Ako sa rodila naša civilizácia?

Archeológovia dospievajú ku konsenzu, že "trojkolískový" pohľad na ohniská nášho civilizačného okruhu - Mezopotámia, Egypt, údolie Indu - je príliš úzky.

Archeológovia dospievajú ku konsenzu, že "trojkolískový" pohľad na ohniská nášho civilizačného okruhu - Mezopotámia, Egypt, údolie Indu - je príliš úzky.

Nový pohľad vyplýva zo záverov konferencie Medzinárodného združenia pre výskum skorých civilizácií v stredoázijskom medzikultúrnom priestore, ktorá sa konala minulý mesiac v talianskej Ravenne. V časopise Science jej závery zhrnul účastník, redaktor Science Andrew Lawler.

Mestské počiatky

Nech už sa nám akokoľvek páči vidiecky život, "ozajstná" civilizácia vznikla až s mestami. (Pravdaže, jej prazáklad položila produkcia potravín domestikáciou rastlín a živočíchov, ktorá umožnila vytvárať potravinové prebytky a tým aj spoločenskú špecializáciu. Tá bola logicky prevažne vidieckym javom.) Ba mestá vlastne rozbehli vývoj našej civilizácie dvakrát - nielen na začiatku pred vyše päťtisíc rokmi, ale aj pred približne sedemsto rokmi, keď sa v pestrej mozaike miest severného Talianska objavili humanizmus a renesancia, ktoré nemali "iba" kultúrnu zložku, ale aj kľúčové technologické, obchodné, finančnícke a celkovo ekonomické dimenzie. Tieto procesy zmenili tvár Európy a vyústili do jej koloniálnej expanzie. Dôsledky utvorili tvár moderného sveta, čo sa teraz koriguje vstupom najmä Číny a Indie (po Japonsku) na globálnu scénu. No aj spomenuté krajiny medzitým prevzali veľa euroamerických prvkov.

Širšia kolíska

Archeológovia tradične spájajú vznik najstarších civilizácií s údoliami veľkých riek, ako sú Eufrat a Tigris v Mezopotámii, Níl v Egypte a Indus v dnešnom Pakistane. Nové objavy a vynálezy sa najčastejšie objavia na jednom mieste a potom šíria doďaleka obchodnými a kultúrnymi kontaktmi. V Ravenne odznelo, že v tomto duchu musíme považovať za rodisko našej civilizácie celú oblasť vymedzenú východným Stredomorím, ruskými stepami na severnom pobreží Čierneho mora, Strednou Áziou, Indiou a Arabským polostrovom. A že to v nej pred vyše päťtisíc rokmi pripomínalo pomery v závere talianskeho stredoveku.

Mezopotámia (vrátane severu Sýrie a juhu Turecka) zrejme ostáva najstarším ohniskom, ale zďaleka nie jediným - medzi ňou a údolím Indu mohli jestvovať desiatky mestských civilizačných ohnísk, ktoré intenzívne komunikovali medzi sebou i s mestami v Mezopotámii a pri Inde. Vymieňali si tovar, technológie, architektúru a nové myšlienky a výrobne sa špecializovali. V tomto zmysle nie je globalizácia moderný vynález. Archeológovia im dosiaľ nevenovali toľko pozornosti, lebo sú ťažšie prístupné ako spomenuté riečne údolia a prístupu do bývalej sovietskej Strednej Ázie, Ruska, Iránu a Afganistanu bránili politické pomery. Spolu s Arábiou ich tiež vedci dosiaľ považovali skôr za civilizačne okrajové oblasti.

Nové ohniská

Lenže séria nových vykopávok najmä v Iráne, Turkménsku a Ománe tento obraz výrazne zmenili. Iránska plošina v poslednej tretine 3. tisícročia pred n. l. priam iskrila civilizačnou aktivitou. Zdá sa, že už vtedy sa začalo integrovať to, s čím sme sa neskôr vďaka antickým zdrojom (najmä starogréckym) zoznámili ako s Perzskou ríšou. No vtedy ešte táto civilizačná oblasť skolabovala a nevytvorila analógiu Sumerov či Egypťanov; nik nevie, prečo. Zrejme sa na tom podpísali prudké klimatické zmeny, ktoré v Egypte v tom čase viedli k zániku Starej ríše.

V každom prípade úpadok sa šíril zo západu na východ až k Indu, kde civilizačné ohniská zanikli okolo roku 1800 pred n. l. Prielom v názoroch priniesli zvlášť vykopávky pri rieke Halil v juhovýchodnom Iráne, v mestách Jiroft, Bampur a Shahdad. Dávny Jiroft sa veľkosťou i bohatstvom vyrovnal sumerskému Uru. Jiroft azda prekvital už pred šesťtisíc rokmi, čím by súperil s najstaršími mestami Mezopotámie.

Podobné postavenie malo vo východnom Iráne i mesto Shahr-i Sokta pri rieke Helmand, ktorá tečie do Afganistanu, kde sa našli stopy obchodu s údolím Indu. Nové vykopávky podporili význam krajiny Elamitov v juhozápadnom Iráne a Ománu ako technologického a banského strediska. A tiež Strednej Ázie, kde dominovali mestá Gonur a Altyn-Depe v Turkménsku ako strediská oxuskej civilizácie.

Celá naznačená širšia oblasť mala spoločné početné civilizačno-kultúrne prvky, nielen cenné obchodné tovary dovážané pre elitu. Možno aj náboženské, ako ukazujú ceremoniálne plošiny s podobnou architektúrou. Objavy v Jirofte tiež osvetľujú počiatky protoelamitského či protoiránskeho písma z čias okolo roku 3000 pred n. l., jedného z najstarších na svete.

(Zdroj: Science)

Vykopávky v turkménskom Gonure robí tím vedený ruskými archeológmi.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  3. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  4. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  5. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  9. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  10. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. GOPASS-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 29 080
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 20 972
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 19 832
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 14 001
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 9 643
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 3 891
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 781
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 3 100
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších! 2 010
  10. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 1 948