Pri launchi Playstationu 3 sme mali na začiatku niekoľko hitov. Na papieri. Teda nie, že by sa nám Resistance: Fall of Man vôbec nepáčilo alebo MotorStorm nám pripadal príliš nudný. Len to boli hry určené pre začiatok novej éry, ktorá sa už klasicky začína nie práve najlepšie. V zásade sa dá povedať, že väčšina z launchových titulov vzniká vlastne z dôvodu, aby bolo vôbec čo na novej platforme hrať. Nemáme to nikomu za zlé, času je málo, vývojárske nástroje nevyladené, všetko neotestované. No stihnúť sa to musí. Bolo to tak vždy a zrejme okrem hravého Nintenda Wii sa situácia nebude vyvíjať iným smerom - i v tomto prípade je však kvalitných hier málo, ale tie výborné sa i výborne predávajú. Mnoho hráčov a herných kritikov upiera oči k dračiemu simulátoru Lair (hrali sme ho, preview bude čoskoro), no nás v redakcii oprávnene zaujal titul akoby krčiaci sa v pozadí, tíško vyčkávajúci v tieni. Mať okolo seba zdatných konkurentov je jedna vec, no nechať sa zadupať do zeme len preto, že je okolie podrobne sledované? To nie, to by červenovlasá kráska Nariko nikdy nedopustila a vyrazila na svoju životnú púť, ktorej jediné východisko je smrť.
Môžete nás začať kameňovať, že sme automaticky lačne spočinuli očami na krivkách hlavnej hrdinky, čo sa samozrejme na slušných ľudí predsa nepatrí. Môžete spustiť kanonádu, avšak na začiatok dve upozornenia: to isté spravíte aj vy a kúzlu hlavnej hrdinky podľahnete. A za druhé: to, že Heavenly Sword je doposiaľ najlepšia hra na PS3, Nariko len umocňuje, získala si nás inými krásami, ktoré nájdete pod povrchom. Očarujúca zvodnosť, ktorá vyrazí dych svojou prirodzenosťou, obyčajnými ženskými črtami a neskutočne ladnými pohybmi. S ľahkosťou si precvičíte základné herné prvky, pričom do boja ste vhodení okamžite medzi obrovskú armádu. Hneď je jasné, prečo si nás Nariko získala. Svoje žánrové zaradenie totiž vypláva na povrch po očarení prostredím. Dalo by sa dokonca povedať, že Nariko je akýmsi nástupcom Kratosa v ženskom pohlaví. Ten si nás (a milióny ďalších hráčov) získal vďaka svojej, zatiaľ dvojdielnej, sérii God of War pre Playstation 2. Je to jednoduché, idete stále vpred jednou cestou a zabíjate desiatky protivníkov. Na konci epizódy natrafíte na bossa, tu a tam získate vylepšený pohyb, odomknete si video či artwork a dokonca je tu aj príbeh. Je dôležitý, avšak nie z hľadiska epického rozprávania a siahodlhej analýzy pohnutých charakterov. Zápletka hrá dôležité husle v ponímaní budiča atmosféry a predstavenia neskutočne úžasných videosekvencií. To je všetko, skutočne všetko a opisná časť by sa mohla s kľudným svedomím skončiť. Navzdory tradíciám tak skutočne i spravíme a tentoraz zabudnite na odseky predstavovania a popisu – vrhneme sa radšej rovnými nohami do víru takmer zahubenej „pařanskej nirvány“.
