Prvé veľké mesto, ktoré sa rozhodlo definitívne zastaviť budovanie siete pre bezplatný internet, je Chicago. Ľudia síce zväčša chcú všetko, čo je zadarmo, no v tomto prípade to absolútne čísla nepotvrdzujú, povedal časopisu The Economist Chuck Haas zo spoločnosti MetroFi, ktorú si mesto na projekt najalo.
Zmluvy, ktoré mestá so spoločnosťami podpisujú, sa najčastejšie viažu na počet používateľov. EarthLink, spoločnosť zabezpečujúca podobné služby pre Philadelphiu a New Orleans, priznala, že sa jej nevyplácajú, a preto prepúšťa deväťsto zamestnancov. „Tento trh nám už nevie zabezpečiť akceptovateľnú návratnosť, “ píše sa v stanovisku spoločnosti.
Najväčšia americká sieť v arizonskom meste Tempe si dala za cieľ prilákať 32-tisíc používateľov, do apríla 2006 sa ich však prihlásilo necelých tisíc.
Môže za to WiFi aj reklama
Za nezáujmom ľudí stojí čiastočne nízka kvalita služieb. Väčšina miest začala siete budovať na technológii bezdrôtového pripojenia – WiFi. Tá dobre funguje na ulici, kvalitné pripojenie sa však ťažko dosahuje v budovách a odľahlých oblastiach.
Bezplatný internet bol tiež od začiatku limitovaný rýchlosťou a niektoré mestá čiastočne pokrývali náklady na prevádzku pomocou reklamy, ktorá sa ľuďom zobrazovala počas surfovania. Tieto obmedzenia, zdá sa, mnohých používateľov odradili.
Viaceré spoločnosti zabezpečujúce metropolitné siete sa teraz snažia zmeniť spôsob financovania a žiadajú od miest fixné sumy bez ohľadu na to, koľko používateľov bude internet používať. Niektoré mestá na plán pristúpili, iné sa zdráhajú. Spoločnosť MetroFi tvrdí, že po odmietnutí takéhoto modelu už v USA ukončila spoluprácu so štyrmi mestami.
Hotspoty na Slovensku
Na Slovensku viaceré mestá poskytujú na verejných priestranstvách takzvané hotspoty – zóny s bezplatným bezdrôtovým pripojením na internet. Používateľovi na pripojenie stačí notebook alebo iné zariadenie s WiFi kartou. V Bratislave takéto pripojenie môžete získať napríklad na Hlavnom a Františkánskom námestí, hotspoty sú aj v centrách Banskej Bystrice, Nových Zámkov či Komárna.
V Martine je signálom pokrytá celá fakultná nemocnica – pripojenie nie je obmedzené, pacienti môžu byť na internete toľko času, koľko potrebujú. Podľa prevádzkovateľa, firmy Gaya, je o bezplatnú službu menší záujem ako na námestí najmä preto, že pacienti o nej stále nevedia. „Verím, že kto leží v nemocnici, nemá toľko entuziazmu, aby si sám tieto veci zisťoval, no možnosť komunikovať s blízkymi alebo hry a iné aktivity na internete by ho istotne potešili,“ myslí si konateľ spoločnosti Rastislav Zábronský.
Martin vo februári spustil na Slovensku ojedinelý projekt bezplatného internetu pre všetkých občanov. Rýchlosť je obmedzená na 128 kilobajtov za sekundu, paneláky sú pripojené káblom, rodinné domy cez WiFi. Zatiaľ prejavilo záujem tisíc Martinčanov, podľa Zábronského je ďalší nárast klientov sporadický. „Pribúdajú maximálne jeden až dvaja týždenne.“
Prevádzkovateľ už pripúšťa, že projekt nie je veľmi nastavený pre „slovenskú mentalitu“: ľudia sa boja, že služba nebude úplne zadarmo a je za ňou nejaký háčik, alebo sa im nechce platiť počiatočné náklady za prípojku, ktoré môžu byť od dvoch do šesťtisíc korún.
