Znižovať emisie oxidu uhličitého je nevyhnutné. Vzhľadom na zotrvačnosť prírodných procesov, na nedokonalosť boja s emisiami a na neznalosť všetkých súvislostí klimatickej zmeny však treba rátať s tým, že počas niekoľkých nasledujúcich desaťročí sa bude Zem naďalej otepľovať.
Tromfy v rukáve
Ak by došlo k najhoršiemu, vedci schovávajú v rukáve niekoľko tromfov. Zatiaľ o nich nechceli diskutovať, pretože to vyvoláva dojem, že nie je potrebné riešiť jadro problému. Teraz však usúdili, že nastal čas vyniesť ich na stôl.
Stephen Schneider zo Stanfordskej univerzity bol jeden z prvých, ktorý upozornil na závažnosť problému globálneho otepľovania. Teraz prirovnal projekty na ochladzovanie Zeme k liečbe drogovo závislých ľudí: neriešia základný problém, ochránia však pred rýchlym koncom a dávajú čas na zmenu. Hovorí: "Páči sa mi analógia s metadonom (náhrada heroínu pri liečbe). Ak ste závislý od heroínu, je nevyhnutná hospitalizácia, liečba a nakoniec dlhá rehabilitácia. Ak to však nejde, metadon je lepší ako heroín."
Globálne tienidlo
Základnou myšlienkou "metadonovej" liečby je využitie globálneho tienidla pre celú planétu, ktoré by odrazilo do kozmu presne toľko slnečného žiarenia, koľko ho zachytáva nadbytočný oxid uhličitý vo vzduchu. Tento prístup, kedysi považovaný za kacírsky, dnes získava na popularite. NASA dokonca pridelila na takýto projekt grantové peniaze.
V princípe existujú dve možnosti: buď odraziť slnečné žiarenie v atmosfére Zeme, alebo už vo vesmíre. Prvý je lacnejší a jednoduchší, druhý, oveľa náročnejší, by bol dlhodobý a mal by menej vedľajších účinkov.
Napodobniť sopku?
Najjednoduchšou metódou je aplikácia oxidu siričitého do vrchných vrstiev atmosféry, čím by sa napodobnil ochladzujúci účinok sopiek. Síra je lacná, stačilo by vybudovať komín vysoký 10 kilometrov, aby dosiahol do stratosféry. Množstvo častíc, ktoré by neutralizovali skleníkové plyny, by bolo veľmi nízke a asi tisíckrát lacnejšie v porovnaní s premenou existujúcich energetických systémov. "Finančná dostupnosť a nedostatočný model medzinárodnej spolupráce pri znižovaní emisií oxidu uhličitého vytvárajú pre tento model atraktívne podmienky," tvrdí fyzik Ken Caldeira z Carnegieho inštitútu.
Všetko, čo do atmosféry pridáme, však hrozí nepredvídateľnými vedľajšími účinkami. Môžu sa zmeniť oblasti výskytu sucha či zrážok, môžu vznikať chemické reakcie narušujúce ekosystémy. Síra by vyžadovala neustále doplňovanie do atmosféry; na jar v oblasti pólov jej účinok trvá iba do zimy, zatiaľ čo na rovníku sa môže udržať až päť rokov. Ak by sme tento postup použili iba raz, stali by sme sa od neho závislými na niekoľko storočí.
Zásah v kozme
Nebol by teda lepší vesmírny systém? Znie to možno divoko, ale tím astronómov už s peniazmi NASA robí malé experimenty. Astronóm Roger Angel z Arizonskej univerzity v Tuscone sa podieľal na konštrukcii najväčších teleskopických zrkadiel na Zemi; hovorí, že vesmír je tým správnym miestom na boj so Slnkom.
