Polárna žiara na Zemi, ako ju zaznamenala vesmírna sonda Soho. Po silnej erupcii na Slnku sa môže objaviť aj v nižších zemepisných šírkach.
Tieto žiary sa objavujú predovšetkým v polárnych oblastiach, avšak pri mimoriadne silných erupciách sa môžu objaviť aj v nižších zemepisných šírkach (po jednej takejto erupcii v minulom roku pozorovali polárnu žiaru aj astronómovia na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Modre-Pieskoch).
Polárne žiary nadobúdajú rôzne čudesné tvary – stuhy, oblúky, lúče, alebo rovné plochy, ktoré závisia od momentálneho rozloženia magnetických siločiar. Veľmi zriedkavo polárnu žiaru sprevádza aj zvukový efekt, ktorý trvá niekoľko sekúnd až desiatky minút. Podobá sa na praskanie elektrizovaných vlasov pri česaní.
Jedno maximum vrcholí teraz
Najčastejšie sa magnetické poruchy objavujú v maximálnej fáze slnečnej aktivity, teda zhruba každých 11 rokov; jedno takéto maximum vrcholí práve tohto roku. Predpovedať príchod oblakov plazmy a/alebo vysokoenergetických častíc zo Slnka je dodnes veľmi ťažké a vedci zatiaľ nemajú k dispozícii adekvátny predpovedný systém, porovnateľný napríklad s tým, aký majú meteorológovia.
Pred érou satelitov sa „slnečníci“ spoliehali len na pravidelne sa objavujúce geomagnetické búrky, ktoré sa (najmä v dobe slnečného minima) opakovali každých 27–28 dní. V súčasnosti najviac údajov o aktivitách našej hviezdy získavame z kozmických sond.
Azda najproduktívnejšia (a najdrahšia) je sonda veľkosti autobusu – SOHO (Solar and Heliospheric Observatory), ktorá vo vzdialenosti 1,5 milióna km od Zeme nepretržite, 24 hodín denne, monitoruje Slnko (obieha okolo Slnka zároveň so Zemou). Na SOHO sa nachádza prístroj, ktorým možno priamo vo viditeľnom svetle pozorovať oblaky plazmy, ktoré sa od Slnka rútia veľkými rýchlosťami do medziplanetárneho priestoru.
Vplyv na počasie aj na zdravie
Štúdium slnečnej aktivity nám umožňuje lepšie pochopiť blízke okolie našej planéty, prostredie, ktoré je od konca minulého roka neustále obývané (stála posádka na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS). Prostredie, ktoré sa stáva základňou nových vesmírnych kolónií budúcnosti a štartovacou rampou pozemšťanov k iným planétam. Výrony koronálnej plazmy, polárne žiare, výpadky v navigačných a telekomunikačných systémoch a v rozvodoch elektrickej energie, poruchy satelitov a orbitálnych staníc, to sú len niektoré aspekty búrlivého života našej ešte stále mladej domovskej hviezdy.
Je tiež zrejmé, že slnečné žiarenie má priamy vplyv na zmeny počasia a klimatických podmienok a podľa niektorých odborníkov v medicíne aj na zdravie ľudí. Existuje zrejme isté percento ľudí vysoko citlivých na poruchy magnetického poľa Zeme. Študuje sa vplyv takýchto porúch na srdcovo-cievne ochorenia, bolesti hlavy, psychické choroby a podobne.
Vesmírne laboratórium
To sú niektoré praktické aspekty, prečo sa snažíme pochopiť, ako naša materská hviezda funguje. Okrem toho je Slnko hviezdou, akých sú vo vesmíre bilióny, a tak ako osud iných hviezd vo vesmíre, zaujíma nás aj osud tej našej. Najnovšie objavy z röntgenovej sondy Chandra ukazujú, že aj iné hviezdy majú svoju korónu a pravdepodobne aj podobné erupcie, možno miliónkrát mohutnejšie, ako Slnko. Je logické predpokladať, že aj v iných hviezdach prebiehajú podobné fyzikálne procesy ako na Slnku. Štúdiom slnečných javov teda skúmame tiež iné, vzdialené hviezdne svety.
Slnko je okrem toho obrovským fyzikálnym laboratóriom s podmienkami, aké na Zemi nikdy nedosiahneme. Slnečná koróna je príkladom takmer dokonalého vákua. Magnetické pole generované vnútri Slnka formuje z elektricky vodivej plazmy fantastické rozsiahle štruktúry, ktoré možno vidieť počas zatmenia Slnka. Procesy, ktoré prebiehajú v slnečnej plazme nebudeme zrejme nikdy schopní napodobniť v pozemských laboratóriách. Ani tie najvýkonnejšie počítačové systémy v blízkej budúcnosti totiž nebudú schopné simulovať to, čo sa deje v plazme vo vesmíre. Pochopenie fyzikálnych javov v kozmických podmienkach možno raz dovedie ľudstvo k objavu lacnej energie.
Zdroj života i skazy
Aký teda bude náš život so Slnkom? Naša slnečná sústava má na rozdiel od väčšiny iných sústav v Galaxii len jednu hviezdu. Tá je zdrojom všetkého života. Jej svetlo umožnilo, aby sa Zem stala obývateľnou a obývanou. Od Slnka závisí naše prežitie. Od Slnka však našej planéte hrozí aj nezadržateľná skaza. O približne 7 miliárd rokov Zem pohltia ohnivé plamene slnečnej plazmy, ktoré sa zastavia až kdesi pri hraniciach Marsu a spália všetko, čo im príde do cesty. Bude to posledný výdych kedysi mladej a divokej hviezdy, tak ako ju vidíme dnes.
Michal ŠERŠEŇ,
(Autor je astrofyzik a šéfredaktor e-zinu WWW.5D.SK)
