Zdá sa, že tento rok je plný výročí v mobilnej komunikácii. Začiatkom roka to bolo desiate výročie spustenia digitálnej mobilnej siete GSM na Slovensku, o pár mesiacov neskôr oslávili 15 rokov textové SMS správy a do tretice je to 20. výročie podpisu dohody medzi 13 krajinami o vývoji mobilnej siete GSM. Memorandum podpísali presne 7. septembra 1987.
Tejto dohode predchádzalo rozhodnutie CEPT (European Conference of Postal and Telecommunications Administrations) z roku 1982 vytvoriť skupinu Groupe Spécial Mobile (GSM) s cieľom vytvoriť štandard pre mobilné siete, ktoré by sa používali v celej Európe. Dnes je jasné, že za GSM rozšírilo aj za hranice Európy a možno aj preto sa dnes za skratkou GSM skrýva názov Global System for Mobile communications.
V roku 1989 preniesla skupina GSM svoju agendu na Európsky inštitút pre telekomunikačné štandardy ETSI (European Telecommunications Standards Institute) a o rok neskôr bola vydaná prvá špecifikácia štandardu GSM, ktorá bola potrebná pre vývoj a prevádzku sietí. Prvú mobilnú sieť GSM spustil vo Fínsku v roku 1991 operátor Radiolinja. Dodávateľom zariadení bola spoločnosť Ericsson. Už o dva roky neskôr používalo služby na báze GSM viac ako milión ľudí v 48 krajinách.
Výhody GSM oproti starším technológiám
Výhodou siete GSM bol najmä digitálny prenos hlasu, ktorý výrazne zvýšil kvalitu prenosu oproti starším technológiám, ako napríklad NMT. Z pohľadu operátorov bola zase výhodou GSM štandardizácia, čo im umožnilo nakupovať lacnejšie zariadenia. Okrem toho, mohli ich používatelia cestovať do iných krajín bez toho, aby museli mať špeciálny mobilný telefón pre danú krajinu. Z roamingu pritom ešte donedávna európski operátori v dovolenkových destináciách výrazne profitovali.
Výhodou technológie GSM bolo aj kódovanie hovoru, čo znemožnilo jednoduché odpočúvanie hovorov, ako to bolo možné pri starších technológiách.
Počas dvadsiatich rokov prišlo niekoľko vylepšení prvého štandardu GSM. V prvom rade to bolo komerčné využitie SMS správ pred pätnástimi rokmi. V roku 1997 vznikol štandard pre prenos dát GPRS, ktorý sprístupnil mobilný internet masám a o dva roky neskôr prišlo jeho vylepšenie pod názvom EDGE. Dovtedy sa dáta prenášali cez vytáčané spojenie CSD (Circuit Switched Data) a jeho rýchlejšiu verziu HSCSD (High-Speed CSD). Technológia GPRS priniesla so sebou aj multimediálne správy MMS, v ktorých možno z mobilu posielať fotografie, melódie či videá.
Čo ďalej?
Vývoj pri GSM nezastal. Nasledovníkom tohto typu sietí sú siete tretej generácie nazývané aj UMTS. Pôvodne malo byť UMTS veľkým skokom vpred, malo umožňovať videohovory a sťahovanie dát z internetu rýchlosťou až 384 kilobitov za sekundu. Technológia EDGE však náskok 3G výrazne zmenšila, keď ponúkla sťahovanie dát rýchlosťou zhruba 230 kilobitov za sekundu. Aj preto bolo nutné prísť s ďalším vylepšením.
V súčasnosti preto operátori investujú nemalé peniaze do technológie HSDPA, ktorá umožňuje prenosy rýchlosťou 1,8 alebo aj 3,6 megabitu za sekundu. Takáto rýchlosť je porovnateľná s pripojením na internet cez pevné linky. Teoretické možnosti HSDPA sú už dnes na úrovni 14,4 megabitu za sekundu. Na Slovensku zatiaľ takáto rýchlosť nie je a na trhu zatiaľ nie sú ani koncové zariadenia, ktoré by takúto rýchlosť zvládali.
V Japonsku, ktoré je v tomto smere na špičke, už spúšťajú operátori siete štvrtej generácie. Tie majú umožniť prenos dát rýchlosťou 100 megabitov za sekundu až jeden gigabit za sekundu, mobilnú televíziu vo vysokom rozlíšení a ďalšie možnosti, ktoré si dnes bežní používatelia internetu a mobilného telefónu vedia len sťažka predstaviť.
Aj napriek tomuto pokroku sa siete GSM nemusia v blízkej budúcnosti obávať, že ich operátori vypnú. Napríklad na Slovensku je zatiaľ pokrytie UMTS podstatne menšie, ako pokrytie GSM. A aj operátori uvažujú o týchto sieťach tak, že jedna dopĺňa druhú.
Viacero frekvenciíVysielače GSM fungujú na niekoľkých základných frekvenciách. V rámci Európy a aj vo väčšine krajín mimo nej sa používajú frekvencie 900 a 1800 MHz, v USA a Kanade je zase štandardom 850 a 1900 MHz. Dôvod prečo má Kanada a USA iné frekvencie je ten, že v týchto krajinách boli frekvencie 900 a 1800 MHz určené na iné využitie.
Ak však hovoríme o frekvencii napríklad 900 MHz, neznamená to, že prebieha celá komunikácia na tejto jednej frekvencii. Pre odosielanie dát sú určené frekvencie od 890 do 915 MHz a pre príjem dát sú to frekvencie 935 až 960 MHz. Pojem GSM 900 MHz sa teda používa na zjednodušenie značenia.
Pri písaní článku sme informácie čerpali aj z Wikipedie.
