Novozélandskí vedci odhalili, že včelie kráľovné chemicky "vymývajú mozgy" mladým poddaným, aby ich upokojili. Americkí vedci zas zistili, že viac trúdov v úli nie je rozmar prírody, ale nevyhnutnosť.
Feromónový bič
Novozélanďania skúmali pachovú látku, ktorú vylučujú kráľovné, aby oznámili svoju prítomnosť v kolónii a ovplyvnili správanie členov želaným smerom. Feromón QMP (queen mandibular pheromone čiže hryzadlový feromón kráľovnej) je zložitá zmes chemikálií. Kráľovná jeho vylučovaním priťahuje mladé robotníčky, ktoré ju kŕmia a starajú sa o ňu. Okrem iného jej olizujú telo a dotýkajú sa ho tykadlami, a tak následne prenášajú čiastočky QMP na ostatné robotníčky.
Feromón má v kolónii štyri hlavné účinky. Po prvé, potláča výchovu nových kráľovien. Po druhé, pôsobí na činnosti pri budovaní plástov. Po tretie, prekáža vývoju vaječníkov robotníčok. A po štvrté, ovplyvňuje vývoj správania mladých robotníčok.
Sčasti tí istí novozélandskí bádatelia nedávno preukázali, že feromón mladým včelím robotníčkam výrazne zmenil aktivitu dôležitého mozgového neuroprenášača dopamínu. Dopamín sa podieľa aj na učení a pamäti, a pri hmyze tiež na učení sa agresívnemu správaniu. Novozélanďania si preto položili otázku: Je možné, že kráľovná feromónom práve jeho účinkami na funkcie dopamínu "drží na uzde" potenciálne vzpurné mladé robotníčky, kým sa o ňu starajú?
Elixír poslušnosti
Testy s viacerými skupinami rovnako starých robotníčok ukázali, že odpoveď na otázku je kladná. Bádatelia včely cvičili, aby vystrkávali žihadlá v smere pachu, ktorý sprevádzal mierny elektrický šok, a aby to nerobili pri inom pachu bez šoku. Kontrolné včely nevystavené feromónu to zvládli dokonale a jasne medzi pachmi rozlišovali. Včely ovplyvnené feromónom však na pach sprevádzaný zlým zážitkom nereagovali.
Keďže QMP je zložitá zmes, Novozélanďania sa pokúsili určiť hlavnú zložku. Vyšla im aromatická zlúčenina homovanillylalkohol (HVA). Keď ňou pôsobili na mladé včelie robotníčky, dostali pri testoch tie isté výsledky ako s kompletným feromónom. QMP/HVA blokuje agresívne správanie výlučne mladých robotníčok, staršie sa ho učia aj napriek účinkom feromónu; tie sa však už nestarajú o kráľovnú a zväčša lietajú von za peľom a nektárom.
Novozélandský tím si myslí, že účelom potláčania agresívnosti mladých robotníčok je prekryť nepríjemné účinky iných zložiek feromónu alebo vysokých dávok QMP celkovo, aby si ich mladé robotníčky nespájali so starostlivosťou o kráľovnú. Komentátorovi výskumu také "vymývanie mozgov" pripomína temný román Aldousa Huxleyho Prekrásny nový svet. Ľudské zárodky v ňom chemicky upravovali tak, aby boli vhodné na členstvo v nižších či otrockých kastách a aby neboli agresívne voči vyšším kastám. Keďže včely sú na svete oveľa dlhšie ako ľudia, už od druhohôr, ich "prekrásny svet" je už riadne starý.
Jeden trúd nestačí
Členovia včelích kolónií spolupracujú preto, lebo majú vysoký stupeň genetickej príbuznosti. Taký je názor teoretikov. Preto sa objavila myšlienka, že ak by sa kráľovná párila iba s jedným trúdom, kolónia by na tom mala byť produktívnosťou i mierou prežívania ešte lepšie.
Dvojica amerických bádateľov tento názor preverila. Vedci skúmali 21 nových včelích kolónií. Približne polovica bola geneticky rozmanitá, lebo sa v nich vyskytovalo 15 otcovských (trúdích) línií, zvyšné kolónie boli geneticky homogénne, s jedinou otcovskou líniou. Do dvoch týždňov sa prejavili rozdiely. Rozmanité kolónie prejavovali vyššiu aktivitu pri zbere peľu a nektáru, budovaní plástov a vyprodukovali viac medu. Vyjadrené priemernými číselnými údajmi v porovnaní s priemernou kolóniou, kde bol samčím zakladateľom jediný trúd: hmotnosť stúpla o 300 percent, populácia robotníčok o 500 percent a produkcia trúdov o 800 percent. Extrémne chladné počasie škodilo všetkým, no kým štvrtina geneticky rozmanitých kolónií sa aj napriek nemu dožila jari, všetky geneticky homogénne kolónie spotrebovali zásoby potravy ešte do polovice decembra a uhynuli.
Prvý výskum zverejnila v časopise Science doktorandka Vanina Verzogová z Otagskej univerzity v Dunedine (Nový Zéland) s dvomi kolegami, komentoval ho C. Giovanni Galizia z Konstancijskej univerzity (Nemecko). Druhý v rovnakom čísle Science napísali Heather Mattilaová a Thomas Seeley z Cornellovej Univerzity v Ithake (USA).
| Vľavo včelia kráľovná (s číslom 99) počas pokusu so sledovaním účinkov "feromónu poslušnosti". Vpravo včela pri zbere peľu. Foto - CSIRO; Science. |
Autor: spolupracovník SME
