Človek je viac než ľudoop s veľkým mozgom

Nedávne pokroky výskumu ľudoopov - najmä šimpanzov - vo voľnej prírode i v zajatí ukázali, že sa vo viacerých ohľadoch správajú spôsobom, ktorý vedci predtým považovali za výlučne ľudský. Nesmieme však podceňovať naše jedinečné znaky. Diktujú nám to niele

(Zdroj: flickr.com, koláž SME)

n naše filozofické a kultúrne predstavy, vychádzajúce z predností človeka, ale aj biologické poznatky.

Túto základnú skutočnosť najnovšie zdôraznil emeritný profesor psychológie David Premack z Pennsylvánskej univerzity v Philadelphii (USA). V obsiahlom článku zanalyzoval, v čom sa mentálne svety ľudopov a ľudí prelínajú a čo ich ostro delí. V rámci skúmania poznávacích schopností sa postupne venoval učeniu, krátkodobej pamäti, kauzálnemu čiže príčinnému uvažovaniu, plánovaniu, klamaniu, tranzitívnemu odvodzovaniu (napríklad: ak A je väčšie ako B a to zasa väčšie ako C, potom A je väčšie ako C), zložitému sociálnemu poznávaniu čiže takzvanej teórii mysle a vyjadrovacím možnostiam zvierat - zvlášť ľudoopov - a ľudí, aj reči.

Sto rokov po Darwinovi

Charles Darwin vo svojom druhom najznámejšom diele O pôvode človeka z roku 1871 vyhlásil, že „ľudia sú v zásade ľudoopy s veľkými mozgami“. Vyše storočia to plne zodpovedalo všetkým odborným poznatkom o základnej rovnorodosti cicavčieho mozgu. Až približne pred dvadsiatimi rokmi začali neurovedci odhaľovať jedinečné mikroanatomické podrobnosti ľudského mozgu, ktoré potom definitívne preukázali v 90. rokoch. Neuróny v istej vrstve ľudskej primárnej vizuálnej mozgovej kôry sú organizované sieťovito, kým ľudoopy a iné primáty tam majú jednoduchšie vertikálne rady nervových buniek. Ľudia majú oveľa viac štíhlych kužeľovitých neurónov VEN ako ľudoopy - a jednotlivé ľudské VEN sú väčšie a vyskytujú sa iba v dvoch častiach mozgu, ktoré súvisia so zložitými sociálnymi emóciami a poznávacími procesmi ako empatia, pocity viny a rozpaky. Ľudia majú aj inakšie vertikálne stĺpce 80 - 100 neurónov, základné jednotky spracovávania informácií v mozgoch cicavcov - v časti mozgu, ktorá súvisi s rečou a azda i vnímaním hudby sú odlišne organizované a takmer o polovicu širšie ako v mozgoch šimpanzov a makakov, čo vyplýva najmä z početnejších neurónových výbežkov (axóny a dendrity) a synáps, ktoré vytvárajú nervové spoje. Synapsy vznikajú vďaka bielkovine trombospondín, ktorú vylučujú neurologické bunky zvané astrocyty. U ľudí vzniká tejto bielkoviny niekoľkokrát viac ako v mozgoch šimpanzov a makakov. Prakticky všetko, v čom je ľudský mozog jedinečný, súvisí so zložitými sociálnymi poznávacími procesmi alebo s rečou. Platíme za to však inými „jedinečnosťami“, ako sú schizofrénia, autizmus, Alzheimerova a ďalšie neurodegeneratívne choroby. Premack považuje za jeden z hlavných cieľov neurovedy vytvoriť teóriu, ktorá vysvetlí klady i zápory nášho mozgu.

Rozdiely, rozdiely

Pozorované podobnosti správania ľudoopov a ľudí akoby odporovali jedinečnej organizácii ľudského mozgu. Lenže zdanie klame - výskum správania a poznávacích procesov proste zaostáva za výskumom mozgu. Ak sa podľa Premacka pri správaní ľudoopov pýtame „Je táto zvieracia schopnosť ekvivalentná ľudskej?“, nachádzame rozdiely. Lebo podobnosť ešte neznamená rovnosť. Zvieratá sa pri učení zameriavajú na jeden cieľ, takmer vždy na konzumáciu potravy alebo tréning špecifického lovu. Ľudské učenie prepožičiava kompetenciu v širšej oblasti s neurčeným počtom cieľov. Učitelia sledujú žiakov, posudzujú a opravujú. Precvičujú s nimi látku. Podľa teórie mysle hodnotia mentálny stav žiakov, zohľadňujúc vek a osobnosť. Riadia sa štandardmi a estetikou. Učenie iných v snahe opraviť ich konanie je sociálna stránka snahy opraviť vlastné konanie.

