Napríklad minulý týždeň mi prišiel e-mail, v ktorom ma bývalá kolegyňa pozýva na módnu prehliadku spodnej bielizne. Nepíšem to preto, aby som sa vyťahoval. Zaujímavé na tom je, že prišiel tridsaťsedem dní po odoslaní.
Zavolal som známemu, ktorý o internete nepíše, ale mu naozaj rozumie. Spýtal som sa ho, či je niečo také vôbec možné. Pri bežnej pošte sa to stáva. Sú známe príbehy listov, ktoré boli doručené desať rokov po odoslaní. Ale že sa také niečo môže stať s e–mailom? „Je to veľmi nepravdepodobné,“ povedal mi môj známy. A požiadal ma, aby som mu e–mail preposlal, že sa pokúsi vypátrať nejaké podrobnosti.
To som urobil. Včera mi zatelefonoval. Viezli sme sa s mojou manželkou v aute a mal som zapnuté hands-free s hlasitým odpočúvaním. „Volám kvôli tomu e-mailu,“ povedal. „E–mailu?“ zopakoval som, aby som získal čas, a natiahol sa po telefóne. Ale neskoro. „Predsa kvôli tomu, v ktorom ťa to dievča volá na prehliadku spodnej bielizne.“ Nebol to najšťastnejší moment. Navyše sa ukázalo, že môj známy nič nezistil.
„Najpravdepodobnejšie je, že ten e-mail zostal na serveri v neodoslanej pošte, a potom sa z nejakého dôvodu odoslal. Môže sa to stať napríklad po výpadku prúdu,“ vysvetlil mi. A dodal: „Ale je to fakt smola. Určite by si tej kočke mal zavolať a vysvetliť jej to.“ „Neviem, či som rada, že píšeš ten stĺpček,“ povedala moja žena.