GRAFIKA 10 / 10
Dalo sa čakať, že éra grafického opojenia s príchodom druhej vlny hier na Playstation 3 k nám znovu zavíta, avšak omnoho viac sme vsádzali na Lair, ktorý na grafické pozlátko (a podľa nás zatiaľ nie práve najdokonalejšie vnútro) jednoznačne vsádza. Lenže Heavenly Sword vyzerá kráľovsky úžasne a hoci obsahuje prvky, kvôli ktorým by sme mohli pokojne odrátať nejaký ten bod, nespravíme tak. Bolo by to zbytočné hľadanie problémov, ktoré bežného hráča nijakým spôsobom neodradia a tobôž nedegradujú hrateľnosť o stupienok nižšie. Z filmovo zavesenej kamery sledujete hrateľnú postavu, pričom zmena pohľadu nevyvoláva žiadne zmätené lámanie si prstov. Stačí sa pozrieť na okolité obrázky/videá a okamžite zistíte, že grafická lahôdka je Heavenly Sword z viacerých dôvodov. Filmovú kameru sme spomenuli, nasledujú detailné modely postáv, ktoré sú aj po priblížení úžasne spracované. Najčastejšie pôjdete ruka v ruke práve s Nariko a povšimnete si aj nadpriemerné zvládnuté animácie, podobajúce sa na japonské bojové štýly, často videné v rôznych samurajských filmoch. Každý, skutočne každučký pohyb je nielenže plynulý, ale vy cítite váhu meča pri sekaní, vánok vetra pri návšteve vysokých hôr. Prostredie totiž pôsobí prirodzene, príťažlivo rozprávkovo a tá atmosféra, ktorá z drvivej väčšiny lokácii sála, sa veľmi obtiažne popisuje. Kedy ste sa naposledy doslova kochali pohľadom na hru, kedy ste cítili pach krvi pri súbojoch? Hry so svetlom a tieňom, pridávanie neprirodzene pestrých farieb do určitých miest, na to treba dlhý tréning grafikov. Lenže preexponovanou paletou hra po celý čas nepriťahuje a na správnych miestach vie vytiahnuť zo svojho repertoáru i temné scény či dokonca až mrazivé a depresívne momentky.
Dizajn úrovní je na výbornú, a to, že hra navyše aj skutočne dokonale vyzerá, berieme ako čerešničku na torte. Ninja Theory sa podarilo posunúť sa smerom k next-genom, keď príjemnú grafiku použili nie ako ďalší riadok do PR správy, ale skutočne pritiahli i vyznením svojho dielka. Umelé pahorky, chabé interiéry v hradoch či neprirodzená masovka v púšti by nikdy nemala to správne čaro, keby sa celý dizajn nepodarilo presne nastaviť na správnu mieru. To už potom nevnímate, že Nariko môže ísť výhradne len jednou cestou, je tu neskutočne mnoho priehľadných barikád, niektoré predmety zničiť môžete, no iné sa vám nepodarí. Akonáhle natrafíte na stôl s rôznym ovocím, stačí menšie drgnutie a rozsype sa. Nevadí, sú to drobnosti, pre ktoré si oči vypichovať nebudeme. Ide o charakteristické črty žánru a radšej si povzdychneme (v kladnom zmysle slova) pri videosekvencie.Aby však intenzita chválenia nezačala nadobúdať neblahý smer, spomenieme animácie, ktoré si pozriete v priebehu úrovní. Ich jedinou snahou je posunúť príbeh o kúsok ďalej a hoci ide o patetické kúsky, v ktorých nájdete nejedno klišé, hltať ich budete s otvorenými ústami rovnako ako my. Je zaujímavé, že vo filmoch sa stále častejšie využíva výpomoc počítačových efektov a hry sa uberajú smerom k využívaniu živých tvárí. Nie, filmové sekvencie nie sú skutočné hrané filmy, to by bol priekak ako zo šlabikáru vystrihnutý. Navzdory tomu sú tváre ako živé, neskutočne detailné, s realistickou mimikou, aká v hrách nemá obdoby. Najprv bol navrhnutý výzor postavy, následne bol spracovaný ako 3D model, potom prišlo k animácii oblečenia a vejúcich vlasov (ak ich postava má). Potom prišiel na rad motion capturing základných pohybov a následne i tváre. V making of videách je možnosť pozretia si detailného rozboru a vstúpiť za oponu sa oplatí. Kráľ Bohan prezentovaný Andy Serkisom, predstaviteľom Gluma z Pána Prsteňov, má charizmu ako máloktorý herný charakter. Je to záporná postava so všetkým, čo k nej patrí a práve vďaka jeho mimike a gestikulácii zlo, aroganciu, nenávisť, násilie, šialenstvo a chamtivosť cítite a príbeh tak dostáva i napriek svojej jednoduchosti tú správnu fazónu. Podobne by sa dal popisovať smútok Nariko, hravosť Kai a more ďalších póz, z ktorých máte príjemný pocit. Prečo? Tie obrázky sa totiž dajú do pohybu vďaka vám a zatiaľ jedny z najlepších animácií aké sme mali možnosť vidieť, dávajú ranu do intímnych miest i mágom z Blizzardu!
INTERFACE 10 / 10
Ďalšia desiatka, ktorá je myslená smrteľne vážne. A je samozrejme aj zaslúžená. Tradičná schéma akčných hier je totiž založená na stláčaní útoku, dokonca v niektorých prípadoch nemusíte do gamepadu trieskať ako zmyslov zbavení, ale správne si útok načasovať, zvoliť vhodnú kombináciu a občas aj blok použiť. Dodnes sme vzrušene debatovali nad vynikajúcim systémom z God of War, ktorý sme pasovali za nesmrteľný, ale ako sa ukázalo, v Heavenly Sword má zdatného konkurenta nie so závanom, ale riadnym vetriskom originality. Nariko totiž nemá tlačidlo pre blokovanie. Skutočne tomu tak je, ona sa bráni automaticky, pričom úspech tejto obrany záleží na viacerých faktoroch. Musíte byť otočení k protivníkovi hlavou, nesmiete práve útočiť a navyše i zvoliť formu obranného postavenia podľa aury. Okrem obyčajného útočenia dvojicou rýchlych dýk (modré obrysy postavy) totiž môžete zasadiť omnoho silnejší, no zároveň vyčerpávajúcejší, útok vašim mečom (ohnivé obrysy). Ak sa na vás vrhne útočník s touto aurou, musíte stlačiť R1 a aktivovať tak silnejšie útoky, respektíve obranu.
Funguje to úplne prirodzene, len si musíte všímať dianie okolo seba. Pri červenej aure si musíte byť vedomí, že tento úder Nariko nevykryje a jediné východisko je v kotúľoch smerom do strán, ktoré aktivujete pravým analógom. Striedanie obranných a útočných pohybov má neskutočne dôležitý význam, musíte byť neustále v pohybe, inak vás protivníci obkolesia a môžete si byť istí, že férovú hru s vami hrať určite nebudú a zaútočia aj viacerí naraz. Defenzívnym útokom (L1) je používanie na reťaziach upevnených čepelí. Držíte si tak protivníkov od tela a hoci poškodenie takmer nespôsobujú, pri správnom postupe si vyhodíte protivníka do vzduchu, tam si ho naporcujete, dáte pusu na dobrú noc a po dopade zatancujete na jeho mŕtvom tele čardáš. Správne tušíte, máme tu aj špeciálne útoky. Obzvlášť krvavé, nechutné, dokonca také, ktoré nedávajú ani vo večerných správach! Väzy praskajú, končatiny sa trhajú a všade strieka krv, pričom často býva účinok smrteľný i pre najbližšie okolie. Tento útok nemôžete používať stále, ale ho nabíjate v troch rôznych etapách práve likvidovaním dobrákov naokolo. Čím dlhšie čakáte, tým je atak devastujúcejší. Áno, áno. A nesmieme zabudnúť pripomenúť, že sa to ovláda nesmierne jednoducho a nám to sadlo po pár minútach do ruky ako málokedy predtým. Zbesilé stláčanie tlačidiel čaro ovládania neponúkne, ale keď zistíte, že nemusíte všetko riešiť rýchlo, ale radšej precízne všetky pohyby časujete, dostane sa vám kvalitnej odmeny. Keby sme mohli, napísali by sme, že je to „boží“, ale žiaľ pri Nariko žiadne infantilné vyjadrovanie nestrpíme. Ako už býva zvykom, pomerne často natrafíme aj na interaktívne sekvencie, v ktorých musíme v správny moment stlačiť príslušné tlačidlo alebo zvoliť smer skoku hlavnej hrdinky. Funguje to prirodzene, kombinácie nie sú príliš náročné na množstvo stlačení a výborne sa na to pozerá. Poznáme to z God of War, no tu nám to prišlo jednoduchšie, avšak stále vynikajúco hrateľné. Veľmi, ale skutočne nesmierne veľmi príjemnou novinkou je strieľanie alebo hádzanie predmetov. Písali sme o tom v preview a nesmierne sme si to pochvaľovali, tak nesmie nikoho prekvapiť, že rovnako budeme postupovať i v recenzii, kde sme sa nevedeli tohto efektu prejesť.
