Praľudia z Gruzínska opäť na scéne

Nové nálezy kostí praľudí v gruzínskom Dmanisi významne prispievajú k osvetleniu počiatkov ľudského rodu Homo. Dokladajú, že skorí Homo ešte pred 1,77 miliónmi rokov predstavovali výraznejšiu zmes moderných a primitívnych znakov, než si vedci mysleli.

David Lordkipanidze nad novými nálezmi kostí praludí z Dmanisi. Vlavo je jeho kolegyna a spoluautorka clánku v Nature Tea Jašašviliová, ktorá pôsobí aj na Zürišskej univerzite vo Švajčiarsku.

My ľudia sme pevne zakotvení v pozemskom živote - anatomicky, fyziologicky i geneticky. Prakticky všetky naše „súčiastky“ z týchto troch sfér sa zrodili spolu s inými tvormi pred desiatkami a stovkami miliónov rokov. Ba niektoré máme spoločné s mikróbmi, ktoré sa vyvinuli pred vyše dvomi miliardami rokov.

Veľký krok k človeku

Z bezprostredného hľadiska toho, čo by sme označili ako ľudská podoba, sa však najdôležitejší krok odohral približne pred 2,5 milióna rokmi. V Afrike sa vtedy - ako sa zhoduje najviac vedcov - z australopitekov vyvinuli prví zástupcovia rodu Homo, takzvaní skorí Homo. Fosílne nálezy, ktoré sa na ne viažu, sú veľmi vzácne. De facto najstaršia kosť, pri ktorej málokto spochybňuje, že patrila už členovi rodu Homo, je 2,3-miliónročná horná čeľusť z etiópskeho Hadaru. Hlbšie v čase od nej sú australopitekovia, tvorovia veľkí ako šimpanzy (výška 100 - 150 cm, hmotnosť 30 - 50 kg), s mozgovou kapacitou 400 - 550 ccm, masívnym chrupom a dopredu vyčnievajúcimi tvárami. Chodili síce už po dvoch, ale stále si zachovávali rozvinuté schopnosti lezenia po stromoch.

Bližšie v čase od hadarskej lebky máme druhy Homo habilis a Homo erectus, tvorov vysokých až 160 - 185 cm s hmotnosťou 50 - 70 kg s mozgovou kapacitou na úrovni 1000 ccm a viac. Mali vertikálnu tvár, malý chrup a dlhé nohy. Homo erectus už pripomínal neskorších ľudí vrátane nás pomerne malým rozdielom veľkosti tela mužov a žien, na úrovni 10-20 percent. To poukazuje na podobný sociálny život a sexualitu.

Pod gruzínskym hradom

Pôvodne to vyzeralo, že Homo erectus sa vyvinul z Homo habilis. Lenže minulý mesiac vyšiel v časopise Nature článok o nových nálezoch kostí v Keni (pozri SME z 9. 8. 2007), podľa ktorých obidva tieto druhy dlho žili vedľa seba. Príslušníci rodu Homo prvý raz opustili Afriku niekedy pred 1,9 - 1,8 milióna rokmi. V tomto kontexte sú zvlášť zaujímavé vôbec najstaršie mimoafrické fosílie praľudí z náleziska pod stredovekým hradom v gruzínskom Dmanisi. Ich vek určili na 1,77 milióna rokov. Podrobnosťami kostry najviac pripomínajú Homo erectus, no majú veľa primitívnych znakov, ktoré ich stavajú bližšie k Homo habilis. A najmä sú v priemere menší ako Homo erectus (opäť znak bližší Homo habilis) hoci sa medzi nimi vyskytovali výrazné rozdiely veľkostí tela.

Niektorých vedcov všetko spomenuté priviedlo k názoru, že Afriku opustili Homo habilis a tí sa v miernejšej klíme, akú malo a má aj Gruzínsko, vyvinuli na Homo erectus. Nový druh potom migroval do všetkých strán Starého sveta - aj späť do Afriky, čo by vysvetlilo spolužitie s Homo habilis.

Od lebiek ku končatinám

Medzinárodný tím bádateľov teraz opísal nové nálezy mimolebečných kostí praľudí z Dmanisi. V prvom rade ide o neúplnú kostru dospievajúceho jedinca, ktorá súvisí s jednou z tamojších už skôr objavených lebiek. Ďalej sú to niektoré kosti končatín dospelého jedinca, súvisiace s masívnou, takisto už skôr objavenou čeľusťou. A napokon niektoré kosti chodidiel dvoch menších dospelých jedincov. Podrobnosťami sú tieto kosti pozoruhodne anatomicky moderné - nielen vo vzťahu k neskorším Homo erectus (najkomplexnejšia kostra z tých čias sa našla v kenskom Nariokotome a má asi 1,5 milióna rokov), ale aj k Homo sapiens, ktorý sa naplno vyvinul iba za posledných 200 - 300-tisíc rokov. Anatomicky moderné sú aj pomerné veľkosti končatín a stavba chodidla.

Na druhej strane však aj tieto kosti nesú podobne ako lebky rad primitívnych znakov. Potvrdzujú, že patrili jedincom menším ako nariokotomský Homo erectus, hoci to bol iba dospievajúci chlapec. Dospelý jedinec z Dmanisi mohol byť vysoký 147 - 166 cm a mať hmotnosť 48 - 50 kg, tamojší dospievajúci zasa 145 - 161 cm a 40 - 43 kg. Skoršie výskumy lebiek ukázali, že ich mozgová kapacita sa prekrývala s Homo habilis, ba aj s australopitekmi.

Celkovo nálezy z Dmanisi dokresľujú záver, že skorí Homo ešte pred 1,77 milióna rokmi predstavovali výraznejšiu zmes moderných a primitívnych znakov, ako sa zdalo. Korene nášho rodu stále ležia v Afrike, ale jeho formovanie bolo zložitejšie a jeho prví zástupcovia rozmanitejší, ako si vedci donedávna mysleli. Popri javoch na čiernom kontinente k zrodu moderného človeka azda prispeli do a z Eurázie migrujúci praľudia.

Predmetný článok uverejnil v dnešnom čísle časopisu Nature David Lordkipanidze z Gruzínskeho národného múzea v Tbilisi so sedemnástimi kolegami z vlastnej krajiny, Švajčiarska, USA, Španielska, Nemecka a Talianska.

 

Stehnová kost pracloveka z Dmanisi. FOTO - GEORGIAN NATIONAL MUSEUM

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  2. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  2. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  3. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  4. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  5. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  6. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  7. Cíťte sa v priestore príjemne
  8. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  10. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 9 704
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 433
  3. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 351
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 314
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 882
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 3 817
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 829
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 703
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 856
  10. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 1 312

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Andrássyovci milovali ženy, na Gemeri dodnes žijú ich potomkovia

Betliar je miesto, kde ožívajú časy Andrássyovcov, hovorí Július Barczi. Vládne tu zmes nostalgie a sentimentu

KOMENTÁRE

Fico, Danko a Bugár slabnú. Kto miesto nich zosilnel?

Podľa preferencií by koalícia nezostavila vládu.

SVET

Máme plán B, chváli sa Erdogan. Európu už nepotrebuje

Turecko potrebuje Európu viac ako Európa Turecko.

Neprehliadnite tiež

Antibiotiká netreba vždy dobrať, naznačuje nová analýza

Odborníci spochybnili odveké pravidlo pri užívaní antibiotík. Pacienti by však nemali prerušovať liečbu.

Letiská začnú kontrolovať každý kus elektroniky samostatne

Tienenia, akumulátory a plechy sťažujú pohľad do útrob elektronických zariadení.

Prečo je rad na ženské záchody vždy dlhší? Matematika ukázala riešenie

Ženy čakajú na toaletu viac ako šesť minút. Muži jedenásť sekúnd.

Apple chystá prvý implantát, spojí sa so smartfónom

Náhradu sluchu môžu poskytovať múdre čipy a implantáty. Porozumejú si s mobilom.