kého plávajúceho ľadu v priebehu roku 2007.
Údaje z National Snow and Ice Data Center (www.nsidc.org) ukazujú, že rozloha arktického ľadu z 22. augusta je 4,92 milióna km2, čím bol prekonaný predošlý rekord v minimálnej rozlohe z roku 2005 o 400 tisíc km2.
Zvyčajne dosahuje arktický ľad minimum rozlohy v septembri, takže ľadu by malo ešte niekoľko týždňov ubúdať. Možnosť detailne sledovať rozlohu arktického ľadu máme od roku 1979 vďaka nepretržitým satelitným meraniam.
Hlavné príčiny rýchleho ústupu ľadu vidia vedci v kombinácii niekoľkých faktorov. V priebehu júna a júla tohto roku sa nad Arktídou usadila rozsiahla tlaková výš, ktorá umožnila prenikaniu nezvyčajne vysokého množstva slnečného žiarenia do tejto oblasti. V spojení s nadpriemernými teplota-mi, miestami vyššími o 3 až 5 °C v porovnaní s dlhodobým priemerom, nastal v týchto mesiacoch rekordne rýchly úbytok ľadu. Aj keď bol rok 2004 pre Arktídu teplejší, nezvyčajná tlaková výš v tomto období prispela k topeniu ľadu.
Posledným z významných faktorov je znečisťovanie ľadu. Spôsobuje to najmä usadzovanie sadzí z priemyselnej činnosti človeka a z každoročných lesných požiarov. Znečistený sneh má totiž zníženú schopnosť odrážať slnečné žiarenie a to prispieva k rýchlejšiemu ohrievaniu jeho povrchu. Arktický ľad však disponuje aj určitou "pamäťou". Zdá sa totiž, že dochádza nielen k znižovaniu jeho plochy, ale aj hrúbky. Podľa výskumov Chucka Fowlera a Jima Maslanika z Coloradskej univerzity, ktorí dlhodobo merajú hrúbku a následne odhadujú vek arktického ľadu, klesla rozloha najstaršieho ľadu (t. j. staršieho ako 4 roky). Starý ľad je nevyhnutný na udržanie "zdravia" a stability Arktídy, pretože na roztopenie tenkého ľadu počas leta je potom potrebné oveľa menšie množstvo energie.
Doteraz nie je isté, či sa Arktída v lete roztopí úplne, alebo nie. Správa je však jasná: pokiaľ sa neznížia celkové emisie skleníkových plynov a aspoň neklesne rast ich koncentrácie vo vzduchu, nezastaví sa ani celkový trend globálneho otepľovania.
Autor: der