Začneme zľahka. Zamknuté dvere si otvoríte trafením predmetu do špeciálneho gongu. Na zdvihnutie stlačíte X, na hodenie stlačíte X. A netrafíte sa, pretože gong je za rohom. Hoci nám pomáha socha s obrovským štítom, ktorá nám náš malý odrazí približným smerom a nie správnym. Riešenie? Pokým držíte pri hode stlačené X, let ovládate pri spomalenom čase vy! Manuálne! A nie sme v škôlke, takže žiadne krútenie analógovou páčkou, ale pekne využijeme možnosti Sixaxisu a celé to ovládame nakláňaním gamepadu. Nemusíte sa ani pýtať, aké to je, pretože niečo tak jednoduché a hrateľné nenájdeme na každom druhom rohu. Je to super, keď zostreľujete podivným delom pochodujúce pevnosti na označené miesta. Balistická krivka je balistická krivka a s ťažkou guľou sa samozrejme manipuluje omnoho tažšie, než so šípmi do kuše. A práve so šípmi, respektíve hraním za Kai, sme si užívali ohromnú zábavu. Aby bolo popísanie ovládania dokončené, L2 a R2 slúži na posun kamery vľavo a vpravo. Je na čo sa pozerať, takže sme sa neraz pristihli ako sa obzeráme po okolí. A pohybovanie gamepadom využijete aj pri kombách alebo špeciálnych pohyboch.
HRATEĽNOSŤ 9 / 10
Nie je to desiatka a vlastne ani netušíme prečo. Až na jeden moment sme si totiž hranie vlastne užívali a veselo si vychutnávali krvavý čardáš, cestu za pomstou a podávanie pomocnej ruky v jednom. Začneme príbehom, z ktorého nechceme prezradiť príliš, pretože jedno klišé strieda druhé, no z akéhosi podivného dôvodu sa to celé dá stráviť a dokonca to ženie hráča vpred. Klan bojovníkov už dlhé roky uniká despotickému vládcovi krajiny Bohanovi, ktorému ku šťastiu chýba už len stále spomínajúci meč, ktorý je prekliatím a zanecháva za sebou len neporiadok v podobe rozpáraných mŕtvych tiel. Útek a kliatba sa nedá akceptovať večne a retrospektívne rozprávanie príbehu odhalí niektoré nepríjemné situácie. Nie každý vás totiž berie ako zdroj obrovskej moci, lež ako dôvod neustáleho strachu pred kráľovými vojskami. Prvým aktom (hra ich celkovo obsahuje šesť) prejdete behom hodinky (záleží na vašom úspechu pri zdolávaní prvého z bossov) a na jeho konci nasleduje prvá zmena v inak pomerne lineárnom príbehu. Unesú vám otca a tým sa začína odvíjať klbko udalostí, ktoré dá do pohybu omnoho viac situácií, než sa spočiatku zdá. Je to istotne plytké rozprávanie, ale v tých správnych momentoch vie chytiť za srdce. Nie, plakať určite nebudete, no tá správna dávka hollywoodskej atmosféry je vítaná.
