Objav uskutočnili na lokalite Tel Rehov v údolí Bet Še'an medzi údolím rieky Jordán a údolím Jezreel v severnom Izraeli.
Pol tony medu ročne
Tel Rehov patril v ére prvého zjednoteného židovského kráľovstva a po jeho skorom rozpade na severné izraelské a južné judské kráľovstvo k najvýznamnejším mestám. Tamojšie nálezy sú datované do druhej polovice 10. storočia pred n. l. až prvej polovice 9. storočia pred n. l. O Tel Rehov sa zmieňuje aj nápis v starom Egypte, ktorý opisuje vojenské úspechy faraóna Šešonka I. (biblický Šišak) pri jeho vpáde do Izraela krátko po smrti kráľa Šalamúna.
Vykopávky počas tohto leta odkryli v Tel Rehov tri rady včelích úľov, v ktorých je ich najmenej tridsať. Vedci však odhadujú, že na mieste bolo asi sto úľov a že ďalšie výskumy ešte odkryjú aspoň niektoré.
Nájdené úle podľa rádioizotopového datovania organických zvyškov pochádzajú zo spomenutého obdobia. V každom rade boli najmenej tri série úľov. Samotné úle sú zhotované z nepálenej hliny a slamy. Majú tvar valca s priemerom asi 40 centimetrov a výškou 80 centimetrov - dole s letáčikom pre včely a hore s hlineným vekom, aby sa dali vyberať plásty. Podľa včelárskych odborníkov mohlo toto zoskupenie úľov v Tel Rehove produkovať pol tony medu ročne.
Pomáhali aj nahé bohyne?
Dosiaľ sú zo staroveku nášho kultúrneho okruhu známe iba keramické úle z helénistického a starorímskeho prostredia, no tie sa nenašli na pôvodnom mieste. Úle podobné tým v Tel Rehove sú zachytené na staroegyptských nástenných maľbách. No dosiaľ sa nenašlo nič také, čo by pripomínalo "priemyselnú" produkciu medu v Tel Rehove. Podobné úle sa však dodnes využívajú v arabských dedinách v Izraeli a vlastne v celom Stredomorí. V Tel Rehove sa pri úľoch našli náznaky kultu - oltár ozdobený soškami nahých bohýň plodnosti a maľovaný obetný kalich, v očividnom rozpore s "čistým" judaizmom, asi relikt zo skorších čias viazaný na produkciu medu a vosku. V úľoch sa našli zvyšky včelích tiel, vosku z plástov a čiastočky dávneho peľu.
Zaujímavosťou je, že na keramickej nádobe, ktorá sa našla pri úľoch, je meno Nimši, ktoré mohlo patriť majiteľovi úľov. Našlo sa aj na inej, o čosi mladšej nádobe z Tel Rehova a na ešte inej, súdobej, z blízkej lokality Tel Amal. Z Biblie je známe ako meno otca či starého otca izraelského kráľa Jehua, zakladateľa dynastie, ktorá si uzurpovala moc po dynastii Omridovcov. Jehuova rodina azda pochádzala práve z Bet Še'an a Tel Rehova.
Samotná Biblia spomína med 55-krát, 16-krát ako súčasť obrazu Izraela. No zväčša išlo o med z ďatlí a fíg. Výslovne včelí med však iba dvakrát, v knihe Sudcov a Samuelovej, vždy v súvislosti s divými včelami. Starí Hebreji však očividne hojne chovali domáce včely.
Objav oznámil archeológ Amihai Mazar z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme.
(Hlavný zdroj: Komuniké The Hebrew University of Jerusalem z 3. septembra 2007)Autor: urb