Navrhuje vyrobiť disky zo silikónu s priemerom 60 cm, hrúbkou zopár mikrometrov a hmotnosťou jeden gram. Stačí na to klasická technológia výroby čipov. Disky by rozptyľovali prichádzajúce svetlo rôznych vlnových dĺžok a tlmili by slnečné žiarenie dopadajúce na Zem. Milióny diskov by sa v kovových kontajneroch vystreľovali do vesmíru s použitím elektromagnetických diel. Túto metódu zatiaľ testovali iba v laboratóriách, mohla by však byť lacnejšia a spoľahlivejšia ako tradičné rakety.
Vo výške 1,5 milióna kilometrov by sa kontajnery dostali do Lagrangeovho bodu 1, teda do miesta medzi Zemou a Slnkom, kde sa gravitačné polia oboch telies navzájom rušia a disky tu môžu zaujať stabilnú obežnú polohu. Každý z diskov by mal diaľkovo ovládateľné krídla na slnečný pohon, ktoré by umožňovali nastavovať polohu. Podľa Angela by mali disky životnosť okolo 50 rokov alebo viac, na rozdiel od "prachových mrakov", čo je iná navrhovaná metóda, ktorá však potrebuje vylepšiť.
Angel a Pete Worden z Amesovho výskumného strediska NASA vypočítali, že 20 elektromagnetických diel, vysokých 3 km, by muselo v priebehu desiatich rokov každých 5 minút vypustiť zväzok diskov. To by znížilo prichádzajúce žiarenie o požadovaných 1,8 percent.
Počítačové simulácie Kena Caldeiru ukázali, že vesmírny tieň by neutralizoval globálne otepľovanie takmer úplne, okrem malých oblastí na póloch, kde by pokračoval úbytok ľadu. Mohlo by to priniesť také výrazné regionálne zmeny, že z tohto pohľadu by bolo lepšie aplikovať síru.
Rozhodne budúcnosť
Ktorý prístup je teda lepší? Rozhodujú finančná stránka a zmysluplnosť. Ak by sme náhle museli čeliť klimatickej katastrofe, použitie síry je lacné, rýchle a technologicky nenáročné. Použitie vesmírnych diskov, aj keď ide o možnosť atraktívnu, vyzerá veľmi nepravdepodobné, najmä pre vysoké náklady. To už by bolo jednoduchšie transformovať existujúce energetické systémy.
Okrem toho nijaký takýto zásah neobmedzuje emisie. Oxid uhličitý bude stále okysľovať oceány, čo je príčinou zvetrávania skál a ničenia koralových útesov a fytoplanktónu, ktorý si buduje schránky z uhličitanu vápenatého. A existuje aj riziko, že náš klimatický systém bude nebezpečne závislý od geoinžinierstva, na čo upozornil Caldeira spolu s Damonom Matthewsom. Ich štúdia ukazuje, že ak sa biosféra adaptuje na menšie množstvo slnečného žiarenia a vyššie koncentrácie oxidu uhličitého, akékoľvek zlyhanie odtienenia bude mať rýchly a vážny vplyv - napríklad asi dvadsaťnásobne rýchlejšie oteplenie ako súčasné.
Ako operácia
Ďalšou námietkou môže byť, že vývoj podobných systémov poskytuje zázemie tým, ktorí nechcú znižovať emisie. Väčšina vedcov je však presvedčená, že základný výskum v tejto oblasti je potrebný. "Sme povinní robiť výskum a informovať o tom, či existujú aj tieto možnosti," tvrdí Worden. "Ako vedec nedokážem predpovedať, aké by mohli byť výhody či nevýhody. Neexistuje vedecký objav, ktorý by neprinášal veľké nebezpečenstvá. Je bláznivé povedať, že o určitých technológiách by sa nemalo uvažovať."
"Nikto nechce takéto riešenie," dodáva Angel, "ak sa však dostanete do štádia, keď je opačnou alternatívou nárast hladiny morí o šesť metrov, lepšie riešenie je toto."
Do tretice Stephen Schneider: "Tieniace technológie sa nechystáme aplikovať, potrebujeme však vedieť, čo je možné. Je to ako chirurgický zákrok: nikdy ho nechcete, no treba ho ovládať."
Problematiku ochladenia Zeme zhrnul v článku pre New Scientist David L. Chandler.
