Takže keď sa naskytla možnosť dostať do hnátov Hospital Tycoon, akoby novú a vylepšenú verziu starej Theme Hospital, okamžite som po nej siahla. Veď čo už sa na takomto geniálnom námete dá pokaziť? Tešila som sa ako dvanásťročná za starých čias. Druhý zážitok je trochu smutnejší. Bola som asi v polovici hry, keď moju maminu hospitalizovali kvôli podstúpeniu operácie. Sedela som v čakárni našej revúckej nemocnice a z dlhej chvíle som sa rozhliadala okolo, keď mi zrazu napadlo – no, tie nemocnice z Hospital Tycoonu veru vyzerajú o niekoľko levelov lepšie. Na rozdiel od tej našej v odtieňoch hnijúcej sivo-zelenej sa herné nemocnice len tak blyštia rôznymi farbami, v každom kúte je malá zelená oáza a nechýbajú ani dekoratívne fontánky. Neviem ako vy, ale ja som ešte v žiadnej slovenskej nemocnici fontánku nevidela, čiže jedným z plusov hry by mohli byť „očiotvárajúce“ nedostatky našich nemocníc – ale nezachádzajme do problémov nášho skvelého zdravotníctva, postačia nám problémy Hospital Tycoonu.
Na začiatku sme boli zdraví
A naivní. Prvé informácie o hre nás kŕmili chutnými tabletami o budovateľskom simulátore nemocnice, krásnej grafike, nehorázne originálnych chorobách a spôsoboch ich liečby, prevratnej možnosti udržiavania vzťahov medzi zamestnancami nemocnice, fantastickom funky soundracku, ohromujúcich postavách a tento mix mal stvoriť dokonalú nemocničnú telenovelu. Veľmi dobre sa to čítalo a ja som bola ochotná uveriť každému písmenku. Veď tie screenshoty boli úplne nádherné! „Úúúúú a doktor na plagáte k hre sa podobá na doktora Jacka z Lost! Určite si niečo začne so sestričkou... a tie choroby! Nepreháňajú, je to bizarné!“ myslela som si ešte pred spustením hry. No slovami klasika Sládkoviča – „a čobys' svetmi zutekala, všade prenasledovati ťa budú!“ som zistila, že traumatické vypätie, ktoré spôsobuje táto hra, ma poznačilo pravdepodobne do konca života. Vy, ktorí nie ste hluchí, čujte.
Story Mode
Hru by som si rozdelila do dvoch stĺpčekov. V prvom by boli plusy a v druhom mínusy. Do plusov by som zaradila asi to, že... hra sa inštaluje bez problémov. Do mínusov všetky zážitky z nasledovného hrania. Že prečo? Prišli by ste na to aj sami. Po prvom spustení sa vás hra spýta na meno a potom vám ponúkne voľnú hru alebo Story mode. Ja, ďiovka mladá ostýchavá, som si povedala, že sa teda nechám obšťastniť pripraveným príbehom a čo-to sa popri tom naučím o samotnom hraní. Klikám na Story mode a teším sa. Po dvoch hodinách úsmev definitívne zamŕza. Viete, story mode je len inak nazvaná kampaň. Čo je úlohou kampane? Vyrozprávať v rámci hry nejaký príbeh, uviesť zápletku, aby sme sa nenudili pri voľnej hre. Ale to, čo predviedol vo svojej kampani Hospital Tycoon , sa vo svojej drzosti nebies dotýka. Za prvé, ste vrhnutí do už hotovej nemocnice, ktorá má postavené všetky potrebné zariadenia a miestnosti, snáď okrem recepčného stola. Vašou nesmierne ťažkou úlohou je teda nájsť v menu recepčný stolík a hodiť ho prichádzajúcim do cesty. A voila! Úloha splnená! Vlastne nie celkom, ešte by sme mohli najať recepčnú, aby zasadla na stoličku pri stolíku a vykecávala s ľuďmi o tom, kam majú ísť. Celá procedúra vrátane kúpenia stolíka trvá asi tak 10 sekúnd, po ktorých sa prvá kampaň končí a vy úspešne postupujete do kampane druhej! Tam sa postup opakuje len s tým rozdielom, že namiesto stolíka musíte kúpiť jeden chýbajúci stroj na liečbu chronicky kýchajúcich pacientov. Ak to urobíte a dokúpite naviac aj doktora obsluhujúceho nové zariadenie, splnili ste podmienky na úspešné postúpenie do kampane č.3!
