Plakety sú najstarším dôkazom písma a šírenia kresťanstva u nás. Podľa archeológov pôsobili v Bojnej pravdepodobne misionári zo severotalianskej provincie Aquilea.
Výskum na veľkej ploche
Vďaka štátnej dotácii sa v júli rozbehol v Bojnej systematický archeologický výskum. Prinesie ďalšie prevratné poznatky o našej národnej histórii?
Nálezisko v Bojnej je mimoriadne veľké, má 11 hektárov. Doteraz tu našli vyše 3-tisíc predmetov, čo svedčí o mimoriadnom význame tohto miesta v minulosti. "Zatiaľ máme geofyzikálne premeranú približne polovicu. Výskum bude technicky, finančne aj časovo náročný," hovorí vedúci výskumu Karol Pieta z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. Predpokladá, že by mohli objaviť aj obytné domy, výrobné dielne, cintoríny a možno aj stavby palácového typu. Ich najväčším snom je však nájsť prvý kostol na našom území. Vychádzajú z predpokladu, že kde je misia, tam je aj kostol. "Mohol však byť drevený a v tom prípade by sa nezachoval," uvažuje Pieta.
Podľa dochovaných dokumentov dal prvý kostol postaviť v roku 828 knieža Pribina pre svoju franskú manželku. Pravdepodobne stál v Nitre, dosiaľ sa ho však nepodarilo s istotou identifikovať.
Objavenie hradísk v Bojnej vyvrátilo hypotézu, že Nitra bola jediným centrom Nitrianskeho kniežatstva. "V Nitre sa toho veľa z Pribinových čias nezachovalo, preto dúfame, že nám Bojná poskytne oveľa viac informácií o vtedajšom živote," povedal Pieta.
Nálezisko Bojná v súčasnosti skúma mnohočlenný tím, zložený z vedcov z Archeologického ústavu, špecialistov z Univerzity J. W. Goetheho vo Frankfurte nad Mohanom a študentov archeológie zo Slovenska, Francúzska a Čiech.
Cyril, Metod a kto ešte?
Vierozvestci Konštantín - Cyril a Metod prišli na územie Veľkej Moravy v roku 863 z gréckeho Solúna. Kresťanstvo a písmo sa k nám však podľa nálezov z Bojnej dostalo už o desaťročia skôr. "Bojná nijakým spôsobom nepotiera misiu Cyrila a Metoda, bolo by veľmi čiernobiele vidieť to takto. Vždy sa vedelo, že neboli jedinými misionármi na našom území. Napríklad v Živote Metoda sa píše, že k nám už dávno pred nimi chodili kňazi z Nemiec, Vlách a Grécka. Napokon aj Pribinov kostolík vysvätili 30 rokov pred príchodom oboch vierozvestcov," vysvetľuje Karol Pieta.
V Bojnej pôsobil podľa archeológov zrejme christianizačný prúd zo severotalianskej Aquiley. Naznačuje to písmo na plaketách. Archeológovia navyše z písomných prameňov vedia, že v roku 796 usporiadal aquilejský patriarcha poradu o christianizácii Podunajska. Čo, samozrejme, nevylučuje, že tu neskôr pôsobili aj Cyril a Metod.
Prepísali národnú históriu
Najvýznamnejším nálezom z Bojnej sú nepochybne pozlátené plakety, ktoré vedci datujú medzi roky 780 až 820 nášho letopočtu. Našlo sa ich šesť a sú na nich okrídlené postavy a nápisy v latinke. Archeológovia s istotou nevedia, čo znamenajú. Jeden nápis by mohol v skratke vyjadrovať krédo Verím v Boha, druhý "SVATV M" možno azda z jednej strany interpretovať ako svätý Michal, z druhej ako archanjel Michal. "Sú to však len prvé pokusy o čítanie", podotýka Pieta.
Štyri plakety sú kruhové, dve majú tvar dvojramenného kríža. V súčasnosti ich skúmajú a reštaurujú odborníci v špeciálnych laboratóriách v nemeckom Mainzi. Ako vypočítal profesor Alexander Ruttkay, spoluautor publikácie o plaketách, skrinka, na ktorej boli zrejme pripevnené, musela mať rozmery minimálne 60 x 30 x 30 centimetrov. Išlo s veľkou pravdepodobnosťou o prenosný oltár. Skupina nemeckých archeológov sa ho podujala zrekonštruovať. "Mohla to byť určitá ponáška na starozákonnú archu zmluvy," domnieva sa Pieta.
