SME
Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Mayské pole pod sopečným popolom

Vedci našli pod sopečným popolom pole, kde Mayovia pestovali maniok (kasave). Je to prvý dôkaz dávneho pestovania tejto vysokoenergetickej hľuzovej plodiny v Novom svete.

Payson Sheets  s kolegom pri mapovaní domu v CerénePayson Sheets s kolegom pri mapovaní domu v Ceréne

Mayskú dedinu Cerén v dnešnom El Salvadore archeológovia objavili v roku 1978. Leží 24 kilometrov západne od metropoly krajiny San Salvador. Pred približne 1400 rokmi ju zasypal popol po výbuchu neďalekej sopky Loma Caldera. Preto sa tu výnimočne dobre zachovali mnohé artefakty. šindľové strechy, brvná z konštrukcií domov, košíky upletené z prútia, tkaniny a schránky na zrno poskytujú unikátny pohľad na život mayských roľníkov.

Cerén možno bez preháňania označiť ako mayské Pompeje, ba čo sa týka dochovaných organických materiálov, dokonca za "lepšie Pompeje". Vykopávky tam dosiaľ odkryli dvanásť budov, v ktorých žilo niekoľko sto ľudí. Popri obytných priestoroch išlo o skladiská, dielne, kuchyne, miesto na vykonávanie náboženských rituálov a obecnú saunu. Radarové výskumy ukázali, že pod popolom sa v hĺbke až päť metrov skrýva ešte niekoľko desiatok stavieb.

Sopečný výbuch sa odohral okolo roku 600 n. l. Bolo to zrejme začiatkom augusta (podľa výšky kukuričných stoniek) a v podvečer, lebo nástroje už roľníci uložili v domoch, no ešte nerozbalili spacie rohože. Bádateľov spočiatku miatlo, že v Ceréne nenašli ľudské pozostatky. No neskôr odhalili stopy prudkého zemetrasenia tesne pred výbuchom. To obyvateľov varovalo, aby utiekli, očividne to však museli urobiť rýchlo, lebo si nestihli zobrať cennejší majetok.

Mayská pokladnica

Cerén už dlhšie skúmajú vedci z Coloradskej univerzity v Boulderi (USA) na čele s antropológom Paysonom Sheetsom. V júni tohto roku tam využili radarové prieskumy, vrty a sondážne jamy, aby lepšie lokalizovali a potom odkryli niekoľko rozsiahlych polí vedľa seba, oddelených chodníkmi. Takto pod takmer tromi metrami sopečného popola objavili aj pole, kde mayskí obyvatelia dediny očividne pestovali maniok. Vyplynulo to z dutín v popole, ktoré zostali po rozloženom rastlinnom materiále. Keď ich bádatelia vyplnili sadrou, odliatky veľkosťou i tvarom zodpovedali maniokovým hľuzám.

Z ďalších podrobností vyplynulo, že Mayovia tesne pred výbuchom zožali nadzemné časti rastlín, väčšinu hľúz odniesli a stonky manioku horizontálne uložili do pôdy, aby položili základ novej generácii; podľa odtlačkov ľudských rúk to bolo "iba hodiny pred výbuchom". Na poli bol teda čerstvo vysadený maniok. Ručne upravené výsadbové záhony na poli merali 90 x 60 centimetrov, asi desaťkrát viac, ako keď Mayovia vysádzali kukuricu. Každú maniokovú stonku či odrezok uložili do zeme tak, aby rastový uzol mieril k povrchu a stal sa základom nadzemnej časti, kým niekoľko uzlov mierilo do zeme, aby vytvorili hľuzy a korene.

Kľúč k prosperite

Archeológovia si už dlho mysleli, že Mayovia popri kukurici a fazuli ako dominantných plodinách pestovali maniok. Je to pôvodná juhoamerická a mezoamerická rastlina a jej hľuzy obsahujú veľa vysokoenergetickej drene. Maniok ponúka jeden z najvyšších výťažkov potravinovej energie na hektár a deň zo všetkých plodín, ktoré sa dnes vo svete pestujú.

Výživnosť manioku by tak pomohla objasniť, ako sa Mayom klasického obdobia (zhruba od 3. do 9. storočia n. l.) podarilo uživiť také husté populácie, aké obývali napríklad ich známe strediská v guatemalskom Tikale či honduraskom Copáne. Stále však chýbali dôkazy, že Mayovia maniok naozaj pestovali; nenašli sa na nijakej archeologickej lokalite v Novom svete. Až teraz. Cerén určite nebol pestovaním manioku v mayskej oblasti unikátny. No iba tam sopečný popol zakonzervoval stopy.

Tak či onak, klasickú éru Mayov ukončila v 9. storočí nepriaznivá klimatická zmena: nástup veľkého sucha, s ktorým sa už na rozdiel od skorších nevedeli vysporiadať. Najmä preto, že museli živiť veľa krkov a situáciu zrejme podcenili.

(Hlavný zdroj: Komuniké University of Colorado at Boulder).

Christine Dixonová odkrýva výsadbový záhon na maniokovom poli v Ceréne. Foto - Jim Scott/University of Colorado; Payson Sheets/University of Colorado.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Kanadsko-americký bývalý iluzionista James Randi, ktorý podstatnú časť kariéry strávil vyvracaním tvrdení o nadprirodzene, zomrel vo veku 92 rokov.

Dávne stopy naznačujú príbeh nebezpečnej púte

Stopy majú viac ako desaťtisíc rokov.

Umelecká predstava o putovaní ženy s batoľaťom cez územie, ktoré je dnes v Národnom parku White Sands. Jej stopy sa zachovali viac ako desaťtisíc rokov, vedci ich teraz podrobili detailnej analýze. KLIKNITE PRE ZVÄČŠENIE.