Sériu SimCity nie je potrebné predstavovať takmer žiadnemu hráčovi. Budovateľská stratégia s jediným cieľom, postaviť fungujúce mesto, je tu s nami už bezmála dvadsať rokov a každý diel vzbudil príjemný ohlas u hráčov. Historky o prvom SimCity a pokusoch Willa Wrighta, zakladateľa Maxisu a Sim hier, presadiť sa, sú veľmi dobre známe. Prvý diel virtuálneho primátora nechcel podporiť žiaden vydavateľ, veď koho by v roku 1989 bavilo nudné umiestňovanie obdĺžnikov, ktoré predstavovali postupne rozvíjajúce sa budovy na mapu a sledovať vlastné mesto. Ani sa tam nestrieľalo. Byť jedným z tých, čo Wrighta odmietli, trieskame si hlavu o stenu doteraz. Veď táto hlava dala Electronic Arts zarobiť neskutočné milióny dolárov a za každý nový príspevok do bohatej Sim rodiny by sa frekvencia úderov hlavy zvyšovala. Alebo vy ste nikdy nehrali najpredávanejšiu PC sériu The Sims? Teraz Will Wright poctivo zarezáva na vynikajúco vyzerajúcom projekte Spore, ktorý vráti na naše počítače pojem hrať sa vo svojej prirodzenej podstate, ale o tom niekde inde a niekedy inokedy. Je teda prirodzené, že piaty diel SimCity musel padnúť do lona niekomu inému. Electronic Arts hľadali vhodného kandidáta a na SimCity: Societies (to je názov nového SimCity) im nakoniec vyšiel ako jediný kandidát Tilted Mill. Áno, je to po prvýkrát, čo sa svetu SimCity nechopí Maxis a padne do rúk iným ľuďom, no treba okamžite podotknúť, že rozhodne nie neskúseným. Tilted Mill totiž pod svojim terajším menom vytvorili napríklad Children of the Nile alebo Caesar IV, pričom práve posledný projekt sa im vydaril a potvrdili svoje skúsenosti z predošlých hier, kde pracovali združení pod spoločnosťou Impressions (Caesar 1-3, Pharaoh...). Treba však povedať, že keby priniesli „všetko po starom“ a okopírovali už fungujúce koncepty, mnoho z nás by síce vyskakovalo vysoko, ale v kútiku duše by sme rozhodne smútili. Tilted Mill sa rozhodli celý koncept prekopať a z neosobného primátora sa z vás stane osoba, ktorá vidí každému do okien.
SimCity: Societies sa vydáva na sociálnejšiu cestu a keby to nebolo to neznelo tak podivne a rovnako ako program našej vlády, boli by sme na túto definíciu hrdí. SimCity: Societies sa stáva komplexnejším simulátorom, v ktorom nestačí dávať parcely podľa vhodného kľúča a sledovať mravčekov tam dole. Tentoraz tu máme omnoho komplexnejší manažment, pretože postupom času (čiže niekoľko pekných pár desiatok hodín hrania) sa stalo zo SimCity trochu monotónne divadielko z vopred známymi hlavnými úlohami. Tak napríklad zabudnite na systém zón, kedy ste jednoducho zelenou farbou vyznačili plochu a na nej začali svojvoľne a podľa životných podmienok rásť obydlia ľudí. Rovnako je to i s industriálnou zástavbou (továrne) a komerčnou zónou (biznis centrá a obchody). Teraz budeme môcť každý jeden dom umiestniť na nami zvolené miesto, určíme ktorým smerom bude mať otočené dvere, kde presne budú vykopané základy. Tento systém má svoje zápory, pretože sa s ním budeme musieť piplať omnoho dlhšie, než tomu bolo pri vyznačovaní plochy, kam sa má to a to postaviť, pričom program sám navrhol, aký domček či aká výšková budova bude na tom mieste stáť. Má to však svoj dôvod. A tým je energia, možno lepšie povedané aura, ktorá vaše mesto alebo niektorú štvrť obklopuje. Jednoduchý systém nálady vám totiž svojim grafickým spracovaním charakterizuje váš spôsob vedenia mesta. Všetko totiž záleží na vašej myšlienke, aký režim alebo dôležité prvky vášho mestečka zvolíte. Príkladov sa dá uviesť mnoho, my si predstavíme len niekoľko z nich. V každom z nás možno spí štipka vládcu, či v tom horšom slova zmysle i diktátora, ktorý by si vedel predstaviť ako riadi Orwellovský svet. Spoločnosť by bola prísne sledovaná, systémom navrhované zásady by museli byť bez reptania plnené a mnoho ďalších obmedzujúcich pravidiel. Chcete takéto mesto? Stačí investovať väčší finančný obnos do vládnych budov, ktoré budú obyvateľov kontrolovať. Investujte aj do čmudiacich fabrík a vízia mesta s jedným mužom na čele sa stáva realitou. Tomu zodpovedá aj grafický štýl a farby, ktoré na vaše mesto akoby sadnú. Všetko sa prefarbí do šedého oparu, zo všetkého cítiť akoby beznádej a depresiu. Jednoducho Orwellovská spoločnosť so všetkým pre a hlavne proti.
