Slnko – divoká hviezda

Dokončenie z I. strany


Polárna žiara na Zemi, ako ju zaznamenala vesmírna sonda Soho. Po silnej erupcii na Slnku sa môže objaviť aj v nižších zemepisných šírkach.



Tieto žiary sa objavujú predovšetkým v polárnych oblastiach, avšak pri mimoriadne silných erupciách sa môžu objaviť aj v nižších zemepisných šírkach (po jednej takejto erupcii v minulom roku pozorovali polárnu žiaru aj astronómovia na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Modre-Pieskoch).

Polárne žiary nadobúdajú rôzne čudesné tvary – stuhy, oblúky, lúče, alebo rovné plochy, ktoré závisia od momentálneho rozloženia magnetických siločiar. Veľmi zriedkavo polárnu žiaru sprevádza aj zvukový efekt, ktorý trvá niekoľko sekúnd až desiatky minút. Podobá sa na praskanie elektrizovaných vlasov pri česaní.

Jedno maximum vrcholí teraz

Najčastejšie sa magnetické poruchy objavujú v maximálnej fáze slnečnej aktivity, teda zhruba každých 11 rokov; jedno takéto maximum vrcholí práve tohto roku. Predpovedať príchod oblakov plazmy a/alebo vysokoenergetických častíc zo Slnka je dodnes veľmi ťažké a vedci zatiaľ nemajú k dispozícii adekvátny predpovedný systém, porovnateľný napríklad s tým, aký majú meteorológovia.

Pred érou satelitov sa „slnečníci“ spoliehali len na pravidelne sa objavujúce geomagnetické búrky, ktoré sa (najmä v dobe slnečného minima) opakovali každých 27–28 dní. V súčasnosti najviac údajov o aktivitách našej hviezdy získavame z kozmických sond.

Azda najproduktívnejšia (a najdrahšia) je sonda veľkosti autobusu – SOHO (Solar and Heliospheric Observatory), ktorá vo vzdialenosti 1,5 milióna km od Zeme nepretržite, 24 hodín denne, monitoruje Slnko (obieha okolo Slnka zároveň so Zemou). Na SOHO sa nachádza prístroj, ktorým možno priamo vo viditeľnom svetle pozorovať oblaky plazmy, ktoré sa od Slnka rútia veľkými rýchlosťami do medziplanetárneho priestoru.

Vplyv na počasie aj na zdravie

Štúdium slnečnej aktivity nám umožňuje lepšie pochopiť blízke okolie našej planéty, prostredie, ktoré je od konca minulého roka neustále obývané (stála posádka na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS). Prostredie, ktoré sa stáva základňou nových vesmírnych kolónií budúcnosti a štartovacou rampou pozemšťanov k iným planétam. Výrony koronálnej plazmy, polárne žiare, výpadky v navigačných a telekomunikačných systémoch a v rozvodoch elektrickej energie, poruchy satelitov a orbitálnych staníc, to sú len niektoré aspekty búrlivého života našej ešte stále mladej domovskej hviezdy.

Je tiež zrejmé, že slnečné žiarenie má priamy vplyv na zmeny počasia a klimatických podmienok a podľa niektorých odborníkov v medicíne aj na zdravie ľudí. Existuje zrejme isté percento ľudí vysoko citlivých na poruchy magnetického poľa Zeme. Študuje sa vplyv takýchto porúch na srdcovo-cievne ochorenia, bolesti hlavy, psychické choroby a podobne.

Vesmírne laboratórium

To sú niektoré praktické aspekty, prečo sa snažíme pochopiť, ako naša materská hviezda funguje. Okrem toho je Slnko hviezdou, akých sú vo vesmíre bilióny, a tak ako osud iných hviezd vo vesmíre, zaujíma nás aj osud tej našej. Najnovšie objavy z röntgenovej sondy Chandra ukazujú, že aj iné hviezdy majú svoju korónu a pravdepodobne aj podobné erupcie, možno miliónkrát mohutnejšie, ako Slnko. Je logické predpokladať, že aj v iných hviezdach prebiehajú podobné fyzikálne procesy ako na Slnku. Štúdiom slnečných javov teda skúmame tiež iné, vzdialené hviezdne svety.

