SME
Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Ako sa rodila naša civilizácia?

Archeológovia dospievajú ku konsenzu, že "trojkolískový" pohľad na ohniská nášho civilizačného okruhu - Mezopotámia, Egypt, údolie Indu - je príliš úzky.

Archeológovia dospievajú ku konsenzu, že "trojkolískový" pohľad na ohniská nášho civilizačného okruhu - Mezopotámia, Egypt, údolie Indu - je príliš úzky.

Nový pohľad vyplýva zo záverov konferencie Medzinárodného združenia pre výskum skorých civilizácií v stredoázijskom medzikultúrnom priestore, ktorá sa konala minulý mesiac v talianskej Ravenne. V časopise Science jej závery zhrnul účastník, redaktor Science Andrew Lawler.

Mestské počiatky

Nech už sa nám akokoľvek páči vidiecky život, "ozajstná" civilizácia vznikla až s mestami. (Pravdaže, jej prazáklad položila produkcia potravín domestikáciou rastlín a živočíchov, ktorá umožnila vytvárať potravinové prebytky a tým aj spoločenskú špecializáciu. Tá bola logicky prevažne vidieckym javom.) Ba mestá vlastne rozbehli vývoj našej civilizácie dvakrát - nielen na začiatku pred vyše päťtisíc rokmi, ale aj pred približne sedemsto rokmi, keď sa v pestrej mozaike miest severného Talianska objavili humanizmus a renesancia, ktoré nemali "iba" kultúrnu zložku, ale aj kľúčové technologické, obchodné, finančnícke a celkovo ekonomické dimenzie. Tieto procesy zmenili tvár Európy a vyústili do jej koloniálnej expanzie. Dôsledky utvorili tvár moderného sveta, čo sa teraz koriguje vstupom najmä Číny a Indie (po Japonsku) na globálnu scénu. No aj spomenuté krajiny medzitým prevzali veľa euroamerických prvkov.

Širšia kolíska

Archeológovia tradične spájajú vznik najstarších civilizácií s údoliami veľkých riek, ako sú Eufrat a Tigris v Mezopotámii, Níl v Egypte a Indus v dnešnom Pakistane. Nové objavy a vynálezy sa najčastejšie objavia na jednom mieste a potom šíria doďaleka obchodnými a kultúrnymi kontaktmi. V Ravenne odznelo, že v tomto duchu musíme považovať za rodisko našej civilizácie celú oblasť vymedzenú východným Stredomorím, ruskými stepami na severnom pobreží Čierneho mora, Strednou Áziou, Indiou a Arabským polostrovom. A že to v nej pred vyše päťtisíc rokmi pripomínalo pomery v závere talianskeho stredoveku.

Mezopotámia (vrátane severu Sýrie a juhu Turecka) zrejme ostáva najstarším ohniskom, ale zďaleka nie jediným - medzi ňou a údolím Indu mohli jestvovať desiatky mestských civilizačných ohnísk, ktoré intenzívne komunikovali medzi sebou i s mestami v Mezopotámii a pri Inde. Vymieňali si tovar, technológie, architektúru a nové myšlienky a výrobne sa špecializovali. V tomto zmysle nie je globalizácia moderný vynález. Archeológovia im dosiaľ nevenovali toľko pozornosti, lebo sú ťažšie prístupné ako spomenuté riečne údolia a prístupu do bývalej sovietskej Strednej Ázie, Ruska, Iránu a Afganistanu bránili politické pomery. Spolu s Arábiou ich tiež vedci dosiaľ považovali skôr za civilizačne okrajové oblasti.

Nové ohniská

Lenže séria nových vykopávok najmä v Iráne, Turkménsku a Ománe tento obraz výrazne zmenili. Iránska plošina v poslednej tretine 3. tisícročia pred n. l. priam iskrila civilizačnou aktivitou. Zdá sa, že už vtedy sa začalo integrovať to, s čím sme sa neskôr vďaka antickým zdrojom (najmä starogréckym) zoznámili ako s Perzskou ríšou. No vtedy ešte táto civilizačná oblasť skolabovala a nevytvorila analógiu Sumerov či Egypťanov; nik nevie, prečo. Zrejme sa na tom podpísali prudké klimatické zmeny, ktoré v Egypte v tom čase viedli k zániku Starej ríše.

V každom prípade úpadok sa šíril zo západu na východ až k Indu, kde civilizačné ohniská zanikli okolo roku 1800 pred n. l. Prielom v názoroch priniesli zvlášť vykopávky pri rieke Halil v juhovýchodnom Iráne, v mestách Jiroft, Bampur a Shahdad. Dávny Jiroft sa veľkosťou i bohatstvom vyrovnal sumerskému Uru. Jiroft azda prekvital už pred šesťtisíc rokmi, čím by súperil s najstaršími mestami Mezopotámie.

Podobné postavenie malo vo východnom Iráne i mesto Shahr-i Sokta pri rieke Helmand, ktorá tečie do Afganistanu, kde sa našli stopy obchodu s údolím Indu. Nové vykopávky podporili význam krajiny Elamitov v juhozápadnom Iráne a Ománu ako technologického a banského strediska. A tiež Strednej Ázie, kde dominovali mestá Gonur a Altyn-Depe v Turkménsku ako strediská oxuskej civilizácie.

Celá naznačená širšia oblasť mala spoločné početné civilizačno-kultúrne prvky, nielen cenné obchodné tovary dovážané pre elitu. Možno aj náboženské, ako ukazujú ceremoniálne plošiny s podobnou architektúrou. Objavy v Jirofte tiež osvetľujú počiatky protoelamitského či protoiránskeho písma z čias okolo roku 3000 pred n. l., jedného z najstarších na svete.

(Zdroj: Science)

Vykopávky v turkménskom Gonure robí tím vedený ruskými archeológmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Na Slovensku pribudlo 1 312 nových prípadov koronavírusu (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 45 155. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 165 obetí.

Testovanie na nový koronavírus.
Polícia bude naďalej kontrolovať dodržiavanie opatrení.
Dnes píše Nataša Holinová

Sme jednotky. A nuly

Pri tlačovkách nepretržite schytáva občan, ktorý by milerád zabojoval proti šíreniu hnusoby.

Nataša Holinová
V piatok sa na Slovensku urobilo v súvislosti s ochorením Covid - 19 šestnásť pitiev.
Cynická obluda

Kotleba môže všetko

Keď sa novinári pýtali polície, ako budú riešiť porušenie nariadení Kotlebom, odpoveď bola, že nijako.

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Sonda OSIRIS-REx nabrala vzorky z asteroidu, ale stráca ich

Uzatvárací mechanizmus zablokovali kamene.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.
Podcast Klik

Klik: Je Google monopol?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik