Človek je viac než ľudoop s veľkým mozgom

Nedávne pokroky výskumu ľudoopov - najmä šimpanzov - vo voľnej prírode i v zajatí ukázali, že sa vo viacerých ohľadoch správajú spôsobom, ktorý vedci predtým považovali za výlučne ľudský. Nesmieme však podceňovať naše jedinečné znaky. Diktujú nám to niele

(Zdroj: flickr.com, koláž SME)

n naše filozofické a kultúrne predstavy, vychádzajúce z predností človeka, ale aj biologické poznatky.

Túto základnú skutočnosť najnovšie zdôraznil emeritný profesor psychológie David Premack z Pennsylvánskej univerzity v Philadelphii (USA). V obsiahlom článku zanalyzoval, v čom sa mentálne svety ľudopov a ľudí prelínajú a čo ich ostro delí. V rámci skúmania poznávacích schopností sa postupne venoval učeniu, krátkodobej pamäti, kauzálnemu čiže príčinnému uvažovaniu, plánovaniu, klamaniu, tranzitívnemu odvodzovaniu (napríklad: ak A je väčšie ako B a to zasa väčšie ako C, potom A je väčšie ako C), zložitému sociálnemu poznávaniu čiže takzvanej teórii mysle a vyjadrovacím možnostiam zvierat - zvlášť ľudoopov - a ľudí, aj reči.

Sto rokov po Darwinovi

Charles Darwin vo svojom druhom najznámejšom diele O pôvode človeka z roku 1871 vyhlásil, že „ľudia sú v zásade ľudoopy s veľkými mozgami“. Vyše storočia to plne zodpovedalo všetkým odborným poznatkom o základnej rovnorodosti cicavčieho mozgu. Až približne pred dvadsiatimi rokmi začali neurovedci odhaľovať jedinečné mikroanatomické podrobnosti ľudského mozgu, ktoré potom definitívne preukázali v 90. rokoch. Neuróny v istej vrstve ľudskej primárnej vizuálnej mozgovej kôry sú organizované sieťovito, kým ľudoopy a iné primáty tam majú jednoduchšie vertikálne rady nervových buniek. Ľudia majú oveľa viac štíhlych kužeľovitých neurónov VEN ako ľudoopy - a jednotlivé ľudské VEN sú väčšie a vyskytujú sa iba v dvoch častiach mozgu, ktoré súvisia so zložitými sociálnymi emóciami a poznávacími procesmi ako empatia, pocity viny a rozpaky. Ľudia majú aj inakšie vertikálne stĺpce 80 - 100 neurónov, základné jednotky spracovávania informácií v mozgoch cicavcov - v časti mozgu, ktorá súvisi s rečou a azda i vnímaním hudby sú odlišne organizované a takmer o polovicu širšie ako v mozgoch šimpanzov a makakov, čo vyplýva najmä z početnejších neurónových výbežkov (axóny a dendrity) a synáps, ktoré vytvárajú nervové spoje. Synapsy vznikajú vďaka bielkovine trombospondín, ktorú vylučujú neurologické bunky zvané astrocyty. U ľudí vzniká tejto bielkoviny niekoľkokrát viac ako v mozgoch šimpanzov a makakov. Prakticky všetko, v čom je ľudský mozog jedinečný, súvisí so zložitými sociálnymi poznávacími procesmi alebo s rečou. Platíme za to však inými „jedinečnosťami“, ako sú schizofrénia, autizmus, Alzheimerova a ďalšie neurodegeneratívne choroby. Premack považuje za jeden z hlavných cieľov neurovedy vytvoriť teóriu, ktorá vysvetlí klady i zápory nášho mozgu.

Rozdiely, rozdiely

Pozorované podobnosti správania ľudoopov a ľudí akoby odporovali jedinečnej organizácii ľudského mozgu. Lenže zdanie klame - výskum správania a poznávacích procesov proste zaostáva za výskumom mozgu. Ak sa podľa Premacka pri správaní ľudoopov pýtame „Je táto zvieracia schopnosť ekvivalentná ľudskej?“, nachádzame rozdiely. Lebo podobnosť ešte neznamená rovnosť. Zvieratá sa pri učení zameriavajú na jeden cieľ, takmer vždy na konzumáciu potravy alebo tréning špecifického lovu. Ľudské učenie prepožičiava kompetenciu v širšej oblasti s neurčeným počtom cieľov. Učitelia sledujú žiakov, posudzujú a opravujú. Precvičujú s nimi látku. Podľa teórie mysle hodnotia mentálny stav žiakov, zohľadňujúc vek a osobnosť. Riadia sa štandardmi a estetikou. Učenie iných v snahe opraviť ich konanie je sociálna stránka snahy opraviť vlastné konanie.

Sme majstri klamania

Šimpanzy si krátkodobo pamätajú päť až sedem vecí, tak ako ľudia. No tí si dokážu zapamätať oveľa viac informácií a pomáhajú si aj písanými poznámkami. Zvieratá chápu iba väzbu medzi vlastným konaním a účinkom, vonkajšie príčiny a účinky si dávajú dokopy iba vzácne. Výlučne individuálne plánovanie zvierat kontrastuje so sociálnym plánovaním ľudí, pri ktorom môže prospech čerpať iný jedinec ako plánujúci. Ľudia tiež často plánujú sled činností a dlhodobo, zvieratá s ohľadom na jeden cieľ a krátkodobo. Podobne zvieratá klamú iba jednoúčelovo, adaptívne - ľudia aj v rámci dlhodobej stratégie s mnohými cieľmi. Tranzitívne odvodzovanie zvládajú aj ryby, no zvieratá sú v ňom oveľa menej logické a tvorivé ako čo len malé deti. Ani šimpanzy nechápu monotónne hierarchie poradia.

