SME

Počítač naučil dinosaury behať

Klasický triler Jurský park nie je najvhodnejším materiálom na štúdium života dinosaurov. Po prvé, vládca druhohôr Tyranosaurus rex je známy až z ďalšieho obdobia, kriedy. A po druhé, z filmu Stevena Spielberga podľa scenára Michaela Crichtona nezistíte,

David Beckham má šťastie, že nežije v druhohorách. Neutiekol by ani najpomalšiemu mäsožravému dinosaurovi.David Beckham má šťastie, že nežije v druhohorách. Neutiekol by ani najpomalšiemu mäsožravému dinosaurovi. (Zdroj: REUTERS)

Klasický triler Jurský park nie je najvhodnejším materiálom na štúdium života dinosaurov. Po prvé, vládca druhohôr Tyranosaurus rex je známy až z ďalšieho obdobia, kriedy. A po druhé, z filmu Stevena Spielberga podľa scenára Michaela Crichtona nezistíte, ako rýchlo populárne prehistorické zvieratá vlastne behali. Teraz tento problém vyriešili vedci z Manchesterskej univerzity.

Niektorí odborníci dokonca pochybovali, či taký T. rex pri svojej nezvyčajnej telesnej konštrukcii mohol behať. Počítačová simulácia behu piatich druhov mäsožravých dinosaurov, človeka, pštrosa a emu však ukázala, že šesťtonový vládca druhohôr na krátkej trati vyvinul rýchlosť až 29 km/h.

Súper pre Beckhama

Tyranosaurus rex dosiahol iba o niečo vyššiu rýchlosť ako David Beckham. Tento najpopulárnejší a najdrahší britský futbalista, momentálne v službách Los Angeles Galaxy, by však už okrem T. rexa s inými druhmi dinosaurov v behu súťažiť nemohol. Spoľahlivo by prehral.

Prekvapivým víťazom tohto prvého naozaj historického rozbehu sa stal malý Compsognathus, nie väčší než mačka. Podľa počítačovej animácie vyvinul rýchlosť až 64 km/h. Výsledky ďalších dravých dinosaurov a ich partnerov v simulovaných pretekoch sú v priloženej tabuľke.

Beh dinosaurov už vedci, samozrejme, skúmali aj pred manchesterským tímom. Pretože však nemali k dispozícii ich svalovú hmotu, ktorú skamenelina nezachová, pomáhali si fyziológiou žijúcich zvierat. Malo to však háčik: presne zistili, ako by behalo napríklad šesťtonové kurča, ale nie T. rex.

Prácnejší, ale lepší

Tím Williama Sellersa, experta na biomechaniku, a paleontológa Phillipa Manninga z Manchesterskej univerzity zvolil prácnejší, nepochybne však vhodnejší postup. Predovšetkým sa vyhol vlastným predstavám o tom, ako by sa zviera malo pohybovať, a zadal do superpočítača údaje o stavbe tela dinosaurov, rekonštruované podľa jednotlivých skamenelín.

Počítač sa približne týždeň učil modelovať štýl behu jednotlivých druhov. V prvých fázach sa stalo, že zviera občas skončilo na nose, čo neprekvapuje najmä pri 14-metrovom a takmer 6 metrov vysokom T. rexovi. Postupom času sa však počítačový beh stával čoraz realistickejším a elegantnejším. Zviera sa naučilo aj "skočiť" do cieľovej pásky tak, aby získalo stotiny sekundy. Keď počítač podľa rovnakých kritérií úplne presne nasimuloval štýl a rýchlosť behu trénovaného atléta, vedci mohli byť spokojní.

Dôverujú stroju

"Nejde o animáciu. Vytvorili sme plne dynamický počítačový model," povedal pre internetové spravodajstvo BBC W. Sellers. Vysvetlil, že počítač sa nenechá ovplyvniť ľudskými predstavami o tom, ako by mali dinosaury behať. "Nám by sa mohlo zdať, že by mali behať ako ľudia alebo pštrosy, to je však omyl. Veď sa predsa na ľudí či pštrosov nepodobajú." Preto je najlepšie nakŕmiť výkonný stroj všetkými dostupnými anatomickými informáciami. Počítač už rozhodne sám, ako najlepšie aktivovať svaly, aby zviera dosiahlo maximálnu rýchlosť. A to, že ju dravé dinosaury potrebovali dosahovať, sa zdá byť pre Sellersa zrejmé. Veď ani ich korisť nesedela na mieste.

Manchesterský tím chce teraz vytvoriť trojrozmerný model pohybu dinosaurov. To vedcom umožní preskúmať okrem behu celú škálu pohybov, ktorých boli praveké dvojnohé tvory schopné. V perspektíve chcú vedci skúmať a simulovať aj beh a pohyb štvornohých vyhynutých živočíchov, čo bude samozrejme oveľa ťažšie. Bolo by však zaujímavé pozrieť si trebárs preteky mamuta či jaskynného medveďa s gepardom. Tento najrýchlejší žijúci cicavec vyvinie rýchlosť až 112 kilometrov za hodinu.


Dvojnohí bežci, ako ich vidí počítač

hmotnosť metre/sek. km/hod.
človek 71 kg 7,9 28,4
emu 27,2 kg 13,3 47,9
pštros 65,3 kg 15,4 55,4
Compsognathus 3 kg 17,8 64,1
Velociraptor 20 kg 10,8 38,9
Dilophosaurus 430 kg 10,5 37,8
Allosaurus 1,4 tony 9,4 33,8
T. rex 6 ton 8,0 28,8

Tabuľka - Manchesterská univerzita

Obávaný šesťtonový vládca druhohornej kriedy - Tyranosaurus rex.
SME – MICHAL AČ

Autor: ač

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu