„Ja áno. Ale ja som známy novinár. Píšem stĺpčeky do popredného slovenského denníka,“ povedal som. Už som nespomenul, že som si heslo v internetovej encyklopédii vyžobral od čitateľov iného svojho stĺpčeka, ktorý píšem pre popredný český časopis.
Kolega mi opísal, ako sa na jeho stránke na Wikipédii objavila fotografia muža s veľmi malým prirodzením. „Už je tam dva dni,“ povedal s tragickým výrazom na tvári. „A pritom IBM nedávno zverejnil prieskum, že používatelia opravia chybu vo Wikipédii v priemere za tri minúty.“
Nemal som srdce povedať mu, že rýchlosť nápravy je priamo úmerná záujmu surfistov o dané heslo. Takže sa výnimočne môže stať, že nepravosť vydrží na Wikipédii aj celé týždne. Prečo teda fotku neodstráni sám? „Blázniš? Meniť vlastné heslo je neetické. To žiadne významné osobnosti nerobia,“ poučil ma. Zhodli sme sa, že taký útok je podlý.
„Je to vlastne virtuálne znásilnenie,“ povedal kolega. „Vlastne je to omnoho horšie, než keby ma niekto fyzicky okradol.“ Keď sme vystupovali, začal sa kolega horúčkovito prehľadávať. Zľakol sa, že mu ukradli peňaženku. Potom si spomenul, že ju ráno dal do iného vrecka. Škodoradostne som mu pripomenul, že vandalský virtuálny útok je podľa neho horší ako krádež. „To je pravda,“ povedal. „Ale ja v tej peňaženke mám tri tisícky!“