Vedci sa zatiaľ nevedia zhodnúť, koho predstavujú okrídlené postavy na plaketách. Možno anjelov, možno svätcov. Niektorí sa domnievajú, že Ježiš bol vyobrazený na chýbajúcej siedmej plakete, z ktorej sa našiel iba okraj. Iní tvrdia, že by mohol byť aj jednou z okrídlených postáv.
Odpor proti novej viere
V Bojnej boli tri hradiská - jedno veľké 11-hektárové a dve malé, ktoré mali pravdepodobne chrániť to veľké. Všetky orientované na západ, zrejme čakali útok z Považia. Hradiská zanikli okolo roku 900 násilnou cestou, čo dokladajú stopy po požiari, ukryté poklady a množstvo nájdených zbraní -- kopije, šípy, vrhacie sekerky.
Ich zánik mohol súvisieť aj s represiami voči novej viere. To by mohli dokazovať dva nájdené rozbité zvony. "Z písomných prameňov vieme, že symbolom odporu bolo práve rozbíjanie zvonov," hovorí Pieta.
Tretí z objavených zvonov sa zachoval celý. Dodnes vydáva zvuk, ktorý azda počúval aj Pribina alebo Svätopluk. V Bojnej sa našli aj bronzové, strieborné a pozlátené šperky, poľnohospodárske nástroje či stovky železných hrivien, ktoré slúžili ako platidlá. Množstvo jazdeckých ostrôh a kovaní z konských ohlávok svedčí o prítomnosti kniežacej družiny.
Zdroje financovania
Slovenská veda je najmenej financovaná zo všetkých štátov Európskej únie. "Máme menej ako polovicu toho čo Česi, ktorí sú na predposlednom mieste," konštatuje Pieta. Len vďaka päťmiliónovej štátnej dotácii sa výskum na Bojnej vôbec mohol začať. Robert Fico pri svojej nedávnej návšteve Bojnej verejne prisľúbil peniaze aj na roky 2008 a 2009, minimálne v rovnakej výške ako doteraz.
Premiér má o archeológiu záujem odmalička, dokonca ju chcel študovať. Na Bojnej sa bol pozrieť niekoľkokrát súkromne. Raz tu našiel železné čerieslo z pluhu z 9. storočia. Nález zaniesol do Ponitrianskeho múzea v Nitre, kde ho priradili k vystaveným predmetom.
Turistické centrum?
Obec Bojná s 2-tisíc obyvateľmi sa stala z jedného dňa na druhý známym pojmom. Starosta Rudolf Hayden sa rozhodol založiť na vzácnych nálezoch turistický ruch. Už pri vstupe do dediny víta návštevníkov tabuľa s nápisom "Bojná - obec s najstaršími kresťanskými pamiatkami na Slovensku." Turistov má prilákať aj múzeum s nálezmi, ktoré nedávno otvorili v kultúrnom dome. "Sme zatiaľ len nováčikovia, ale snažíme sa. Sami sme prekvapení, že sa takéto dačo u nás našlo. Okolité obce nám závidia, že práve my sme mali také šťastie," hovorí starosta. Archeológom vychádza obec všemožne v ústrety a poskytla im veľmi dobré pracovné a ubytovacie podmienky.
Starosta chce, aby sa Bojná dostala do povedomia celého Slovenska i zahraničia a už teraz uvažuje o výstavbe penziónov. Aj miestni veľmi rýchlo pochopili, že si svoj možný budúci zdroj obživy musia chrániť. Ak pri prechádzke lesom niečo nájdu, prinesú to starostovi. Vykrádači pokladov, čo tu mali ešte donedávna raj, sa od začiatku archeologického výskumu neobjavili.
| Jeden z najcennejších archeologických nálezov na slovenskom území je z Bojnej a pochádza zo začiatku 9. storočia. ČTK |
Autor: Mária Pietová
