzínskom Dmanisi významne prispievajú k osvetleniu počiatkov ľudského rodu Homo. Dokladajú, že skorí Homo ešte pred 1,77 miliónmi rokov predstavovali výraznejšiu zmes moderných a primitívnych znakov, než si vedci mysleli.

David Lordkipanidze nad novými nálezmi kostí praludí z Dmanisi. Vlavo je jeho kolegyna a spoluautorka clánku v Nature Tea Jašašviliová, ktorá pôsobí aj na Zürišskej univerzite vo Švajčiarsku.

My ľudia sme pevne zakotvení v pozemskom živote - anatomicky, fyziologicky i geneticky. Prakticky všetky naše „súčiastky“ z týchto troch sfér sa zrodili spolu s inými tvormi pred desiatkami a stovkami miliónov rokov. Ba niektoré máme spoločné s mikróbmi, ktoré sa vyvinuli pred vyše dvomi miliardami rokov.

Veľký krok k človeku

Z bezprostredného hľadiska toho, čo by sme označili ako ľudská podoba, sa však najdôležitejší krok odohral približne pred 2,5 milióna rokmi. V Afrike sa vtedy - ako sa zhoduje najviac vedcov - z australopitekov vyvinuli prví zástupcovia rodu Homo, takzvaní skorí Homo. Fosílne nálezy, ktoré sa na ne viažu, sú veľmi vzácne. De facto najstaršia kosť, pri ktorej málokto spochybňuje, že patrila už členovi rodu Homo, je 2,3-miliónročná horná čeľusť z etiópskeho Hadaru. Hlbšie v čase od nej sú australopitekovia, tvorovia veľkí ako šimpanzy (výška 100 - 150 cm, hmotnosť 30 - 50 kg), s mozgovou kapacitou 400 - 550 ccm, masívnym chrupom a dopredu vyčnievajúcimi tvárami. Chodili síce už po dvoch, ale stále si zachovávali rozvinuté schopnosti lezenia po stromoch.

Bližšie v čase od hadarskej lebky máme druhy Homo habilis a Homo erectus, tvorov vysokých až 160 - 185 cm s hmotnosťou 50 - 70 kg s mozgovou kapacitou na úrovni 1000 ccm a viac. Mali vertikálnu tvár, malý chrup a dlhé nohy. Homo erectus už pripomínal neskorších ľudí vrátane nás pomerne malým rozdielom veľkosti tela mužov a žien, na úrovni 10-20 percent. To poukazuje na podobný sociálny život a sexualitu.

Pod gruzínskym hradom

Pôvodne to vyzeralo, že Homo erectus sa vyvinul z Homo habilis. Lenže minulý mesiac vyšiel v časopise Nature článok o nových nálezoch kostí v Keni (pozri SME z 9. 8. 2007), podľa ktorých obidva tieto druhy dlho žili vedľa seba. Príslušníci rodu Homo prvý raz opustili Afriku niekedy pred 1,9 - 1,8 milióna rokmi. V tomto kontexte sú zvlášť zaujímavé vôbec najstaršie mimoafrické fosílie praľudí z náleziska pod stredovekým hradom v gruzínskom Dmanisi. Ich vek určili na 1,77 milióna rokov. Podrobnosťami kostry najviac pripomínajú Homo erectus, no majú veľa primitívnych znakov, ktoré ich stavajú bližšie k Homo habilis. A najmä sú v priemere menší ako Homo erectus (opäť znak bližší Homo habilis) hoci sa medzi nimi vyskytovali výrazné rozdiely veľkostí tela.

Niektorých vedcov všetko spomenuté priviedlo k názoru, že Afriku opustili Homo habilis a tí sa v miernejšej klíme, akú malo a má aj Gruzínsko, vyvinuli na Homo erectus. Nový druh potom migroval do všetkých strán Starého sveta - aj späť do Afriky, čo by vysvetlilo spolužitie s Homo habilis.

Od lebiek ku končatinám

Medzinárodný tím bádateľov teraz opísal nové nálezy mimolebečných kostí praľudí z Dmanisi. V prvom rade ide o neúplnú kostru dospievajúceho jedinca, ktorá súvisí s jednou z tamojších už skôr objavených lebiek. Ďalej sú to niektoré kosti končatín dospelého jedinca, súvisiace s masívnou, takisto už skôr objavenou čeľusťou. A napokon niektoré kosti chodidiel dvoch menších dospelých jedincov. Podrobnosťami sú tieto kosti pozoruhodne anatomicky moderné - nielen vo vzťahu k neskorším Homo erectus (najkomplexnejšia kostra z tých čias sa našla v kenskom Nariokotome a má asi 1,5 milióna rokov), ale aj k Homo sapiens, ktorý sa naplno vyvinul iba za posledných 200 - 300-tisíc rokov. Anatomicky moderné sú aj pomerné veľkosti končatín a stavba chodidla.

Na druhej strane však aj tieto kosti nesú podobne ako lebky rad primitívnych znakov. Potvrdzujú, že patrili jedincom menším ako nariokotomský Homo erectus, hoci to bol iba dospievajúci chlapec. Dospelý jedinec z Dmanisi mohol byť vysoký 147 - 166 cm a mať hmotnosť 48 - 50 kg, tamojší dospievajúci zasa 145 - 161 cm a 40 - 43 kg. Skoršie výskumy lebiek ukázali, že ich mozgová kapacita sa prekrývala s Homo habilis, ba aj s australopitekmi.

Celkovo nálezy z Dmanisi dokresľujú záver, že skorí Homo ešte pred 1,77 milióna rokmi predstavovali výraznejšiu zmes moderných a primitívnych znakov, ako sa zdalo. Korene nášho rodu stále ležia v Afrike, ale jeho formovanie bolo zložitejšie a jeho prví zástupcovia rozmanitejší, ako si vedci donedávna mysleli. Popri javoch na čiernom kontinente k zrodu moderného človeka azda prispeli do a z Eurázie migrujúci praľudia.

Predmetný článok uverejnil v dnešnom čísle časopisu Nature David Lordkipanidze z Gruzínskeho národného múzea v Tbilisi so sedemnástimi kolegami z vlastnej krajiny, Švajčiarska, USA, Španielska, Nemecka a Talianska.

 

Stehnová kost pracloveka z Dmanisi. FOTO - GEORGIAN NATIONAL MUSEUM

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 8 489
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 282
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 358
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 353
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 030
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 396
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 4 978
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 268
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 084
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 792

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Z Petrohradu do Pekingu. Podpredsedníčka úradu zo Smeru spoznáva svet za štátne

Vitteková išla na kontrolnú cestu do Číny, hoci nie je inšpektorka.

KOMENTÁRE

Republika po slovensky sa menuje „súvec“

Neplatí, že naša spoločnosť je neprístupná k zmenám.

Neprehliadnite tiež

Na Kube sa o šimpanzy nestarajú v ZOO, majú ich doma

Galéria s prírastkami do svetových Zoologických záhrad.

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Deti mali vyššiu šancu prejavovať znaky autizmu, ak fajčila ich babka z matkinej strany.

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop