;) |
Príbeh korešponduje s filmom, takže tu máme pána fantastického Reeda Richarda, ktorý sa odhodlal vziať si konečne za ženu príjemnú Sue Storm. Ako to už býva zvykom, nesmie chýbať všetko komentujúci mladík (v tomto prípade brat Sue, Johnny Storm) a hora svalov, tu prezentovaná ako pohyblivý úlomok skaly Ben Grimm. Všetkých máte pár vetami predstavených nižšie a aj keď ide o vyhranené charaktery s vopred danými schopnosťami, nenájdete tu nič prekvapujúce. Budete sa jednoducho prebíjať od podzemného komplexu po New York či obrovskú továreň plnú technologických zázrakov. Celkovo tu nájdeme sedmičku prostredí, ktorými sa budete musieť premlátiť, prípadne zviesť nejakú tú naháňačku. Prečo to robíte, spočiatku netušíte, no spomínaný Silver Surfer sa postupne prestane javiť ako úplne tajomný hrdina a nesmie chýbať ani doktor Doom. Vopred však zabudnite na prepracovaný príbeh. To, čo sa odohráva na obrazovke, pôsobí ešte patetickejšie než vo filme, ktorý rozhodne kvalitou neovplýva. Hrdinské prejavy a slaboduché vtipy z materskej škôlky pôsobia umelo a charakterom tak chýba akákoľvek osobnosť a pôsobia len sťaby bábky. Takže tak ako pôsobí Jessica Alba vo filme umelo a neprirodzene, tak je tomu i v hre.
;) | ;) | ;) |
Dalo sa to však čakať, veď hlavný princíp hry spočíva v primitívnom bežaní do jediných otvorených dverí a medzitým mydlíte ostatných protivníkov svojimi päsťami po chrbte. Ako tomu bolo minule, tak je tomu i teraz a väčšinu času strávite vo štvorici s možnosťou prepínania charakterov. Niekedy sa síce vyskytne lietajúca pasáž s Johnnym, ktorá sa snaží pôsobiť akčne, ale ide o tak nudnú a ubíjajúcu vložku, že ju začnete nenávidieť po minúte letu. Inokedy sa napríklad úzkou štrbinou prederie len plastický vodca skupiny a tu nastupuje na scénu pre zmenu frustrujúca pasáž. Nie, že by sme nemali radi vedcov, veď takého Gordona Freemana máme vytetovaného na ľavej strane zadku, avšak Reed sa jednoducho poriadne biť nevie. Je ohybný, dokáže neskutočné kúsky, avšak jeho otcovské pôsobia na nepriateľov ako pohladenie od starej mamy. Ak už bojujete v skupine, prechádzate hrou poľahky, pretože hora skaly (Ben) pôsobí ako buldozér a nemusíte trikrát hádať, ktorúže postavu sme tým pádom využívali najčastejšie. Nie, Sue to nebola, aj keď modrý overal bol až nepríjemne tesný. Okrem tradičných buchnátov môžete využívať extra schopnosti, pre každého člena týmu charakteristické. Reed dočiahne vďaka svojej ohybnosti na inak nedostupné miesta, Sue sa dokáže zneviditeľniť či pritiahnuť vzdialené predmety, Johnnyho láskou je oheň a dokáže pomocou neho nielen flusať firebally, ale aj lietať a Ben je hora skaly, takže sa prejavuje výhradne silou. Príjemne pôsobí vytvorenie spoločného útoku s druhým charakterom, ktorého si po aktivovaní privoláte a na obrazovke vidíte väčšie bum než zvyčajne.
A to je úplne, ale naozaj úplne všetko milí priatelia. Skutočne je koncept tak primitívny, avšak na škodu by to ešte nemuselo byť. Máme radi jednoduché hry, no Silver Surfer sa nesnaží vynikať v úplne ničom a vo svojej podstate ponúka jednoduchú zábavu, ktorá počas celého hrania nedostane žiadny impulz k prilákaniu pozornosti hráča. Nie jediná chyba, ale na to sa pozrime do hodnotiacej časti.
GRAFIKA 4 / 10
Grafické spracovanie je skrz naskrz zúfalo priemerné a človek sa až čuduje, aké monotónne textúry a niektoré prostredia dokážu byť. Opakujúce sa sekcie nám nerobili najlepšie už pri staručkom Halo, tam sa však zapracovalo aspoň na exteriéroch, no Silver Surfer ponúka len zúfalo navrhnutú jedinú cestu, takže síce nezablúdite, ale na druhú stranu kvôli fascinujúco biednemu dizajnu nebudete vnímať prostredie ako niečo prekvapujúce. Ste v komplexe zloducha a tmavé farby nenavodzujú ten správny dojem vzrušujúceho napätia. Ono to vyzerá ako v hre spred niekoľkých rokov. Tam, kde sa Gears of War sústredí na ohúrenie v momentálnom stave, Silver Surfer neponúka nič. Skutočne nič, za čo by sa dalo na jednoduché textúry pozerať. Niekto môže namietať „skvelým“ fyzikálnym modelom, ale to sa zrejme dostal k hrám až dnes, pretože možnosť uchopiť niektoré predmety, ničenie bední a menších skál, tu už bola dávno. Animácie pohybov pochádzajú možno z akejkoľvek podobnej hry, máme tu štvoricu cupitajúcich hrdinov, ktorí vykonávajú svoje potreby, ale inak nič vážne. Zaujať by mohli animácie, ale na podobné príklady sme už zvyknutí a ani ten strih či prezentovaná zápletka nemá tú správnu atmosféru.
;) | ;) | ;) |
INTERFACE 7 / 10
Ovládanie dopadlo najlepšie zo všetkých položiek. Nie, že by bolo bezchybné, ale dá sa naň veľmi rýchlo zvyknúť, nenájdete v ňom žiadne nezrovnalosti a preto jediným problémom môže byť, a to aj bude, kamera. Síce pláva za zvolenou postavou, snaží sa neprovokovať nevhodnými uhlami, v stiesnených priestoroch je bezmocne chaotická a neostáva vám nič iné ako si udržať žalúdok na uzde či kopať a mlátiť v smere, kde by ten zlý nepriateľ mohol čisto teoreticky byť. Často je preto najlepšie bežať len vpred, používať drvivý útok, následne sa otočiť a bežať späť. Znovu rozdávajúc údery a špeciálnymi silami si pomáhajúc likvidovať ostatok. Nie je to však pravidlom, preto pre skúsenejších hráčov nebude predstavovať až tak zásadný a neprekonateľný problém. Na podobné kiksy natrafíme v každej druhej (čiže takmer každej filmovej) hre a stále sa nikto nedokázal poučiť. Hlavné predsa je, že to funguje a všetko sa stihlo v danom termíne.
HRATEĽNOSŤ 4 / 10
Celá hra pôsobí dojmom predčasného pôrodu, robením hier cez kopirák. Možno tomu tak skutočne je a niekto v hernom biznise vlastný extrémne pružný program, do ktorého nahádžete vstupné údaje (postavy, super sily a možno aj kde sa to má odohrávať) a Super-Generátor-Ultra-Úspešných-Hrdinských-Mega-Zábavných-Hier ® vám vypľuje požadovaný výsledok behom hodiny. Tupé napredovanie bez dostatočného množstva oživenia pôsobí výhradne degradujúco na zábavu a už po pár minútach sa neubránite pocitu, že vlastne robíte po celý čas to isté. Karty so schopnosťami sú odkryté ihneď na začiatku a hoci Silver Surfer obsahuje možnosť zlepšovania postavy, dopad nie je extrémne markantný a so zvyšujúcou sa náročnosťou je vlastne nutný. Aj keď s tou náročnosťou to nie je až tak horúce a zomrieť sa mi podarilo jedine v momente, kedy som hral za Reeda, ktorý skôr používa hlavu ako svaly, no to by zrejme dizajnéri prostredia museli trochu popremýšľať a spraviť špeciálne pasáže práve pre Reeda. Kľudne aj v štýle Tomb Raidera, bolo by to oživenie a skvele by sa hodilo na elastického muža. No nie, skvelý generátor zrejme nič také nezvládne a tak musí Reed znovu len bežať bacať opičky (to sú skutoční nepriatelia!) po prdelke. Zábava na pár minút, ktorá má v infantilných hrách (Shrek a podobne) svoj zmysel, pretože je zameraná na detské publikum, stráca v Silver Surferovi zmysel. Je to síce komix s tradičným námetom (hrdinovia zachraňujú svet a takmer vôbec neprejavujú navonok svoje city a problémy), no hru to robí sterilnou až chladnou. Je obrovské množstvo podobných arkád, ktoré však dokážu ohúriť. Hoci sa v nich viac skáče a nie sú zviazané známou licenciou, dokážu pobaviť viac. Máme radi podobné hry, ale keď sme po 4 hodinách hrania začali rozmýšľať, čože to bolo vlastne na začiatku a prečo to stále hráme, odpoveď neprichádzala. Primitívne hry berieme, avšak nudné primitívne hry z duše nenávidíme.
MULTIPLAYER
Hra ho neobsahuje. Ďakujeme.
;) | ;) | ;) |
ZVUKY 5 / 10
Okrem rozličných povzdychov si užijete dabing, ale že by bol niečím extrémne príťažlivým, sa povedať rozhodne nedá. Jednoducho tu je a postavičky aspoň neotvárajú ústa naprázdno. Tých zopár viet, ktoré za hru budete počuť (aj keď dúfame, že sa vám tejto česti nedostane), hru z biedy nevytrhnú.
HUDBA 5 / 10
Nejaká ta melódia občas zaznie, ale nie je to pravidlom a rozhodne vám nebudú niektoré skladby chýbať. Heroické momentky síce potešia, ale neustálym opakovaním nadobudnete veľmi skoro dojem, že túto činnosť vykonávate už stý raz. Ono to tak navyše aj je a sme nesmierne radi, že nám to aj hudba pripomína.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Zomrieť sa v Silver Surferovi vlastne nedá. Teda ak ste v skupine. A totiž vami ovládaný (alebo ktorýkoľvek) hrdina dosiahne hladinu života rovnú nule, padne, ale o niekoľko desiatok sekúnd vstane a s plným životom bojuje ďalej. Preto je dôležité udržať pri živote aspoň jedného hrdinu, veď ostatní sa čoskoro znovu zapoja znovu do boja. Smrť vás preto nebude príliš trápiť a nám sa oplatilo striedať medzi Johnnym a Benom. Monotónnosť hry tým vlastne ešte viac utrpela a znovu sa utápame v nekonečnej nude. Ukladanie pozície je tradične zvolené po checkpointoch, protivníci nie, že nemajú umelú inteligenciu, oni nemajú ani „i“, prvé písmeno z inteligencia. Zbadajú vás, bežia k vám alebo strieľajú z diaľky a nechajú sa zabiť. Kooperácia žiadna. Z pozadia vás ostreľujú panáčikovia? Bežíte k nim, nepohnú sa z miesta, prefackáte jedného a druhý čaká, kým dostane svoju nakladačku aj on a z miesta sa ani nehne. Pri bossoch na konci úrovne to chce trochu viac času, pretože musíte zistiť ako na to, takže budete niekoľko minút prežívať, potom už jemne odhryzkávať zo zdravia obludy. Nič viac, žiadny progres, ale je to arkáda, tak to chápeme. Doba hrania neprekročí 8 hodín, preto ak sa chcete nudiť jeden celý deň, máme pre vás skvelý typ.
;) | ;) | ;) |
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 4,8 / 10
Nedá sa povedať, že by sme od Fantastic Four: Rise of the Silver Surfer očakávali neskutočnú zábavu a ohromujúci zážitok, ale v tak primitívnej podobe ako k nám tento hrdinský projekt prišiel, nemôžeme hru doporučiť takmer nikomu. Fanúšikovia filmu a komixu si síce pochutia, ale pre ostatných (a že to zrejme je väčšina) ostanú nemo pozerať na nudu, upadajúcu hrateľnosť, slabú atmosféru i spracovanie. Holt, nie každému je umožnené priblížiť sa čo i len priemeru. Fantastická štvorka je zrejme zakliata a nedobila zatiaľ ani filmové plátna, ani obrazovky hráčov. Možností by bolo more, no ak sa niekto spolieha len na známe meno, nemôže to dopadnúť inak.
