Je to tak jednoduché. Vlastne by sa dalo povedať, že je to úplne samozrejmé a možno sa budete čudovať, prečo váhame a nevyriekneme ten ortieľ hneď. Dobre, zhlboka sa nadýchneme, nech to máme konečne za sebou. Bioshock bude horúcim kandidátom na hru tohto roka. Môžete si trhať vlasy, búchať si hlavu o stenu. Samozrejme, všetci to tvrdili už dávno, bolo to dopredu jasné a Irrational Games (dnes už vystupuje tento vývojársky tím pod iným názvom: 2K Boston a 2K Australia) predsa nikdy nesklamali. Lenže Bioshock patrí do skupiny hier, ktorá zvykne po pár mesiacoch prepadnúť do zabudnutia. O tomto akčnom titule sme všetci vedeli toľko, že by sme podmorský svet ani nemuseli navštíviť a dokázali by sme sa hodiny a hodiny vášnivo rozprávať o podmorskom svete Rapture. Mediálna masáž bola až príliš markantná, hoci si ju vyžiadali samotní hráči a po informáciách bažiaci novinári. Nič proti, avšak všetkého veľa škodí a na podobne ladené kúsky mám ja osobne alergiu. Na čo mi to vlastne potom je, keď viem všetky podrobnosti o hre ešte predtým, než sa ponorím do atmosférou nasiaknutého sveta? Viem, čo všetko ma čaká, koho stretnem cestou, čo budem používať k svojmu prospechu... Ešte teraz ma striasa z Dark Messiah of Might and Magic. Hra, ktorej názov rezonoval dlhé mesiace pred vydaním, ale nafúknutá bublina spľasla príliš rýchlo a pamätám sa na vetu, ktorú som po dohraní už ani neviem ktorej novinárskej preview verzie povedal bývalému zástupcovi šéfredaktora, Slavovi: Dark Messiah už nechcem ani vidieť, vlastne ma to už ani nebaví... Podobnú strastiplnú cestu som očakával pri Bioshocku, až na to, že doposiaľ nik z redakcie nemal možnosť si podmorské peklo skúsiť na vlastnej koži. O Bioshocku vieme toho všetci dosť, rozhodne toho vieme až príliš, pretože keby niekto z vývojárov mal dostatok odvahy informácie ohľadom tohto projektu poctivo ututlávať a potom znenazdajky nám predhodil Bioshock na tanier, skočili by sme po ňom a vzdychali nad jeho lahodnou chuťou jedna radosť. Nechcem tým tvrdiť, že sme sa dopredu Bioshocku prežrali, ale to očarenie nie je také, aké byť určite mohlo. I tak však prehlasujem, že stačilo niekoľko sekúnd, aby som prestal vnímať všetko okolo seba a vrhol sa do hrania. Neberte toto preview ako zopakovanie známych informácií, lež ako rozprávanie o obsahu hrateľnej demoverzie z Xboxu 360. A ešte skôr, než sa ponoríme pod morskú hladinu, zopakujem, čo ste sa mohli dozvedieť z noviniek: PC demo bude, len treba ešte chvíľu vydržať.