Úžasne rýchly prechod hrou mi napovedá, že dokončenie celej kampane je otázkou niekoľkých nasledujúcich minút, čo vôbec nebol zlý odhad. Prechod hry síce trochu zbrzdí predstavenie „účinkujúcich“ (snaží sa to simulovať začiatok medicínskeho seriálu z TV), teda doktorov a sestričiek, ktorí v nemocnici niečo znamenajú, ale ich takzvané vzťahy vás namiesto pobavenia skôr rozplačú. Ja teda nie som žiadny extrémny intelektuál, ale to, čo predvádza „telenovelovo“ orientovaná časť hry, už hraničí s demenciou. Za druhé, doktori, mimochodom rozprávajúci neuveriteľne frustrujúcou hatmatilkou požičanou zo Sims 2 okorenenou bľabotom vzrušených retardovaných ľudoopov, sa snažia pôsobiť cool a titulky komentujúce dianie sa zasa snažia byť veľmi vtipné. Do vtipnosti im však chýba už spomínaný vtip. Naozaj nepreháňam, budete zatínať päste, ak to chcete vydržať až do konca kampane. Telenovelovosť si rovno škrtnite, ničoho takého sa tam nedočkáte. Vzťahy medzi postavami sa prejavujú len tak, že sa prehrá krátka in-game scénka, ktorá vás informuje o tom, že doktor Steele (žeby rodina so známou spisovateľkou?) sa neznáša s doktorom Buffmanom a titulok doplní „Ako sa tento strašný spor skončí? Neprepínajte a užite si ďalšiu časť vášho obľúbeného seriálu Hospital Tycoon! Yeah!“ No. Yeah. Tak ostaňme naladení a pozrime sa ďalej do kampane.
V každej jej časti pôjde vlastne len o to, aby ste pomocou Research departmentu (oddelenia výskumu), mimochodom stroja, ktorý vyzerá ako to veľké čudo z filmu Contact, objavili doposiaľ neznámu chorobu a do vopred pripravenej (!) miestnosti potom umiestnili stroj na liečenie tejto choroby. Ťažké. Miestami som už bola naozaj zúfalá – „veď tá hra ma ani nenechá postaviť si na to vlastnú miestnosť!“. Ale vytrvala som. Vaše ďalšie úlohy v rámci kampane zahŕňajú ešte zvýšiť úroveň príťažlivosti nemocnice, musíte do nej teda umiestňovať rôzne dekoratívne predmety, čo takisto patrí k tým náročnejším úlohám. Spestrenie prichádza len vtedy, keď je vyhlásený kontaminačný poplach a nemocnicou sa vám prechádzajú pacienti s prenosnou infekciou. Vtedy nastúpi špeciálne rádioaktívne komando a dekontaminácia sa môže začať. Ostatné choroby sú pomerne tvorivé. Od prdiacich slečien, cez skackajúcich pánov až k zombie a vlkodlakom. Spôsob ich liečby je takmer vždy rovnako zaujímavý ako dlhý. Nikdy to nie je o tom, že objasníte dôvod ich choroby, pošlete ich do zodpovedajúceho zariadenia a po jeho návšteve sú pacienti zdraví. Nie. Aj keď už viete, čo pacientovi je, musíte s ním absolvovať cestu od skenera hlavy, cez skener srdca, do skenera celého tela a až potom (možno!) môže ísť na svoju určenú kúru. Ešte stále v pohode, pacientov s ich chorobami by som zaradila medzi plusy tejto hry.
Nepáči sa mi však postup medzi jednotlivými „levelmi“ kampane. Napriek tomu že v kampani väčšinou ostávate v rovnakej nemocnici, každý ďalší level vám prehodí lokáciu všetkých miestností, aby ste to náhodou nemali príliš jednoduché keď sa snažíte v rovnakej nemocnici nájsť svoju lekáreň. Budiž. V princípe je na celom príbehovom móde asi najhoršie to, že to vlastne vôbec nie je kampaň, ale zle spravený tutorial. Tvorcovia sa snažili o príliš veľa na malom mieste. Skombinovať prvky učenia hráča, humoru, akého-takého príbehu (naviac ešte vraj vtipného) a dosahovania (nenáročných) cieľov dopadlo ako nešťastná nekampaň a netutorial. Zhrnutie mínusov kampane – trápny humor, strašný kvázi príbeh, hrozne otravná reč postáv, málo chorôb (dokopy snáď desať), vopred pripravené miestnosti na vloženie stroja, zmena pôvodných lokácií vašich miestností v každom leveli kampane. Plusy? Modely postáv a grafika všeobecne, typy chorôb, spôsoby ich liečenia, možnosť prepnúť do first person pohľadu a prejsť si celú nemocnicu okom pacienta, lesknúce sa dlaždičky (aká extrémna priepasť medzi našimi nemocnicami a tými v hre!), dekoratívne kostry menia svoje polohy (a je to jediná vtipná vec v hre), aké-také vzťahy medzi postavami – a to vyzdvihujem ako nový prvok, nie ako úplne dotiahnutú vec.
Voľná hra
Voľnú hru spomínam len preto, že sa v nej, na rozdiel od kampane, konečne ocitneme v koži staviteľa nemocnice, pretože začíname v prázdnej budove. Je na nás čo postavíme ako prvé a kde to postavíme. Limitovaní nie sme ani peniazmi, teda, ak sa tak rozhodneme. Vo voľnej hre si totiž nastavíte počiatočný stav vášho účtu a ak ste k sebe dobrí, do konca hry (ak to vydržíte), nemáte s financiami problém. Od toho sa vlastne dá odvodiť aj náročnosť na hranie – závisí to len a len od vás, no buďte opatrní. Na rozdiel od Theme Hospital, kde ste si v prípade mínusu mohli zobrať pôžičku a neskôr ju splatiť, tu takú možnosť nemáte. Ak sa raz dostanete do červených čísiel, neostáva vám iné, len sa spoliehať na množstvo a štedrosť pacientov. Môžete znížiť náklady vyhodením pár lekárov či údržbárov, ale to nie je veľmi perspektívne riešenie. Takže pozor na financie. V ostatných ohľadoch hra nie je nijako extrémne náročná. Postaví pred vás ľahko splniteľné ciele (dosiahni päťhviezdičkovú úroveň v oblasti starostlivosti o pacientov!), ktoré sa, bohužiaľ, obvykle splnia aj sami bez vášho pričinenia.
GRAFIKA 8 / 10
Ako som už spomínala, grafika je na hre hádam to najlepšie a najkrajšie. Modely postáv sú pekné, keď treba tak primerane zdeformované a ich pohyby sú vyslovene milé. Keby sa všetko bolo podarilo tak, ako grafika, bolo by finálne hodnotenie aspoň o štyri body vyššie...
INTERFACE 7 / 10
Dobrý. Menu je prehľadne členené tak, aby ste intuitívne vedeli kde čo hľadať. Aj keď toho nemáte veľa na výber - okrem stavania miestností, kupovania nemocničného vybavenia a zamestnávania ľudí sa ešte môžete pozrieť na vnútro nemocnice z vrchu a skontrolovať svoje herné ciele, čo je v podstate všetko, čo v menu nájdete.
HRATEĽNOSŤ 5 / 10
Päť bodov presne zodpovedá miere hrateľnosti tejto hry. Určite sú ľudia, ktorí by ju ohodnotili ešte nižšie, pretože na druhej strane – miera omrziteľnosti je veľmi vysoká. Neustáleho opakovania všetkých procedúr a mimo kampane žiadne výzvy ani iné ozvláštnenia, robia z hrateľnosti len ťažko vyzdvihnuteľnú vec...
MULTIPLAYER
V hre sa nenachádza.
ZVUKY 3 / 10
Príšerné! Zachráň ušný lalok kto môžeš! Odporúčam radšej rovno odpojiť reproduktory (pre istotu). Stereotypné bľabotanie postáv, najmä recepčnej, z ktorej vám po jednej dvoch hodinách budú krvácať uši. Je to až také hrozné, že len tí najsilnejší z nás to prežijú bez dlhodobej traumy. Pre hardcore hráčov mám však dobré správy – zvuky sa dajú vypnúť.
HUDBA 5 / 10
Hudba v hre nie je zlá, ale nie je ani typicky nemocenská. Hodila by sa skôr do nejakého zábavného TV kabaretu s politickými hosťami než do počítačovej hry s medicínskym zameraním. Možno sa tvorcovia chceli blysnúť seriálovým „lookom“ hry so všetkým čo k tomu patrí, ale opäť im to nevyšlo. Dá sa však na ňu aj zvyknúť, pretože je vcelku nenápadná, ale mohlo to byť aj lepšie – najmä v dramatických chvíľach by človek čakal trochu hudobného ozvláštnenia.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 4 / 10
Náročnosť tejto hry by sa dala definovať skôr ako nenáročnosť. Podľa toho ako ľahko sa mi cez hru išlo, by som povedala, že hra je určená pre detské publikum, no vyjadrenia tvorcov tomu nezodpovedajú. Umelá inteligencia niektorých postavičiek, najmä údržbárov, ktorí v pohode nechajú stroje vybuchnúť, lebo im nedocvakne, že ich úlohou je ísť ich opraviť, je nesmierna. Štyri body z desiatich sú ešte prejavom mojej štedrosti.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 5,3 / 10
Nuda, nuda, občas trápny humor a opäť nuda. Tvorcovia zlyhali (okrem grafiky) na celej čiare a duchovný nástupca Theme Hospital ani z diaľky nedosahuje kvality svojho predchodcu. To je dôvod, prečo komukoľvek z vás odporučím radšej spomínanú Theme Hospital, ako traumu a škrípanie zubov spôsobené jeho mladším bratom. Finálne zhrnutie a odporúčanie v jednom teda znie – nehrajte to.
Autor: Veronika Senková