Slnko je okrem toho obrovským fyzikálnym laboratóriom s podmienkami, aké na Zemi nikdy nedosiahneme. Slnečná koróna je príkladom takmer dokonalého vákua. Magnetické pole generované vnútri Slnka formuje z elektricky vodivej plazmy fantastické rozsiahle štruktúry, ktoré možno vidieť počas zatmenia Slnka. Procesy, ktoré prebiehajú v slnečnej plazme nebudeme zrejme nikdy schopní napodobniť v pozemských laboratóriách. Ani tie najvýkonnejšie počítačové systémy v blízkej budúcnosti totiž nebudú schopné simulovať to, čo sa deje v plazme vo vesmíre. Pochopenie fyzikálnych javov v kozmických podmienkach možno raz dovedie ľudstvo k objavu lacnej energie.

Zdroj života i skazy

Aký teda bude náš život so Slnkom? Naša slnečná sústava má na rozdiel od väčšiny iných sústav v Galaxii len jednu hviezdu. Tá je zdrojom všetkého života. Jej svetlo umožnilo, aby sa Zem stala obývateľnou a obývanou. Od Slnka závisí naše prežitie. Od Slnka však našej planéte hrozí aj nezadržateľná skaza. O približne 7 miliárd rokov Zem pohltia ohnivé plamene slnečnej plazmy, ktoré sa zastavia až kdesi pri hraniciach Marsu a spália všetko, čo im príde do cesty. Bude to posledný výdych kedysi mladej a divokej hviezdy, tak ako ju vidíme dnes.

Michal ŠERŠEŇ,

(Autor je astrofyzik a šéfredaktor e-zinu WWW.5D.SK)

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Učiteľka v škôlke mala žltačku a chodila do práce. Rodičia o tom nevedeli

V pondelok bude Miestny úrad vo Vajnoroch, ktorý je zriaďovateľom škôlky skúmať , prečo o žltačke neinformovala rodičov.

DOMOV

Rok 1998: Ako Mečiar valcoval a ako skončil

Rok, kedy Mečiar znásilnil ústavu, ale aj kedy jeho éra definitívne skončila.

KOMENTÁRE

Fico to zabalil, s horúcou kávou si nebude páliť prsty

Aká neopätovaná je náklonnosť kaviarne k Smeru – tam ju predsa nik nemiluje!

Neprehliadnite tiež

Rozlúštili metánový paradox oceánov

Produkciu silného skleníkového plynu zvyšujú rozšírené baktérie žijúce pri hladine.

Sojuz s tromi astronautmi na palube vyštartoval k ISS

Kozmická loď štartovala z Kazachstanu, s Medzinárodnou vesmírnou stanicou by sa mala spojiť v utorok.

OBJEKTÍV

Spojené štáty odtajnili ďalšie desiatky videí z testov jadrových bômb

Niektoré kamery zachytili výbuch v rýchlosti 2400 snímkov za sekundu.

Ako sa nepohádať cez Vianoce a presvedčiť popieračov vedy

Skúste sa zdržať okamžitého menovania a faktov a radšej porozumejte, prečo sa tak ľudia cítia.

TECH_FM

Mimozemská loď? Pri čudnom objekte pochybujú aj vedci

Cez našu slnečnú sústavu preletelo teleso, ktoré prišlo z veľkej diaľky.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Naše Finančné Družstvo - projekt s vlastným riešením dôchodkov
  2. BonoPay - platobné služby a vernostný program v jednom
  3. Meškanie výstavby diaľnic brzdí ekonomiku aj stavebný sektor
  4. Legendárna Transsibírska magistrála
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  6. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  7. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  8. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  9. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  10. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  1. BonoPay - platobné služby a vernostný program v jednom
  2. Naše Finančné Družstvo - projekt s vlastným riešením dôchodkov
  3. Meškanie výstavby diaľnic brzdí ekonomiku aj stavebný sektor
  4. Používate make-up? Potom spozornite
  5. Legendárna Transsibírska magistrála
  6. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  7. Vianočný bázar chalaňov
  8. Vianočné mecheche 2017
  9. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  10. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  1. Legendárna Transsibírska magistrála 37 557
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 5 127
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 2 996
  4. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 2 086
  5. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 1 159
  6. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 150
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 128
  8. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 986
  9. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 961
  10. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať 766