Cesta lietadlom sa pre nášho hrdinu nezačala najlepšie. Alebo skôr sa skončila skôr ako sa začala. Cigaretka a dym z nej vychádzajúci je to prvé, čo uvidíte. Pohodový nočný let sa však zmení na peklo v okamihu, kedy sa lietadlo zrúti do chladného mora a Jack je jediným preživším. S dochádzajúcim kyslíkom okamžite mieri smerom nahor a po vynorení okolo seba vidí len horiace trosky. V tomto momente sa už môžete chopiť ovládania a začínate plávať preč od horúceho pekla. V popredí zazriete obrovský maják a potápajúci sa chvost lietadla. Neostáva vám nič iné ako dostať sa k tajomnému majáku. Stúpate po schodoch a vchádzate do dverí, kde nevidíte ani na krok. Inej možnosti niet a stačí už len jeden krok... a dvere sa zabuchnú, chvíľkovú tmu ruší len vaše dýchanie. Zrazu začujete elektrické praskanie a postupne sa začínajú rozsvecovať archaické neóny a vy vidíte schody vedúce kamsi do podzemia. Do uší vám hrá prijemná hudba, no hoci sa píše rok 1960, zdá sa vám i tak trochu staršia. Lenže cesty späť – a vlastne žiadnej inej cesty – niet a podivuhodný štýl art deco sa vám začne vrývať pod kožu vstupom do výťahu, ktorý vás zoberie na krátku exkurziu pod vodnú hladinu. Rovnakým spôsobom ako v Half-Life 2, sa i v Bioshocku zoznámite s architektúrou po prvom ponorení a prvý pohľad na podmorské mesto vám určite vyrazí dych. Cez sklo sa pozeráte na uveriteľnú pasáž z radov výškových budov, ktoré sú osvietené fungujúcimi neónovými reklamami a pútačmi. Dokonca to skoro vyzerá tak, akoby bolo zaplavené skutočné mesto kedysi umiestnené na pevnine a nie podmorský komplex pre vyššiu spoločnosť. Ako sa totiž budete postupne dozvedať, myšlienkou projektu bolo umiestniť ľudskú elitu do jagavého sveta s dostatkom blahobytu. Do Rapture tak prúdili tí najbohatší, najkrajší a najinteligentnejší. Blahobyt a pohoda sa zdali byť nenarušiteľné, avšak v tom momente sa objavili tajomná konzistencia Adam. Spočiatku to nevyzeralo vôbec na pád na dno (heh, v tomto prípade už Rapture na dne je, hoci morskom) a zakladateľ mesta, Andrew Ryan, ktorý si svoj cieľ vybudovať elitné mesto splnil po Druhej svetovej vojne, vycítil skryté možnosti substancie Adam. Kto si totiž zaviedol túto tekutinu do tela, najlepšie intravenózne, nadobudol nadľudské schopnosti. V tomto momente sa začal boj, ktorý napokon Rapture úplne zničil a zanechal po sebe len spúšť plnú nepodarených pokusov a zlomených duší.
Spočiatku to skutočne nevyzeralo zle, avšak postupne si Andrew Ryan začal uvedomovať, že by bolo fajn kontrolovať trh s Adamom a plazmidmy (extra schopnosti), ktorý sa rozrástol do obrovských rozmerov a v konečnom dôsledku začal i škodiť. Niektorí šialení chirurgovia začali používať Adam na skrášlenie tiel modeliek, pričom výsledkom bolo skôr zohavenie a abstraktná ľudskosť hraničiaca s dadaistickým umením. Proti Ryanovi však povstala početná skupina a ako už býva zvykom, ľudstvo miesto toho, aby držalo pokope, si išlo dať jednu po tvári. A pri facke rozhodne nezostalo. Toto všetko sa dozvedáte postupne v hre, no po zastavení vás prekvapí prvá interaktívna scéna. Človek je zavraždený akousi ohavnou príšerou, z ktorej sa však vykľuje zmutovaný človek. Potichu sa pozeráte na krvavé vraždenie a dúfate, že si vás vrah s hákmi na oboch rukách (pracovne nazvaný kapitán Hook pre dospelých) nevšimne. Keď dokoná svoje dielo skazy, začne vetriť po okolí a deformovaným hlasom, či skôr kombináciou syčania a škrekotu, prehovorí... a možno sa pýta len sám seba. Cíti vás. Vyskočí na výťah, pokúša sa dostať cez strechu vášho podmorského plavidla, no nepodarí sa mu to, tak to nechá tak a ide si po svojom. V tom momente sa otvárajú dvere a vy máte vstup do elitného mesta Rapture, kde každého čaká len to najlepšie. Vstup voľný, vitajte a usmievajte sa. Okamžite vás kontaktuje tajomná postava menom Atlas. Dáva vám rady, poučuje a presviedča o tom, že on je pre vás jediná záchrana a vlastne i vy pre neho. Komunikuje s vami cez obstarožnú vysielačku a jeho prvé upozornenia nahrádzajú tutoriál. Hneď po prvých krokoch zisťujete nasledovné informácie: Rapture je svet tajomný a temný. V mnohých prípadoch je prostredie zahalené do tmy a len občas vás oslepí svetlo zo žiarivých neónov. Hororové prostredie je vynikajúcim spôsobom dopĺňané zvukmi v pozadí. Celé prostredie je navyše poškodené, zničené a prvý kontakt býva väčšinou nasledovný. Prídete na nové miesto a spočiatku nevidíte žiadneho protivníka, no počujete ho. Nasleduje preskúmanie danej miestnosti, keď zrazu „začnete cítiť“, že sa na vás niekto, alebo v tomto prípade skôr niečo, valí a inštinktívne sa otočíte. Podivné monštrum bežiace s hrdelným výkrikom dokonale rozhodí sústredenie a pokým nemáte nervy s ocele (či ste do hry neprenikli celým duchom), nemusíte sa vždy trafiť, pretože pohyb každej postavy je rýchly, doslova vnímate ako po vás jednotliví nepriatelia prahnú. Uvítacia hala s pohádzanými protestujúcimi tabuľami (Nie sme vás majetok! Rapture je mŕtve mesto! Ryan nás nebude vlastniť!) zbadáte výstražnú tabuľu o zákaze vychádzania. Totalita maximálneho druhu sa rozšírila i medzi elitnú spoločnosť. Aké nečakané. Zatiaľ len pomaly hľadáte cestu vpred, nachádzate svoju prvú zbraň, tradičnú výbavu inštalatérov, hasák. Ňou zlikvidujete presnými ranami i niekoľko prvých nepriateľov, ale nepokoj a strach sa z vás nevytratí. Za všetko môže podivne spievajúci hlas, šepot v pozadí či poblúznené stonanie. Samota a oddelenie od sveta spravili z Rapture neskutočné peklo, ktoré vyvrcholilo pri oslavách nového roku 1959. Pripomenieme ešte, že v deme sme natrafili na pištoľ s rôznymi druhmi streliva, takže pri presnom mierení sa dalo mnohé zvládnuť bez kontaktu s nepriateľom. Pri presnom mierení, čo sa vždy nedá, pretože ak na vás zaútočia viacerí, okrem útočenia fyzického, si pomáhajú aj atakom psychickým. Áno, vykrikujú a hučia, avšak spôsobom, pri ktorom vám vstávajú chĺpky na chrbte. To sa nedá popísať, tak hustá atmosféra sa nedá vyjadriť slovami, dokonca ani zúrivou gestikuláciou. Musíte to zažiť a potom pochopíte, čo znamená stiesnená atmosféra na next-genoch. Pri Gears of War sme mali pocit neustáleho napätia, ktoré však bolo vyvolané akciou, no Bioshock útočí svojou bizarnosťou, bezradnosťou a zatratením celej ľudskej rasy. Áno, takí skutočne sme a nezaslúžime si nič iné.