Naša sociálna teória mysle

Teóriu mysle majú už batoľatá oveľa vyvinutejšiu ako dospelé ľudoopy, čo ukazujú prejavy empatie. Dospelí ľudia vysvetľujú konanie iných na základe toho, že im pripisujú rôzne stavy mysle. Šimpanzy a opice to dokážu iba s dvomi - úsilím o dosiahnutie cieľa a vnímaním (či je iný subjekt v strehu, alebo si čosi uvedomuje). Pri teórii mysle ľudia oveľa viac ako zvieratá využívajú skôr kooperáciu ako konkurenciu a takzvané vnorené mentálne stavy (A si myslí o B, že si myslí, že C si myslí to či ono o A). Podobne na rozdiel od zvierat postupujú aj pri sociálnom správaní. Ľudia svoje „ja“ vnímajú ako súčasť sociálnej pavučiny - to, ako vysoko sa jednotlivý človek oceňuje, závisí od jeho úsudku o tom, čo si o ňom myslia iní.

Kľúčová rekurzia

V reči nám rekurzia („odvolávanie sa“) umožňuje vytvárať významové väzby medzi vzdialenými slovami a výrazmi a všeobecne klasifikačné sústavy, ako aj hierarchicky organizovať informácie - to zvieratá nevedia, ani šimpanzy. Všetky dobre preskúmané jazyky sú rekurzívne a systémy ukladania informácií hierarchické. Zvieratá potrebnú rekurziu nezvládajú. Šimpanzom k reči chýba aj ovládanie hlasu, zvukmi iba reagujú. Ak chcú upútať pozornosť cvičiteľa, búchajú na niečo. Pohyby rúk ovládajú, a tak sa vedia naučiť obmedzenú posunkovú reč, no neovládajú mimiku tváre, ktorá v ľudskej posunkovej reči plní gramatické úlohy. Ba aj „opičenie sa“ ľudoopov a opíc je voči ľuďom výrazne obmedzené. Pri jazyku je kľúčové vyučovanie, zvlášť slovnej zásoby (ako matky učia malé deti). Očividne sa nám vyvinulo skôr ako samotná reč. Všeobecne platí, že čo sa deti naučia po 3 roku, šimpanzy nikdy. Analógové vnímanie máme rovnaké so zvieratmi, digitálne obmedzene - je za tým prechod ľudí k produkcii potravín (lovci a zberači neraz poznajú iba „málo“ a „veľa“).

Pesimizmus i optimizmus

Summa summarum, pozorovania „ľudských“ správaní zvierat, najmä nám biologicky najbližších ľudoopov, sú sugestívne. No ani jedno nepremosťuje priepasť medzi ľuďmi a zvieratami. Rozdiely dominujú nad podobnosťami, čo plne zodpovedá odlišnej stavbe mozgu. Ľudský mozog je oproti iným cicavčím mozgom nielen zväčšený, ale aj reorganizovaný. Pesimisticky vyznieva záver, že po vymretí neandertálcov naozaj na Zemi nemáme čo len porovnateľného partnera. Optimistickejšie to, že sa lokalizovaním našej mozgovej jedinečnosti blížime k hmotnému základu ľudskosti - a tak azda napokon vysvetlíme aj seba samých.

Pátranie v šimpanzej mysli

Experimentálny psychológ a filozof David Premack (81) celý život skúmal šimpanzy, prevažne v zajatí. Najznámejšie z nich boli samice Sarah a Gussie. O miere mentálnych schopností šimpanzích subjektov, zvlášť komunikačných, diskutoval aj s takými slávnymi humanitnými bádateľmi ako Jean Piaget a Noam Chomsky. Odvodil princíp, ktorý je po ňom pomenovaný. Bežne sa vyskytujúcu činnosť možno účinne využiť na posilnenie menej častej. Uverejnil dnes už klasické diela Inteligencia ľudoopov a človeka (1976) a Myseľ ľudoopa (1983), to druhé v spoluautorstve s manželkou a kolegyňou Ann. S ňou napísal aj svoju zatiaľ najnovšiu knihu Pôvodná inteligencia: Architektúra ľudskej mysle (2002).

Premackov článok vyšiel v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA.

Hlavný zdroj: Proceedings of the National Academy of Sciences USA z 28. augusta 2007.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  2. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  3. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  4. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  5. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  6. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  7. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  8. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  9. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  10. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 9 198
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 340
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 688
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 690
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 442
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 747
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 398
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 396
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 239
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 817

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Pánik potvrdil skvelú formu

Útočník získal v posledných šiestich zápasoch deväť bodov za päť gólov a štyri prihrávky.

EKONOMIKA

Ľudia ju zbierajú pri lese, jej pestovanie podporí štát

Štát chce podporiť ovocie, ktoré na Slovensku pestuje len zopár ľudí.

EKONOMIKA

Prečo je pre ľudí dobré, že začali ceny opäť rásť?

Výška prídavkov a dávok by sa mala rozmraziť a ich suma by mala opäť začať rásť.

Neprehliadnite tiež

Dolly pred dvadsiatimi rokmi otvorila cestu pre klony. Prečo nikdy neprišli?

Klonované zvieratá sa dnes používajú na výskum, ale aj na mäso.

Tancujúce lemury a najvzácnejšia kačka. Ako vyzerajú zvieratá, ktoré žijú iba na Madagaskare

Tri štvrtiny zo všetkých druhov na ostrove nežije nikde inde na svete.

Vytvorili prvú farbu na vlasy, ktorá dokáže meniť odtiene

Farby sa testujú pre komerčné použitie.

V Číne začínajú používať robotických policajtov

Kde treba šikovné oko a nie ruky pre zásah, tam hliadkujú roboty.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop