SME

Keňa prepísala ľudské dejiny

Dve kosti objavené v Keni menia pohľad na počiatky nášho rodu. Vďaka nálezu vidíme inak aj sexualitu druhu, ktorý sa mal ako prvý podobať moderným ľuďom.

Meave Leakeyová s terénnymi spolupracovníkmi pri uvoľňovaní kusa pieskovca a ílovca, v ktorom sa skrývala najmenšia známa lebka Homo erectus.Meave Leakeyová s terénnymi spolupracovníkmi pri uvoľňovaní kusa pieskovca a ílovca, v ktorom sa skrývala najmenšia známa lebka Homo erectus. (Zdroj: Koobi Fora Research Project/L. N. Leakey)

Pracovníci projektu Koobi Fora v roku 2000 našli v lokalite Ileret východne od jazera Turkana v severnej Keni zachovanú lebku pračloveka Homo erectus (človek vzpriamený). Bola takmer celá v pieskovci a ílovci. Jej vytiahnutie a anatomický výskum zabrali niekoľko rokov. Úsilie však stálo za to.

Najmenšia z najmenších

Homo erectus žil v Afrike, odkiaľ migroval do Ázie a v podobe bezprostredne odvodených druhov zrejme aj do Európy. Lebka, označená KNM-ER 42700, je kapacitou mozgovne iba 691 ccm najmenšia, aká sa z tohto druhu vôbec našla. Podľa anatomických podrobností patrila mladému dospelému alebo dospievajúcemu tvorovi. Sprvoti to vyzeralo iba na "guinnessovský" rekord typu, že čosi je v svojej kategórii unikátne. Ani obdobie, keď tvor žil, nevyzeralo nezvyčajne. Vek nálezových vrstiev geológovia určili na 1,55 milióna rokov.

Háremy praľudí?

Keď sa parametre lebky zasadia do kontextu, drobný tvor presvedčivo ilustruje značné veľkostné rozpätie doterajších nálezov. Homo erectus ním nečakane pripomína evolučne oveľa staršie druhy na ľudskej línii a dokonca aj niektorých ľudoopov. Tí sa vyznačovali veľkým rozdielom telesných rozmerov samcov a samíc, čiže takzvaným pohlavným dimorfizmom. Oveľa väčším, ako sa dosiaľ myslelo. A dokonca ešte väčším ako v prípade šimpanzov a anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens. Takmer sa blíži k veľkostnému rozdielu samcov a samíc goríl.

Ukazuje to na háremový spôsob sexuálneho života, keď veľké samce majú naraz viac výrazne menších partneriek, ktoré si strážia. Pri ľudoopoch, kde síce jestvuje promiskuitné sexuálne partnerstvo, ale nie háremový život ako v prípade šimpanzov, je rozdiel veľkostí samcov a samíc oveľa menší. Iba o čosi výraznejší ako pri ľuďoch. Príčina tohto javu je jasná: Ak samec musí bojovať o sexuálne partnerky s inými samcami, väčšie telesné rozmery mu pomáhajú.

Druhý objav z Ileretu

V Ilerete počas tej istej výskumnej sezóny našli aj pravú polovicu hornej čeľuste s kusom podnebia iného pračloveka Homo habilis (človek zručný). Označili ju KNM-ER 42703. Dosiaľ sa predpokladalo, že Homo habilis je prakticky najstarším vyformovaným druhom rodu Homo, ktorý sa v plnej podobe objavil pred 1,9 milióna rokov, no s presahom do čosi skorších aj neskorších dôb. Nadviazal na skupinu stále nezatriedených fosílnych nálezov, ktoré sa označujú ako "skorí Homo" z doby pred približne 2,3 milióna rokov. Sú prvými predkami v línii nášho druhu Homo sapiens (človek rozumný). Akýmsi partnerským druhom vznikajúceho Homo habilis mohol byť druh Homo rudolfensis (človek turkanský).

Situácia je však nejasná. Nálezov je málo, bývajú neúplné a ich vysvetlenie je obťažné. Posledné známe stopy Homo habilis majú spodnú hranicu vekového rozpätia 1,65 milióna rokov, no nálezy z Ileretu sú takmer určite staršie.

Z následníctva spolužitie

Dosiaľ sa predpokladalo, že z Homo habilis sa niekedy pred 1,8 milióna rokov vyvinul Homo erectus. Ten v afrických nálezoch mizne približne pred miliónom rokov. Názor o časovej následnosti týchto dvoch druhov však teraz postavil na hlavu vek novo objavenej čeľuste, ktorý geológom z dôkladnej analýzy nálezových vrstiev vyšiel na 1,44 milióna rokov. To znamená, že oba druhy žili vedľa seba takmer pol milióna rokov. Také dlhé spolunažívanie naznačuje, že mali iné spôsoby obživy a ekologicky si nekonkurovali.

Podľa podrobností zubov sa zdá, že Homo habilis konzumoval najmä tuhú rastlinnú stravu, kým Homo erectus viac mäkších zložiek ako ovocie a mäso. Podobne neraz žijú v tej istej časti pralesa gorily a šimpanzy - gorily viac konzumujú tuhú vegetáciu. Podľa všetkého teda Homo habilis i Homo erectus mali dosiaľ neurčených starších predkov v dobe pred vyše 2 miliónmi rokov. Keďže najstaršie nálezy "skorých Homo" pochádzajú z Etiópie, nemožno vylúčiť, že Homo erectus sa predsa len vyvinul z Homo habilis. Mohlo sa to však stať inde ako pri jazere Turkana, kde "materský" a "dcérsky" druh mohli koexistovať vedľa seba.

Každopádne od Homo erectus vedie línia k Homo sapiens cez odvodené druhy, ako boli v Afrike Homo rhodesiensis (človek rodézsky) a v Európe Homo antecessor (čosi ako človek predchodca). Výrazný pohlavný dimorfizmus Homo erectus však ukazuje, že nám bol v kľúčovom znaku fyziognómie i správania menej podobný, ako sa zdalo.

Dozvuky ďaleko od Afriky

Nálezy z Ileretu sčasti osvetľujú aj objavy v gruzínskom Dmanisi. Tamojšie fosílie praľudí spred približne 1,8 milióna rokov sa považovali za prechodné varianty medzi Homo habilis a Homo erectus. Ba niektorí vedci ich označili za samostatný druh Homo georgicus (človek gruzínsky). Patrili väčším aj menším tvorom, čo sa teraz dá vysvetliť pohlavným dimorfizmom Homo erectus. Aj tak stále predstavujú memento, že s Homo erectus to nebolo také jednoduché do tejto kategórie sme zrejme zatiaľ zaradili viac foriem s nejasnými vzťahmi a pôvodom. Malá mozgová kapacita dospelého Homo erectus z Ileretu buduje ďalší anatomický most k záhadným "hobbitom" z indonézskeho ostrova Flores (Homo floresiensis, človek floresský), ktorí však mali mozgovú kapacitu ešte o vyše tretinu menšiu. Každopádne ich však väčšina vedcov odvodzuje práve z Homo erectus.

Klan lovcov praľudí

Nálezy z Ileret opísal v dnešnom čísle Nature deväťčlenný tím vedcov z Veľkej Británie, Kene, USA a Austrálie na čele s Fredom Spoorom z Univerzitného kolégia v Londýne. Dušami tímu boli dve aktuálne činné členky slávnej paleontropologickej dynastie Leakeyovcov - Meave a Louise, matka a dcéra. (Nevesta a vnučka už zosnulých Louisa a Mary Leakeyovcov.) Pátraním po fosíliách sa vo východnej Afrike zaoberal aj Louisov syn Richard, manžel Meave a otec Louise a autor viacerých kníh pre verejnosť. Na Slovensku vyšiel v roku 1996 Pôvod ľudstva. Po vážnom úraze a pre účasť v kenskej politike v rámci angažovania sa v ochrane prírody, konkrétne správe národných parkov, teraz paleoantropológiu robí iba nepriamo. Zostáva v nej však veľkou postavou.

Vlastný objaviteľ lebky Frederick Manthi Foto: Koobi Fora Research Project/M. G. Leakey


Kliknite - obrázok zväčšíte.

(a)-(e) rôzne pohľady na rekordnú lebku Homo erectus, mierka je 5 cm, (f)-(h) rôzne pohľady na hornú čeľusť Homo habilis z Ileret, mierka je 2 cm Foto: Nature


Ileretská najmenšia lebka Homo erectus na pozadí najväčšej, ktorá sa takisto našla vo východnej Afrike, v tanzánskom Olduvai. Foto: National Museums of Kenya/F. Spoor and J. Reader (4)

Nálezisko v Ileret, v strede záberu stoja Meave a Louise Leakeyové. Foto: Koobi Fora Research Project/ F. Spoor

Autor: spolupracovník SME

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sklamaní voliči Matovičovej vlády sa nevzdali a vybrali si (najmä) Ivana Korčoka.

Fico je silný len vtedy, keď ostatní mlčia.


Premiéra Roberta Fica (Smer) vítajú v Galante na výjazdovom rokovaní vlády v čase volebnej kampane k voľbe prezidenta

Pellegrini cez šéfa Aliancie láka Maďarov. Ten podrazil vlastnú stranu.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Štefan Harabin.

Za vyjadrením je Jureňa, Harabin ho okamžite zbavil funkcie.


Neprehliadnite tiež

Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu