SME

Lair - draky skutočne existujú

Mali sme možnosť zahrať si momentálne najambicióznejší projekt na Playstation 3, do ktorého mnohí vkladajú obrovské nádeje. Chcete poznať naše dojmy? Bude Lair skutočným hitom alebo len zbytočne nafúknutou bublinou. Dračie dobrodružstvo štartuje!

Nesluší sa začínať preview na jednu z najočakávanejších hier na Playstation 3 hlbokým povzdychom, avšak pri projekte Lair nemôžeme inak. Máme radi domáce zvieratká, určite sa u každého nejaký ten živý tvor nájde (schizofrenici sa nerátajú). Pes, mačka, zajac, rôzne plávajúce potvorky, u exotov i hady, mravce alebo iné hlodavce. Lenže môže sa ktokoľvek z vás pochváliť, že má doma na dvorčeku na vodítku draka? Takého skutočného, ktorý vám zapáli cigaretu, nôžkou jemne rozdrví na prach menšie auto alebo chvostíkom zrovná zo zemou všetko v okruhu niekoľkých metrov. A ktorý dokáže lietať! Máte niečo také doma? Pochybujeme a pokým je opak pravdou, zrejme sa stalo niečo skutočne zlé alebo požiadajte o zvýšenie dávky u svojho psychiatra.

AKO SA TO VŠETKO VLASTNE ZAČALO
Áno, veľmi by sme chceli draka, skvelého to kamaráta a dopravný prostriedok v jednom. Povzdych je vysvetlený, avšak vzdychaniu nie je koniec a žiaľ nepôjde len o slastné ochkanie, na rad príde aj unudené fňukanie. Lež poporiadku, nech máme v probléme jasno. Príbeh sa snaží tváriť zložito, teda aspoň čo nám preview verzia, ktorú sme mali možnosť hrať, tvrdí. So zamotanosťou to však až tak horúce nebude, veď čujte. Vulkánom zničená krajina prestala poskytovať mnohým obyvateľom svoje plody. Nepríjemná katastrofa zdvihla národy so svojich domovov, začína sa veľké presúvanie za cieľom prežitia a k tomu sa otvára náruč konfliktu. Na baštu ochrancov z juhu totiž začnú znenazdajky útočiť protivníci združení pod názvom Mokai. Dračí jazdci na svojich miláčikoch útočia zo vzduchu, na vode sa pohupuje niekoľko lodí, strieľajúcich z katapultu ohnivé balíčky. Útok prišiel nečakane, ale po jednoduchom tutoriáli sme vlastne boli radi, že po prelietavaní cez kruhy budeme robiť niečo zmysluplnejšie.

Prvé zamávanie krídel obrovského monštra vám dá pocítiť silu tohto stvorenia. Ťahaním za opraty náš hlavný hrdina Rohn skúša prvé voľné kúsky vo vzduchu, no slobodu si neužije dlho a už musí letieť nad hladinu a zlikvidovať nebezpečné lode ničiace dôležité časti mesta. Ku dnu klesajúce vraky však neveštia koniec ťažkého údelu, vo vzduchu ešte na nás čaká niekoľko urastených nepriateľov, prskajúcich po vás ľadové strely. Keďže náš hrdina disponuje drakom využívajúcim ohnivý dych, dá sa predpokladať, že v kompletnej verzii sa dočkáme i iných druhov drakov. V jednoduchosti je sila a po chvíli prídete na výhody automatického mierenia alebo využitia zamerania sa na najbližšieho nepriateľa.

A ČO BOLO ĎALEJ
Nasledujúce misie nechceme zbytočne prezrádzať, hlavne ich priebeh, pretože sa v nich objaví jeden vcelku zaujímavý zvrat. Pri obrane mesta Asylia prišlo o život niekoľko vašich druhov a postupné zotavovanie a príprava na veľkú bitku si vyžiada mnohé prípravy, takže na vašich pleciach spočinie ochrana niekoľkých podivných stvorení, ničenie neprenosných katapultov a samozrejme odrážanie neustálych útokov zo vzduchu. Po prvýkrát sa vám predstaví i možnosť zosadnutia na pevnú zem, kde môžete rýchlym behom doslova valcovať šíky nepriateľských vojakov, ktorí po menšom grilovaní dračím plameňom zomierajú po desiatkach. Niektorých môžete nabrať na ostne, iných zasiahnuť chvostom. Maličkí človiečikovia tam dole z vás majú oprávnený strach. Priznáme sa, bavilo nás to, hlavne zúfalí odpor a snaha uniknúť z dosahu draka. Lenže na zemi sme sa dlho neohriali, povolávanie na iné úlohy nás prinútilo okamžite vzlietnuť. Dostali sme sa dokonca aj k ostrovu s tajomnou pevnosťou, kde sme najprv museli zlikvidovať za neustáleho dažďa nepríjemné svetlomety a v jaskyni spôsobiť výbuch. Zdá sa to jednoduché, no do vzduchu neustále vyrážali ďalšie a ďalšie šíky nepriateľských drakov, zrazu sa na vode objavil zástup lodí.

EPICKÉ DIVADIELKO NA MOSTE
Misiu na moste netreba nikomu pripomínať a ide vlastne o také prvé väčšie epické dobrodružstvo, v ktorom sme si naplno vyskúšali doposiaľ minimalizované špeciálne fukncie. Tak napríklad po zameraní a strmhlavom lete sme mohli pozemnú jednotku chytiť do pazúrov a následne vrhnúť do mora. Pri drakovi nastáva súboj packy na packu. No dobre, skôr šupiny na šupinu. Máli sme niekoľko možností ako skoliť prenasledovaného súpera. Ak sme sa ešte nezmietali v klbku (vtedy sme mali na charakteristické PS tlačidlá nainštalovaný plameň, hryznutie, škrabnutie...), mohli sme do nepriateľa vrážať alebo pomocou minihry zhodiť nepriateľského jazdca z draka, čo sa rovná automaticky smrti a daný protivník bol pre nás minulosťou. Na obrazovke sa zjavil povedzme trojuholník, tak sme ho museli čo najrýchlejšie stlačiť a obdobne pri iných požiadavkách.

OČARENIE NÁDHEROU
V podobnom štýle by sa dalo pokračovať veľmi dlho, mohli by sme rozhovoriť o vodnom hadovi, ktorá nám spôsobila prvé vrásky, avšak bolo by to len mlátenie prázdnej slamy. Princíp máte v hlavách pekne rozložený, tak sa vrhneme na... na spracovanie, pretože to je spoločne s ovládaním to prvé (a niekedy sa nám zdalo že i posledné, no nebudeme sa rúhať), čo vás chytí za srdce. Ako by sme začali. Grafika je úžasná, Lair vyzerá až neskutočne kvalitne, dokonca sa odvážime tvrdiť, že ide o najlepšie vyzerajúcu hru na Playstation 3. Obrovská rozloha máp (vývojári hovoria o ploche 32x32 km) dáva pri lete neskutočný pocit slobody a keď sme sa začali pozerať vôkol seba, cítili sme vietor pod krídlami draka, mierne toporné a spomalené natáčanie nám prešlo po chvíli do krvi. Treba si zvyknúť na to, že ovládate kolos. Ak sme sa pustili strmhlav nadol obraz sa rozmazal, preletením popod most sme si zvýšili adrenalín. Alebo sme si len tak obzerali krajinu, kochali sme sa a následne nesplnili misiu. Síce preexponované nasvietenie a lesknúce sa povrchy nepôsobia príliš reálne a posúvajú Lair do akýchsi umelých fantasy svetov, pri bleskoch na tmavej oblohe a vodou obmývajúcich skalách nám to bolo jedno. Ide o moderný štýl, musí sa využiť sila konzoly. Aj keby sme nadávali na niektoré povrchy, všetko sa hýbe neskutočne svižne, aj tí malí vojačikovia sa roztomilo presúvajú a pobehujúc horia a rozhadzujú ručičkami. A to sme vám ešte nepovedali, že voda vyzerá... ako to popísať... voda jednoducho vyzerá ako skutočná voda. Nie je to len textúra, ono vlny vyzerajú akoby ste sa pozerali na zábery z dokumentárneho filmu, dokonca sa dá bez preháňania povedať, že keby sa dalo, ponorením pod vodnú hladinu by sme objavili nový svet (Rapture)! Áno, cítiť majestátnosť morí, čo hlavne pri rozbúrenej hladine vyvoláva strach z vodného živlu. Lode sa na mori hojdajú realisticky a pri ich výbuchoch rozčerí vodu tlaková vlna. Animácie pohybov drakov na seba plynulo nadväzujú, žiadny trhavý pohyb sme nezaznamenali.

VODIČSKÝ PREUKAZ NA DRAKA
Ovládanie si buď zamilujete alebo bude hlavným dôvodom, prečo po Lair nesiahnete. Let drakom totiž ovládate nakláňaním Sixaxisu. Chce to cvik, chce to veľa času na stotožnenie sa s pohybom draka. Nie je to totiž ako v iných akčných tituloch, drak nereaguje okamžite. Základ je v tom, že ovládate jazdca, ktorý po natočení vľavo dá pokyn drakovi zatiahnutím opratov, čo je samozrejme animované, a až potom sa drak pomaly začne otáčať. Drak nie je kolibrík a nedokáže meniť smer letu lusknutím prsta. Zatrasením gamepadu zdola nahor spravíte efektnú otočku o 180°. Opačným pohybom sa pustíte strmhlav smerom k zemi. Jednoduché ovládanie je skutočne navrhnuté na tlačidlá skvele a pri mávaní ovládačom máte aspoň pocit, že skutočne sedíte na nejakom zvieratku a ovplyvňujete jeho pohyb. Je to úžasný pocit a dokonca by sme spievali ódy radosti i naďalej, keby neprišlo vytriezvenie pri zameraní sa na konkrétneho nepriateľa, kedy sa kamera prepne a sleduje výhradne cieľ. Kde nastala chyba? Nevideli sme svojho draka, ale cieľ, takže ak sa protivník rozhodne zmeniť dráhu letu (a on to spraví, nenechá sa len tak zabiť), musíme si nášho chlpáčika najprv nájsť a veľmi chaotickým spôsobom manévrovať natáčaním gamepadu. Analógom sme menili uhol pohľadu kamery, ale to už bolo príliš náročné na zvládnutie. Takto sme sa radšej nepribližovali drakom so zameriavaním, ale likvidovali ich na diaľku, prípadne zaútočili, až keď sme si boli istí, že ich dostaneme behom sekundy, dvoch. Pri útokoch na pozemné monštrá je automatické mierenie nutnosťou a funguje výborne.

ZAČIATOK KONCA ALEBO KDE TO ZAČÍNA ŠKRÍPAŤ
Máme za sebou dva klady hry, ktoré odlišujú Lair od zbytku pelotónu PS3 hier. Aj tak však nie sme nadšení a keby sme mali udeliť hneď teraz hodnotenie, zrejme by sa zastavilo maximálne na osmičke. Lair je totiž hra, ktorá hra na technologickú vyspelosť. O grafike sme už nejaké to slovo utrúsili, rovnako sa môžeme vyjadriť o zvukových efektoch a hudbe. Dabing je skvelý, zvieracie škreky, zavíjanie a iné neopísateľné zvuky boli nahrávane v zoologickej záhrade, na hudobnom sprievode sa podieľali profesionáli z orchestru a je počuť, že vytvárali skladby priamo na mieru hry. Plynulo meniace sa motívy skladieb svojou pompéznosťou vytvorili dokonalý filmový dojem. Všetko je to však technické spracovanie, ktoré síce je úžasné, vytvorí skvelú kulisu, avšak vnútro hry vyznievala v niektorých prípadoch až príliš prázdno. Príbeh je jednoduchý, respektíve v ňom nájdete príliš mnoho dier, ktoré pôsobia umelo. Postavy neponúkli v preview verzii nič zo svojho vnútra, ale to je možno chyba preview verzie, pretože sme sa nedozvedeli viac. Omnoho viac nás však zarazila príliš veľká lineárnosť hrania.

Misie nám dovoľovali ísť len jediným smerom a keď nám hlas veliteľa zahlásil, že treba ísť útočiť na lode, museli sme sa presunúť nad hladinu. Poskokom sme boli i v iných prípadoch a pri opakovaní tej istej úlohy sme už boli vopred naprogramovaný na to, že najprv musíme preniesť osobu na dané miesto, potom zlikvidovať drakov, následne trochu zriediť vojská nepriateľa, znovu draky, pustiť sa do akýchsi prerastených byvolov... atď. Niet inej cesty a hoci sa zdá, že ste súčasťou ohromnej epickej bitky (čo vlastne ste), po celý čas hrania sa musíte zameriavať na splnenie úlohy, hoci zo strategického hľadiska by bolo výhodnejšie možno niečo iné. Rovnako je to i s ochranou konvoju. A medzi misiami je veľké vzduchoprázdno. S otvorenou náručou by sme privítali lietanie po jednotlivých mapách formou voľnej hry. Keby sme prišli na určité miesto, aktivovali by sme príbehovú úlohu a posunuli by sme sa ďalej. Alebo by sme len tak lietali, niekde našli bonusový predmet, či pomohli v sekundárnom queste „babke korenárke“. Zrejme chápete, čo sa vám tu snažíme povedať. Je to príliš obmedzené a práve let na drakovi priam núti skúsiť akrobatické kúsky bez vojnového huriavku za hlavou.

AKO TO TEDA VIDÍME MY
Lair je hra dobrá, nadpriemerná, no mohla by byť ešte lepšia. Je síce pekné, že nás odmeňuje za splnenie úlohy, ale to je zrejme jediná motivácia, prečo sa pustiť do hrania znovu. Ťažko sa to popisuje, ale z tej trošky, čo sme mali možnosť vyskúšať, sa nám derie na jazyk jediné. Lair akoby nemal srdce a bol len klasickou hrou v úžasnom spracovaní. Je to next-gen, no tvári sa tak iba na povrchu. Týmto nechceme prskať síru, len sme čakali rozhodne viac. Keďže bol tento titul tak bombastický propagovaný, chceli sme uveriť, že si dá niekto námahu aj s hrateľnosťou. Chceme sa totiž hlavne hrať a drakov nemáme pri sebe každý deň. Factor 5 sa uviedol výborne, avšak prečo máme stále dojem, že sa na túto hru po roku zabudne a bude to len titul, ktorý dostala nadpriemerné hodnotenie? Veľmi radi by sme sa mýlili.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu