Stolička mastodonta, nájdená na Aljaške, poskytla vzácny genetický materiál: mitochondriálnu DNA, starú 50-tisíc až 130-tisíc rokov. Keby reálny vek zodpovedal hornej časti tohto širokého rozpätia, znamenalo by to, že genetici sekvenovali dosiaľ najstaršiu DNA.
Do hlbín času
Mastondont je po mamutovi a obrovskom nelietavom vtákovi moa iba tretí vymretý druh, pre ktorý poznáme úplný mitochondriálny genóm. Vek genetického materiálu - 50- až 130-tisíc rokov - je v porovnaní s dosiaľ skúmaným čiastkovým úsekom mtDNA mastodontov a iných pravekých chobotnatcov významným ponorením sa do hlbín času.
Medzi jednotlivými druhmi dnešných slonov a mamutmi je pomerne krátky časový odstup. MtDNA mastodonta preto uvítali najmä vedci skúmajúci evolučný pôvod slonov, lebo potrebovali vzťažný bod ďalej v čase. Dosiaľ si vypomáhali najbližšími žijúcimi príbuznými slonov, ako sú morský cicavec dugong obyčajný a malý kopytník daman juhoafrický. Lenže obidve tieto skupiny sa od dnešných chobotnatcov oddelili už pred 65-miliónmi rokov. Priskoro.
Dobrá evolučná mierka
Mastodonty sa oddelili pred 24 - až 28 - miliónmi rokov. Po porovnaní mtDNA jedného z nich s mtDNA dvoch afrických slonov, dvoch ázijských slonov a dvoch srstnatých mamutov teraz bádatelia mohli s väčšou platnosťou vysloviť niekoľko záverov. Po prvé, potvrdili väčšiu príbuznosť mamutov s ázijskými slonmi. Africké slony sa od spoločnej línie ázijských a mamutov oddelili pred 7,6 - miliónmi rokov. Ázijské od mamutov pred zhruba 6,7 - miliónmi rokov. Ďalej potvrdili (tentoraz na báze DNA z bunkového jadra) aj stále sporné rozčlenenie dnes žijúcich afrických slonov na dva druhy: savanové a pralesné. Tie sa od sebe oddelili približne pred štyrmi miliónmi rokov.
Zaujímavé je, že chobotnatce prechádzali intenzívnou evolúciou zhruba v rovnakom období ako veľké ľudoopy. Mutácie v mtDNA sa však v posledných 24 - miliónoch rokov pri chobotnatcoch vyskytovali iba s polovičnou frekvenciou ako v skupine primátov.
Výsledky sekvenovania mastodontej DNA uverejnil v Public Library of Science Biology šesťčlenný nemecko-americko-švajčiarsky tím Michaela Hofreitera z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku.
Autor: urb
