Tím Victora Pushparaja z Rensselaerovho polytechnického inštitútu (USA) vyvinul z papiera a uhlíkových nanotrubíc nový nanokompozitný materiál (na obrázku) na výrobu ultratenkých dobíjateľných pružných batérií a iných zariadení na ukladanie elektrickej energie pre budúcu generáciu eletroniky. Možno ich implantovať do ľudského tela. (Zdroj: PNAS)
Tím Douga Smitha z Hadleyovho strediska v Exeteri (Veľká Británia) spresnil predpoveď vývoja klímy zahrnutím údajov o aktuálnom stave oceánov a ovzdušia. Otepľovanie by sa malo v najbližších rokoch spomaliť, potom sa zasa zrýchli. Po roku 2009 má byť najmenej polovica rokov teplejšia ako rok 1998, najteplejší v doterajšom zázname.
(Zdroj: Science)
Starší horolezci čelia na Mount Evereste (na obrázku) vyšším fyziologickým rizikám, ktoré ich skúsenosť nevyváži. To je známe a logické. Raymond Huey z Washingtonskej univerzity (USA) s kolegami urobil štatistiku. Pri 2211 horolezcoch, ktorí sa pokúsili zdolať vrchol tejto hory v jarných sezónach 1990 až 2005, bola celkovo šanca na úspech 31 percent. No pri lezcoch nad 60 rokov iba 13 percent. Riziko úmrtia bolo celkovo 1,5 percenta, no nad šesťdesiatkou päťpercentné. Z lezcov, čo dosiahli vrchol, zomrela na zostupe plná štvrtina šesťdesiatnikov, z mladších 2,2-percenta. Medzi pohlaviami sa rozdiely nezistili.
(Zdroj: Biology Letters)
Tím Damiana Evansa zo Sydneyskej univerzity (Austrália) vytvoril novú mapu známeho kambodžského strediska pamiatok Angkor Vat z 9. - 16. storočia, "vodného mesta", ktorá integruje údaje z pozemných, leteckých i satelitných meraní. Našli tisíc dosiaľ neznámych umelých jazierok a 74 stratených chrámov. Aglomerácia Angkor Vat pokrývala takmer 3-tisíce kilometrov štvorcových, z toho mesto vyše tretinu. Išlo o celosvetovo najväčší mestský komplex predindustrálnej éry. Zdá sa však, že prispel k vlastnému zániku vážnym poškodením životného prostredia. (Zdroj: PNAS)