Ustráchane postupujete zatekajúcimi priestormi, všade vládne špina a okamžite mi napadlo, či by nebolo lepšie, keby Jack ten pád lietadla radšej neprežil. Pri vypnutých svetlách (u vás doma, v hre je to pravidlo) je atmosféra vybičovaná na maximum. Pri aplikovaní prvej dávky Adamu a získania prvého plazmidu - elektrický výboj ako útoku - je to ešte mohutnejšie. Jack si pichne svoju prvú dávku, ktorá okamžite pozmení štruktúru jeho DNA a dostane strach. Netuší, čo sa deje, nepomáha ani Atlasove upokojovanie a padá v interaktívnej sekvencii z balkóna. Všetko samozrejme sledujeme z vlastného pohľadu, žiadne prestrihy a akčné pasáže nečakajte. Takto je to i lepšie. Ohromený Jack leží a sleduje rozhovor dvoch zmutovaných, ktorí však náhle utekajú preč a... a vtedy nastane prvé stretnutie s Malou sestričkou a Veľkým ockom. Jedna z najbizarnejších dvojíc celej hry, ktorá vzorne spolupracuje. Keby malá sestrička nespozorovala, že patríte ešte medzi živých, vpichla by vám konskú injekciu do tela a vytiahla z vás cennú tekutinu. Veľký ocko je jej ochranca a ktokoľvek sa jej pokúsi ublížiť, skončí veľmi, ale skutočne veľmi zle. Však to poznáme z videoukážok. Nech to budete brať z akéhokoľvek pohľadu, musíte si zvyknúť na to, že Bioshock je akčná hra. Strieľačka z vlastného pohľadu, s niektorými úzkymi odbočkami do iných žánrov, no tie ani nepostrehnete. Tak na RPG prvky môžete zabudnúť, radšej treba používať vhodné zbrane proti tým ktorým nepriateľom. V deme bol k dispozícii elektrický plazmid a fyzika funguje skutočne perfektne, takže keď elektrický výboj zasiahol vodu, v ktorej stála dvojica nepriateľov, za môjho radostného potlesku sa obaja zosunuli v kŕčoch k zemi. Pac-pac-pac. Ak budete hľadať, nájdete i ohnivý plazmid, ktorý vám umožní útočiť plameňom. Lenže kombinácia oheň + voda určuje ako víťaza práve kvapalinu a keďže je v zatekajúcom Rapture vody nadostač, nepriatelia sa môžu sami uhasiť a verte, sú potom ešte viac nabrúsení. Ovládanie je jednoduché a prirodzené, na hernej obrazovke vidíte všetky základné informácie (zdravie, energia, počet nábojov) a zbytočne HUD nezavadzia. Počas púte takmer prádznym svetom natrafíte na množstvo predmetov, väčšinou ide o jedlo, alkohol alebo cigarety. Jedlom si zvyšujete zdravie, cigaretami zas energiu (substanciu Adam), avšak zdravie vám poklesne, po požití alkoholu vidíte rozmazane. Jedna fľaša pomôže, druhá už uškodí.
Prezradiť všetky prednosti demoverzie či presný postup by bolo hriechom. Je pekné, že natrafíte na príbehy niektorých ľudí, skľučujúce situácie či nekonečnú bezradnosť až pomätenosť (scéna s detským kočíkom a mamičkou, nahrávky niektorých obyvateľov pred masakrom...). Veľmi dobre sa to vstrebáva a stúpa s tým uveriteľnosť celého sveta. Áno, po celý čas o tom nepadlo takmer ani slovko, avšak atmosféra v Bioshocku sa nedá presne popísať, iba naznačiť tým, čo môže hráč zažiť. Na akčnú hru je však toho neskutočne veľa, ale čo iné čakať od tvorcov System Shocku? Neberte tieto dojmy ako o nutnosť vymenovania všetkého možného, čo sa v hre nachádza, to sa ani nestalo (využívanie pascí, vzťah s Veľkým ockom, hackovanie lietajúcich strážcov, rôzne spôsoby postupu hrou...) a ani to nečakajte. Bioshock vám Slavo podrobne predstavil, tento článok len potvrdzuje vysoké ambície. Je to obrovský svet, ktorého uveriteľnosť i absurdnosť zároveň vás vtiahne. Nie je akčná hra ako akčná hra. Bioshock sa objaví už o pár dní, konkrétne 24.augusta a distribútorom je Cenega.
