Ako sa rodila naša civilizácia?

Archeológovia dospievajú ku konsenzu, že "trojkolískový" pohľad na ohniská nášho civilizačného okruhu - Mezopotámia, Egypt, údolie Indu - je príliš úzky.

Archeológovia dospievajú ku konsenzu, že "trojkolískový" pohľad na ohniská nášho civilizačného okruhu - Mezopotámia, Egypt, údolie Indu - je príliš úzky.

Nový pohľad vyplýva zo záverov konferencie Medzinárodného združenia pre výskum skorých civilizácií v stredoázijskom medzikultúrnom priestore, ktorá sa konala minulý mesiac v talianskej Ravenne. V časopise Science jej závery zhrnul účastník, redaktor Science Andrew Lawler.

Mestské počiatky

Nech už sa nám akokoľvek páči vidiecky život, "ozajstná" civilizácia vznikla až s mestami. (Pravdaže, jej prazáklad položila produkcia potravín domestikáciou rastlín a živočíchov, ktorá umožnila vytvárať potravinové prebytky a tým aj spoločenskú špecializáciu. Tá bola logicky prevažne vidieckym javom.) Ba mestá vlastne rozbehli vývoj našej civilizácie dvakrát - nielen na začiatku pred vyše päťtisíc rokmi, ale aj pred približne sedemsto rokmi, keď sa v pestrej mozaike miest severného Talianska objavili humanizmus a renesancia, ktoré nemali "iba" kultúrnu zložku, ale aj kľúčové technologické, obchodné, finančnícke a celkovo ekonomické dimenzie. Tieto procesy zmenili tvár Európy a vyústili do jej koloniálnej expanzie. Dôsledky utvorili tvár moderného sveta, čo sa teraz koriguje vstupom najmä Číny a Indie (po Japonsku) na globálnu scénu. No aj spomenuté krajiny medzitým prevzali veľa euroamerických prvkov.

Širšia kolíska

Archeológovia tradične spájajú vznik najstarších civilizácií s údoliami veľkých riek, ako sú Eufrat a Tigris v Mezopotámii, Níl v Egypte a Indus v dnešnom Pakistane. Nové objavy a vynálezy sa najčastejšie objavia na jednom mieste a potom šíria doďaleka obchodnými a kultúrnymi kontaktmi. V Ravenne odznelo, že v tomto duchu musíme považovať za rodisko našej civilizácie celú oblasť vymedzenú východným Stredomorím, ruskými stepami na severnom pobreží Čierneho mora, Strednou Áziou, Indiou a Arabským polostrovom. A že to v nej pred vyše päťtisíc rokmi pripomínalo pomery v závere talianskeho stredoveku.

Mezopotámia (vrátane severu Sýrie a juhu Turecka) zrejme ostáva najstarším ohniskom, ale zďaleka nie jediným - medzi ňou a údolím Indu mohli jestvovať desiatky mestských civilizačných ohnísk, ktoré intenzívne komunikovali medzi sebou i s mestami v Mezopotámii a pri Inde. Vymieňali si tovar, technológie, architektúru a nové myšlienky a výrobne sa špecializovali. V tomto zmysle nie je globalizácia moderný vynález. Archeológovia im dosiaľ nevenovali toľko pozornosti, lebo sú ťažšie prístupné ako spomenuté riečne údolia a prístupu do bývalej sovietskej Strednej Ázie, Ruska, Iránu a Afganistanu bránili politické pomery. Spolu s Arábiou ich tiež vedci dosiaľ považovali skôr za civilizačne okrajové oblasti.

Nové ohniská

Lenže séria nových vykopávok najmä v Iráne, Turkménsku a Ománe tento obraz výrazne zmenili. Iránska plošina v poslednej tretine 3. tisícročia pred n. l. priam iskrila civilizačnou aktivitou. Zdá sa, že už vtedy sa začalo integrovať to, s čím sme sa neskôr vďaka antickým zdrojom (najmä starogréckym) zoznámili ako s Perzskou ríšou. No vtedy ešte táto civilizačná oblasť skolabovala a nevytvorila analógiu Sumerov či Egypťanov; nik nevie, prečo. Zrejme sa na tom podpísali prudké klimatické zmeny, ktoré v Egypte v tom čase viedli k zániku Starej ríše.

V každom prípade úpadok sa šíril zo západu na východ až k Indu, kde civilizačné ohniská zanikli okolo roku 1800 pred n. l. Prielom v názoroch priniesli zvlášť vykopávky pri rieke Halil v juhovýchodnom Iráne, v mestách Jiroft, Bampur a Shahdad. Dávny Jiroft sa veľkosťou i bohatstvom vyrovnal sumerskému Uru. Jiroft azda prekvital už pred šesťtisíc rokmi, čím by súperil s najstaršími mestami Mezopotámie.

Podobné postavenie malo vo východnom Iráne i mesto Shahr-i Sokta pri rieke Helmand, ktorá tečie do Afganistanu, kde sa našli stopy obchodu s údolím Indu. Nové vykopávky podporili význam krajiny Elamitov v juhozápadnom Iráne a Ománu ako technologického a banského strediska. A tiež Strednej Ázie, kde dominovali mestá Gonur a Altyn-Depe v Turkménsku ako strediská oxuskej civilizácie.

Celá naznačená širšia oblasť mala spoločné početné civilizačno-kultúrne prvky, nielen cenné obchodné tovary dovážané pre elitu. Možno aj náboženské, ako ukazujú ceremoniálne plošiny s podobnou architektúrou. Objavy v Jirofte tiež osvetľujú počiatky protoelamitského či protoiránskeho písma z čias okolo roku 3000 pred n. l., jedného z najstarších na svete.

(Zdroj: Science)

Vykopávky v turkménskom Gonure robí tím vedený ruskými archeológmi.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  3. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  4. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  5. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  6. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  7. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  8. Rastie nám pokrivená generácia?
  9. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  10. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  1. FSEV UK v Bratislave: Prax je súčasťou študijných programov
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  3. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  4. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  5. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  6. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  7. Detské zúbky sú veda
  8. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  9. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  10. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 8 702
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 3 140
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 688
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 120
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 264
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 251
  7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 1 040
  8. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 993
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 815
  10. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách 777

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Žiadne potraviny a autobus raz za týždeň. Okraj kraja, na ktorý sa zabudlo

Ľudia v Prešovskom samosprávnom kraji o práci župana veľa nevedia. Trápia ich najmä cesty a nezamestnanosť, ale aj životné prostredie.

EKONOMIKA

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní vyhýbať ťažšie

Ministerstvo chce zabrániť presunu ziskov.

Čo je nové na SME

SMEnaživo: Diskusia s kandidátmi na bratislavského župana

Príďte dnes o 18.00 diskutovať.

Neprehliadnite tiež

Ničnerobenie a knihy. Desať najlepších spôsobov, ako si oddýchnete

Najväčšia štúdia o oddychu mala prekvapivé výsledky.

Najrýchlejší kábel zrýchli internetové prepojenie medzi Európou a Amerikou

Kábel rozloží riziko výpadkov pri katastrofách na východnom pobreží USA.

Ako vedci vyvíjajú roboty, ktoré chodia ako ľudia

Kývať nohami nestačí. Ak chcú roboty chodiť, musia najprv pochopiť možnosti svojho tela.

Odomykanie mobilov obrazcom nie je bezpečné

Všetci rozmýšľame príliš podobne.