Fyzici zo slávneho amerického laboratória Fermilab získali prvé výsledky z najväčšieho urýchľovača elementárnych častíc Tevatronu. Vedci sa na tomto urýchľovači snažia nájsť stopy azda „najštvanejšej“ subatomárnej (menšej ako atóm) častice, Higgsovho bozónu, častice, ktorá „dáva“ hmote váhu. Možné stopy objavili minulý rok fyzici na urýchľovači LEP (Large Electron Positron collider) v zjednotenom európskom laboratóriu CERN vo Švajčiarsku, ktorý bol pred niekoľkými mesiacmi odstavený.
Vo vedeckej komunite všeobecne prevláda názor, že objaviteľa Higgsovho bozónu čaká zrejme Nobelova cena za fyziku.
Podobne ako LEP aj Tevatron využíva dva proti sebe sa pohybujúce prúdy protónov a antiprotónov, ktoré sa pohybujú obrovskými rýchlosťami. Pri zrážke v urýchľovači vzniknú spŕšky nových častíc, z ktorých však väčšina žije len nepredstaviteľne malý zlomok sekundy. Je preto mimoriadne ťažké takéto častice registrovať. „Uvidíme, čo pred nami príroda skrýva,“ povedal pre BBC riaditeľ Fermilabu Michael Witherell.
Vedci od Tevatronu očakávajú niekoľko nových objavov; bude sa pátrať po dôkazoch platnosti teórie supersymetrie prírodných zákonov, nových dimenziách vo vesmíre či rozdieloch medzi hmotou a antihmotou. Urýchľovač je obrovským a zložitým zariadením, ktoré pozostáva zo 44 tisíc(!) prístrojov a niekoľkých miliónov častí a obvodov, ktoré fungujú v dokonalej súčinnosti. Je to jeden z najdokonalejších prístrojov, aké kedy človek zostrojil. Tevatron by mal byť v prevádzke nepretržite do roku 2007, keď ho čaká rekonštrukcia a príprava na vyššie energie.