Nič vám však nebráni ani vo vybudovaní kresťanskej spoločnosti, stačí rozvíjať vidiek farmami, stavať kostoly a cirkevné statky. Ste mladí a páči sa vám princíp študentského mestečka? Vybudujte prehľadný systém univerzít a internátov! Jednoducho sa vašim snom medze nekladú a základným princípom je inklinovanie k jednej z viacerých vlastností ako napríklad produktivita, prosperita, kreatívnosť, duchovnosť, autorita alebo vzdelanie. Je úplne jednoduché vytvoriť si svet umelcov, kde pestré farby vidíte už z diaľky, no musíte sa potom uspokojiť s tým, že tok financií nebude tak široký ako pri autoritatívnom zriadení. Naozaj vyzerá výborne, keď vidíte ako sa mení výzor vášho mesta prístupom k jednotlivým „režimom“. Prostredie sa automaticky prispôsobuje okoliu a keď chcete, môžete sa dokonca kochať i cyberpunkovým štýlom miest. Možnostiam sa takmer medze nekladú, preto jedinou otázkoz zostáva, či nepôjde o monotónne umiestňovanie stále tých istých budov na tie isté miesta. Určite to tak nebude - aspoň to tak hovoria samotní vývojári, pretože tím grafikov pracuje na desiatkach podôb rôznych budov (s mierne odlišnými charakteristickými vlastnosťami), takže v konečnom dôsledku dostaneme do rúk stovky budov, ktorých výsledný počet sa nemusí zastaviť na tisícke. Je to mnoho, je to skutočne more možností, ale práve v tom vidíme skvelú možnosť postaviť si metropolu podľa vlastných snov. Príjemne znie i podpora komunity, ktorá bude môcť obsah upravovať alebo dokonca pridávať úplne nový, pretože SimCity: Societies budú otvoreným a upravovateľným programom. Poďme však ešte niečo povedať aj k tej spomínanej sociálnosti. Budeme si môcť kliknúť na každého obyvateľa, zistiť, čo ho trápi, čo mu chýba, čo robil, čo sa chystá robiť. Známe kombo, ktoré je však vylepšené tým, že každá postavička má svoju umelú inteligenciu a všetko čo vykoná, sa odzrkadlí neskôr a ovplyvní budúcnosť daného sima. Tak povedzme, že sa sim rozhodne večer navštíviť bar, no alkohol ho premohol, takže opitý za volant nesadne a musí sa odtackať domov. To istú chvíľu potrvá, takže do postele padá unavené telo, ktoré ráno nemusí reagovať na budík upozorňujúci na vstávanie do práce. Ak sim uťahaný a s opicou na pleci nepríde do práce, hrozí mu výpoveď. To nikoho nepoteší a ak by sa tak stalo, sim by zostal smutný a bez práce. A bez peňazí. Občas by sa možno prichýlil ku krádeži a zvýšil tak kriminalitu v meste. Sami dobre vidíte, že jednoduché princípy a algoritmy simulujúce možné situácie robia mesto živým. Tiež si treba uvedomiť, že niektoré budovy môžu vo väčšom množstve skôr mestu uškodiť – napríklad spomínané bary. Bez nich by sa spoločnosť necítila voľná, nemala by sa kde zabaviť, no s vysokou koncentráciou nočných podnikov jednak narušíte nočný kľud (nižšia produktivita práce) a jednak zvýšite kriminalitu, pretože nie všetci na to majú a tí ktorí nemajú, tí si to vezmú od iných. Myslíme, že stačí tento jeden príklad za všetky.
Grafické spracovanie samozrejme ide s dobou a ponúka mnoho detailných textúr a efektov. My sa však zameriame na pohľad, ktorý bol automaticky zvolený. V minulosti sme sa nemohli venovať množstvu detailov, kamera bola umiestnená pomerne vysoko kvôli prehľadnosti. Tentoraz je tomu inak a môžeme sa priblížiť k povrchu a sledovať život jednotlivých postáv. Vytváranie mesta tak dostáva príťažlivejšiu a osobnejšiu tvár, pretože vy vlastne vidíte a viete, kto vám to v meste býva. Navyše to vyzerá výborne. Ale o grafické spracovanie sa predsa báť nemusíme, rovnako o systém katastrôf, ktoré si hráči nesmierne obľúbili. Síce niektorí z nás nechápu, aký zmysel má to, keď si pracne vybudujete za niekoľko hodín mesto a následne si ho necháte zničiť záplavami, ohňom alebo dažďom meteoritov, no táto možnosť tu bude. SimCity: Societies sa vybralo trochu inou cestou než predchodcovia. To sa nemusí zahovárať všetkým fanúšikom, ktorí môžu vyjadriť znechutenie, no nám sa tento krok vpred však nesmierne páči a veľmi sa tešíme na tohtoročný november, kedy by mala hra oficiálne prísť na pulty obchodov. Možno sa mýlime, ale cítime možnosť, ktorú sme v strategických hrách už dávno nemali. Budeme sa môcť doslova vyhrať podľa svojich predstáv. A to je predsa základná myšlienka hier.
