ity v Hong-kongu zhrnul výsledky štúdie, ktorá si všímala zmeny klímy, v internetovej verzii Nature takto: "Oblasti, ktoré majú množstvo zdrojov a susedia s chudobnými regiónmi, môžu byť miestami vzniku konfliktov." Podporil tak názor, že prebiehajúca klimatická zmena, ktorá by priniesla nedostatok vody a potravín, by mohla mať podobné účinky.
V rokoch 1000 až 1911 sa odohralo vo východnej Číne 899 vojen. Ide o oblasť, kde pestujú najviac potravín v krajine. Zhangov tím klasifikoval každé desaťročie podľa počtu vojen: veľmi vysoký (30 a viac), vysoký (15 - 30) a nízky (menej ako 15 vojen). Údaje o podnebí na severnej pologuli za rovnaké obdobie ukazujú šesť hlavných cyklov teplého a studeného obdobia. V chladnejších obdobiach produkcia obilia a chov dobytka výrazne poklesla. Všetky štyri desaťročia veľmi vysokého počtu konfliktov sa odohrávali počas chladných období. Konflikty začínali zhruba 10 až 30 rokov po začiatku studeného obdobia.
"V období ekologického stresu sa môže ozbrojený konflikt stať jediným spôsobom prerozdelenia stenčujúcich sa zdrojov," napísal tím v časopise Human Ecology . "Výsledky ma veľmi prekvapili," hovorí Zhang. "Všetky vojensky aktívne obdobia a zmeny dynastií sa vyskytli počas chladných období. Cítil som, že ľudské bytosti boli stále zvieratami."
Súvislosť medzi podnebím a vojnami "dáva perfektný zmysel", hovorí ekonóm Gary Yohe z Wesleyanskej univerzity v americkom Middletowne, Connecticut. Yohe je jedným z mnohých tvorcov poslednej správy Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC). Aj podľa jeho názoru by migrácie a nedostatok zdrojov v dôsledku zmien podnebia mohli viesť k zvýšenému napätiu a konfliktom. "Potenciál na vznik národného či medzinárodného konfliktu môže klimatická zmena zvýrazniť," hovorí. "História je plná príkladov, keď jeden národ napadne druhý kvôli zdrojom." (der)