Sme majstri klamania

Šimpanzy si krátkodobo pamätajú päť až sedem vecí, tak ako ľudia. No tí si dokážu zapamätať oveľa viac informácií a pomáhajú si aj písanými poznámkami. Zvieratá chápu iba väzbu medzi vlastným konaním a účinkom, vonkajšie príčiny a účinky si dávajú dokopy iba vzácne. Výlučne individuálne plánovanie zvierat kontrastuje so sociálnym plánovaním ľudí, pri ktorom môže prospech čerpať iný jedinec ako plánujúci. Ľudia tiež často plánujú sled činností a dlhodobo, zvieratá s ohľadom na jeden cieľ a krátkodobo. Podobne zvieratá klamú iba jednoúčelovo, adaptívne - ľudia aj v rámci dlhodobej stratégie s mnohými cieľmi. Tranzitívne odvodzovanie zvládajú aj ryby, no zvieratá sú v ňom oveľa menej logické a tvorivé ako čo len malé deti. Ani šimpanzy nechápu monotónne hierarchie poradia.

Naša sociálna teória mysle

Teóriu mysle majú už batoľatá oveľa vyvinutejšiu ako dospelé ľudoopy, čo ukazujú prejavy empatie. Dospelí ľudia vysvetľujú konanie iných na základe toho, že im pripisujú rôzne stavy mysle. Šimpanzy a opice to dokážu iba s dvomi - úsilím o dosiahnutie cieľa a vnímaním (či je iný subjekt v strehu, alebo si čosi uvedomuje). Pri teórii mysle ľudia oveľa viac ako zvieratá využívajú skôr kooperáciu ako konkurenciu a takzvané vnorené mentálne stavy (A si myslí o B, že si myslí, že C si myslí to či ono o A). Podobne na rozdiel od zvierat postupujú aj pri sociálnom správaní. Ľudia svoje „ja“ vnímajú ako súčasť sociálnej pavučiny - to, ako vysoko sa jednotlivý človek oceňuje, závisí od jeho úsudku o tom, čo si o ňom myslia iní.

Kľúčová rekurzia

V reči nám rekurzia („odvolávanie sa“) umožňuje vytvárať významové väzby medzi vzdialenými slovami a výrazmi a všeobecne klasifikačné sústavy, ako aj hierarchicky organizovať informácie - to zvieratá nevedia, ani šimpanzy. Všetky dobre preskúmané jazyky sú rekurzívne a systémy ukladania informácií hierarchické. Zvieratá potrebnú rekurziu nezvládajú. Šimpanzom k reči chýba aj ovládanie hlasu, zvukmi iba reagujú. Ak chcú upútať pozornosť cvičiteľa, búchajú na niečo. Pohyby rúk ovládajú, a tak sa vedia naučiť obmedzenú posunkovú reč, no neovládajú mimiku tváre, ktorá v ľudskej posunkovej reči plní gramatické úlohy. Ba aj „opičenie sa“ ľudoopov a opíc je voči ľuďom výrazne obmedzené. Pri jazyku je kľúčové vyučovanie, zvlášť slovnej zásoby (ako matky učia malé deti). Očividne sa nám vyvinulo skôr ako samotná reč. Všeobecne platí, že čo sa deti naučia po 3 roku, šimpanzy nikdy. Analógové vnímanie máme rovnaké so zvieratmi, digitálne obmedzene - je za tým prechod ľudí k produkcii potravín (lovci a zberači neraz poznajú iba „málo“ a „veľa“).

Pesimizmus i optimizmus

Summa summarum, pozorovania „ľudských“ správaní zvierat, najmä nám biologicky najbližších ľudoopov, sú sugestívne. No ani jedno nepremosťuje priepasť medzi ľuďmi a zvieratami. Rozdiely dominujú nad podobnosťami, čo plne zodpovedá odlišnej stavbe mozgu. Ľudský mozog je oproti iným cicavčím mozgom nielen zväčšený, ale aj reorganizovaný. Pesimisticky vyznieva záver, že po vymretí neandertálcov naozaj na Zemi nemáme čo len porovnateľného partnera. Optimistickejšie to, že sa lokalizovaním našej mozgovej jedinečnosti blížime k hmotnému základu ľudskosti - a tak azda napokon vysvetlíme aj seba samých.

Pátranie v šimpanzej mysli

Experimentálny psychológ a filozof David Premack (81) celý život skúmal šimpanzy, prevažne v zajatí. Najznámejšie z nich boli samice Sarah a Gussie. O miere mentálnych schopností šimpanzích subjektov, zvlášť komunikačných, diskutoval aj s takými slávnymi humanitnými bádateľmi ako Jean Piaget a Noam Chomsky. Odvodil princíp, ktorý je po ňom pomenovaný. Bežne sa vyskytujúcu činnosť možno účinne využiť na posilnenie menej častej. Uverejnil dnes už klasické diela Inteligencia ľudoopov a človeka (1976) a Myseľ ľudoopa (1983), to druhé v spoluautorstve s manželkou a kolegyňou Ann. S ňou napísal aj svoju zatiaľ najnovšiu knihu Pôvodná inteligencia: Architektúra ľudskej mysle (2002).

Premackov článok vyšiel v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA.

Hlavný zdroj: Proceedings of the National Academy of Sciences USA z 28. augusta 2007.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Naše Finančné Družstvo - projekt s vlastným riešením dôchodkov
  2. BonoPay - platobné služby a vernostný program v jednom
  3. Meškanie výstavby diaľnic brzdí ekonomiku aj stavebný sektor
  4. Legendárna Transsibírska magistrála
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  6. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  7. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  8. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  9. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  10. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  1. BonoPay - platobné služby a vernostný program v jednom
  2. Naše Finančné Družstvo - projekt s vlastným riešením dôchodkov
  3. Meškanie výstavby diaľnic brzdí ekonomiku aj stavebný sektor
  4. Používate make-up? Potom spozornite
  5. Legendárna Transsibírska magistrála
  6. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  7. Vianočný bázar chalaňov
  8. Vianočné mecheche 2017
  9. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  10. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  1. Legendárna Transsibírska magistrála 37 222
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 5 254
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 3 010
  4. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 2 160
  5. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 1 212
  6. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 210
  7. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 1 156
  8. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 117
  9. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 975
  10. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať 891

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poórovi a jeho ľuďom sa za posledný rok v trnavskej nemocnici darilo

Firmy s väzbami na trnavského podnikateľa dodávajú nemocnici palivo, servisujú počítače a riadia tendre.

KOMENTÁRE

Fico to zabalil, s horúcou kávou si nebude páliť prsty

Aká neopätovaná je náklonnosť kaviarne k Smeru – tam ju predsa nik nemiluje!

Denník SME s knihou Róberta Bezáka

Denník SME pripravil pre vás v utorok 19. decembra špeciálne vydanie.

KULTÚRA

Najškaredšia modelka na svete sa dočkala vlastného filmu

Madame slúžka je netypická francúzska komédia.

Neprehliadnite tiež

Rozlúštili metánový paradox oceánov

Produkciu silného skleníkového plynu zvyšujú rozšírené baktérie žijúce pri hladine.

Sojuz s tromi astronautmi na palube vyštartoval k ISS

Kozmická loď štartovala z Kazachstanu, s Medzinárodnou vesmírnou stanicou by sa mala spojiť v utorok.

OBJEKTÍV

Spojené štáty odtajnili ďalšie desiatky videí z testov jadrových bômb

Niektoré kamery zachytili výbuch v rýchlosti 2400 snímkov za sekundu.

Ako sa nepohádať cez Vianoce a presvedčiť popieračov vedy

Skúste sa zdržať okamžitého menovania a faktov a radšej porozumejte, prečo sa tak ľudia cítia.

TECH_FM

Mimozemská loď? Pri čudnom objekte pochybujú aj vedci

Cez našu slnečnú sústavu preletelo teleso, ktoré prišlo z veľkej diaľky.