S Nariko sú boje vďaka ovládaniu skutočnou lahôdkou a keď chcete a dokážete to, vytvoríte doslova filmovú scénu. Hrá sa to výborne, to netreba dodávať, no svoje sme si užili hlavne pri strieľaní, ku ktorému sa vrátime. Už viete ako sa ovláda a prišlo nám oproti preview verzii omnoho viac vyladené, takže je veľká šanca, že i vám prirastie k srdcu. S hrateľnou postavou Kai sa totiž otvára nová cesta hrania. Je to mladá kamarátka Nariko, ktorá síce vyzerá ako človek, no správa sa ako mačka. Alebo skôr neposedné mačiatko. Je rýchla, veľmi ľahko zraniteľná, ale vie sa výborne skrývať. Navyše zohrá pomerne dôležitú úlohu v príbehu, je zdrojom vtipu (detské vystupovanie je vynikajúcim kontrastom ku krvavým kúpeľom), pretože berie túto vojnu ako hru. Až neskôr... a to si necháme pre seba. Keď sme sa ocitli v jednej nepríjemnej situácii (po vtipnej animácii, ale radšej žiadny príbehový spojler), vyskúšali sme silu fyzikálneho enginu. Zostali sme totiž trčať v prútenom koši, ktorý sa slimačím tempom sunul k ďalšej destinácii. Naokolo sa začali rozmiestňovať vojská a ich jedovaté šípy Kai príliš radosti nespôsobovali. Čo tak zapáliť v spomalenom čase šíp preletením cez horiacu pochodeň a následne zabodnúť ho do sudu s výbušninami? Alebo len tak presne mieriť do hlavy či vytvoriť efektnú trajektóriu letu šípu? Napríklad cez maličkú škulinku v plote, prudkým stúpaním a klesaním... nám sa dokonca podarilo zostreliť vojaka, rýchlo sme vystrelili znovu a popod padajúce telo sme zasiahli do nohy druhého! Zážitkov mnoho, príkladov mnoho, ale prezradili by sme tak niečo, čo by sme určite nechceli. Jediná škoda však je, že jednou strelou nemôžeme zasiahnuť viacerých. Dobre, už hľadáme chyby tam, kde skutočne nie sú. Tak prečo nie je hodnotenie za desať? Ešte by si niekto pomyslel, že nás Sony podplatilo bielou čokoládou za toľké chválenie. Nie každému sa obyčajná akcia môže páčiť. A my ostatní si ten bodík pridáme a chrúmeme bielu čokoládu. Vlastnú, nikto nás v prípade Heavenly Sword podplácať nemusí - ani v inom prípade, aby v diskusii nezahorel oheň obvinení, na ktorom by sme sa výborne zabávali. MULTIPLAYER
Hra ho neobsahuje. Ani si nedokážeme predstaviť ako by vyzeral. ZVUKY 8 / 10
Dabing je príjemný, osviežujúci, atmosferický. Každý dabér sa do svojej úlohy skutočne vžil a vydal zo seba maximum. Zmena tónu a výšky hlasu, niektoré rečové vady pri zloduchoch, smiech, prejavovanie emócií. Niečo úžasné. A potom príde trochu slabšie ozvučenie pozadia a bojov, ktoré je len... len také klasické. Zbrane sa o seba škrú, postavičky vzdychajú a kroky na danom povrchu špeciálne klopkajú. Je to skrátka len to, čo sme už počuli a zvukové efekty nás v tomto prípade príliš neoslnili, ale to vôbec nie je výraznou chybou. Sú tu, ale nedokázali sme nimi byť tak opití ako v prípade dabingu.
HUDBA 8 / 10
Príjemné melódie, na ktorých sa podieľal orchester sú takmer dokonalé a vždy reagujú na vzniknutú situáciu správne. Ak sa ide do bitky, tóny sú mohutnejšie, tempo agresívnejšie. Žiadna elektronika, ale pekne živé nástroje, pričom sa odvážime tvrdiť, že soundtrack by mohol konkurovať aj filmovým velikánom. To je jedna strana mince hudobného raja. Druhá, trochu temnejšia je, že hudbu nebudete často vnímať, pretože budete pomerne vážne zamestnaní akciou. Je to tak trochu škoda, pretože keby bolo tempo hrania pomalšie, hudobnú vložku vnímali viac. Nič to však nemení na kvalitnom hernom soundtracku. NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
O prevratnú umelú inteligenciu sa tu nik nesnažil, nepriatelia sa spoliehajú na svoj počet a útočia podľa skriptov. Sú dotieraví, nepríjemní a keď spadnú po sérii útokov na zem, ešte to neznamená, že sú definitívne vyradení z hry. Ak im nezasadíte smrtiacu ranu, kým sa zvíjajú na zemi, vstanú a sú znovu pripravení vyraziť do boja. Po druhom KO už vydýchnu skutočne naposledy, ale dobre si rozmyslíte, či sa vám vyplatí bojovať na dvakrát. Celkovo však obtiažnosť záleží na vašich schopnostiach časovania jednotlivých útokov a obranných činnosti. Možností ako atak previesť, je skutočne mnoho, zoznam sme preleteli očami a radšej to ani nepočítali. S klasickou čeľaďou si poradíte takmer vždy, takže sa definitívne zastavíte až pri súbojoch z bossmi. Prvá konfrontácia s je vlastne len úvodným zoznámením s Flying Fox – akýmsi mechanickým, lietajúcim, úlisným, slizkým... "asi chlapom". S ním si ešte vyskúšate klasickú „bossovskú pasáž“, čiže postava má tri úrovne energie (život mu musíte dostať na nulu 3x) a skolíte ju len jediným špeciálnym spôsobom. A efektným. Bossovia (ak nerátame Bohana) sú celkovo traja a zábava s nimi je riadna. Vodná Whiptail vás nezastaví a rovnako ako ani retardované „dieťa“ kráľa, ktoré sa rozplače, keď ubližujete zvieratkám, no samo vyzerá ako veľmi, ale veľmi nepodarený experiment mamičky prírody. Na prvý pokus bossa zrejme nezabijete – nám sa to podarilo len vďaka tomu, že sme už z preview verzie vedeli ako na to. Pekných pár minút skúšania, preklínania autorov a možno aj chvíľkovej frustrácie si užijete, ale vždy prídete na správny postup. Nenormálne nám pripadá zdvihnutie obtiažnosti pri pokorení Bohana, ktoré nás zarazilo až príliš. Uznávame, že ide o záver hry, ale po masových bitkách (za pol minútky zvládnete 3 stovky nepriateľov) to je smutné vytriezvenie. Herná doba k dlhým nepatrí a keby sme nerátali patálie a zbytočné preťahovanie záverečným bossom, zmestili by sme sa do pekných 7-8 hodín kľudného hrania. Lenže Heavenly Sword núti systémom hodnotenia k precíznemu hraniu alebo opakovaniu už prejdených úrovní. Po zabití alebo peknom útoku sa vám napĺňa špeciálny bar a pri dosiahnutí určitej hranice získate mincu (alebo nech to je čokoľvek). Za každú z nich sa vám otvorí jeden artwork, po získaní X kusov zas video a tak ďalej. Motivácia teda je, pretože za jednu úroveň môžete nazbierať až 3 mince a nám sa ich podarilo nazbierať na prvé zahrania asi tak tri pätiny. Hnalo nás to stále vpred, ale znovuhrateľnosť vyznieva reálne. Systém ukladania pomocou checkpointov neprekvapí, pričom miesto uloženia je vždy na začiatku jednej úrovne. Niekedy trvá jej zvládnutie 2-5 minút, inokedy sa to pretiahne na desiatky minút.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 9,2 / 10
Heavenly Sword podľa nás splnil úlohu favorita a z pomerne žiarivého komba, ktoré sme mali možnosť skúsiť (spomínaný Lair, prekvapujúco kvalitne rozprávkové Folklore, multiplayerový Warhawk) sa nám review verzia páčila. A to až tak, že sa hodnotenie vyšplhalo nad deviatku. Momentálne nielenže najlepšia akčná hra na Playstation 3, ono je totiž Nariko tak dobrá, že Heavenly Sword s kľudným svedomím pasujeme za najlepší titul, ktorý pre PS3 u nás dostanete. Ak máte radi zábavu v štýle God of War, určite nespravíte s Heavenly Sword chybu. Chcete ešte nejaký dôkaz, ktorý by vás už definitívne presvedčil? Dobre, Heavenly Sword sme dostali do redakcie v piatok, avšak napriek tomu sme sa cez víkend venovali hraniu iných PS3 hier. Lenže chtíč bol silnejší (miesto Heavenly Sword ste na tomto mieste mali čítať preview na Lair) a poobede v nedeľu sa už točila novinárska verzia hry v mechanike. A v pondelok píšeme s krvavými očami (jednu z prvých na svete) recenziu na momentálne najlepšiu hru na PS3! Jednoducho vás to dostane.
