Ukazujú to početné fosílne kosti objavené v Novom Mexiku, v krajine, ktorú preslávili arroyos čiže vyschnuté korytá po záplavách spôsobených prívalovými dažďami. Konkrétne v Haydenovom kameňolome na ranči Ghost Ranch (Ranč prízrakov) blízko mesta Abiquiu. Z ranča je dnes útulok a konferenčné stredisko, ktoré prevádzkuje presbyteriánska cirkev. Kosti predstavujú prvý jasný dôkaz, že dinosaury veľmi dlho žili bok po boku so svojími plazími predchodcami a že ich nenahradili tak rýchlo, ako si vedci dosiaľ mysleli.
Haydenov kameňolom v oblasti paleontologického náleziska Ghost Ranch v Novom Mexiku (USA).
Doktorandská jazda
V hlavnom článku v najnovšom čísle časopisu Science to napísal sedemčlenný tím paleontológov z Kalifornskej univerzity v Berkeley, Amerického múzea prírodnej histórie v New Yorku a Fieldovho múzea v Chicagu.
Výskum iniciovali dvaja prví autori - doktorandi Randall Irmis a Sterling Nesbitt, prvý z Berkeley a druhý z New Yorku, pričom v tíme boli ešte traja ďalší doktorandi.
Ghost Ranch je vyše sto rokov známa paleontologická lokalita s múzeom. Haydenov kameňolom však iba od roku 2002, keď tam turista objavil prvé fosílie. V roku 2005 niektoré uvideli Irmis s Nesbittom, ktorých veľmi zaujali, takže miesto sami navštívili. V roku 2006 tam začali vykopávky (pokračujú aj tohto roku). Haydenov kameňolom je mimoriadne bohaté nálezisko. Za deň sa tam dá objaviť toľko pravekých kostí ako inde za celú sezónu. Pri vykopávkach im pomáhali a pomáhajú záujemcovia z radov verejnosti, ktorí sa zúčastňujú na jednotýždňových letných paleontologických seminároch.
Bádatelia usilovne pracujú pri vykopávkach, kým ponad útesy v pozadí prechádza popoludňajšia monzúnová búrka.
Atmosféru vykopávok v júli 2007 približuje video (v angličtine). Na tejto stránke sú tiež doplnkové textové informácie v angličtine.
Dôkazy dlhého spolunažívania
V Haydenovom kameňolome našli množstvo kostí skorých dinosaurov a ich predchodcov, takzvaných bazálnych dinosauromorfov zo širšej kategórie archosaurov. (Do nej patrili aj lietajúce jaštery, pterosaury, ako pterodaktyly, ktoré v druhohorách ovládli vzduch.) Vrátane dvoch druhov, ktoré pripomínali neskorších velociraptorov, dravých a veľmi pohyblivých i bystrých dinosaurov známych z filmovej trilógie Jurský park. Popri nich kosti krokodílích predkov, rýb a obojživelníkov.
Medzi nálezmi dinosaurích predchodcov sú aj kosti dosiaľ neznámeho druhu, ktorý objavitelia pomenovali Dromomeron romeri. Dlhý bol meter až poldruha metra a podľa všetkého sa pohyboval na dvoch končatinách. S ním našli aj kosti asi trikrát väčšieho, zatiaľ nepomenovaného štvornohého bylinožravého dinosaurieho predchodcu so zobákovitým ňufákom. Paleontológovia pritom dosiaľ predpokladali, že všetci dinosaurí predchodcovia boli malé mäsožravé dvojnožce. Všetko z čias pred 220-210 miliónmi rokov čiže z neskorého triasu, prvého útvaru druhohôr (pred 248-206 miliónmi rokov). Celkove to po zohľadnení súvisiacich nálezov z iných miest vyzerá, že bazálne dinosauromorfy a skoré dinosaury žili vedľa seba najmenej 15 až 20 miliónov rokov.
Umelecké zobrazenie štyroch zástupcov plazej fauny, ktorých kosti sa našli v Haydenovom kameňolome. Dole vľavo je novoobjavený druh dvojnohého mäsožravého dinosaurieho predchodcu Dromomeron romeri, nad ním zatiaľ nepomenovaný štvornohý bylinožravý dinosaurí predchodca, ktorý sa podobal tvorom z druhu Silesaurus opolensis, objaveného v roku 2003, ako naznačuje už jeho názov, pri Opole v poľskom Sliezsku, druhý od vrchu je skorý dinosaurus druhu Chindesaurus bryansmalli a celkom hore ďalší skorý dinosaurus podobný rodu Coelophysis.
Doterajšie predstavy
V druhej polovici triasu sa z archosaurov popri dinosauroch vyvinuli aj viaceré iné významné skupiny živočíchov, ako jaštery, krokodíly, korytnačky, žaby. A cicavce, čo nás zaujíma najviac, lebo k nim patríme, aj keď sa ľudský rod Homo objavil na scéne iba pred približne 2,5-milióna rokov. Dinosaury však začali dominovať až v jure, druhom útvare druhohôr (pred 206-144 miliónmi rokov). Paleontológovia si v minulosti mysleli, že dinosaury svojich predchodcov rýchlo vyradili z hry ekologickou konkurenciou, lebo sa lepšie vedeli prispôsobiť meniacim sa podmienkam prostredia. Alternatívnym vysvetlením bolo, že dinosaurom otvorilo cestu k dominancii masové vymieranie organizmov na rozhraní triasu a jury, alebo tesne pred ním. (Tak ako samotnú hranicu trias/jura datujú jednotliví odborníci rôzne, rozdielne datované býva aj toto vymieranie. Najčastejšie sa udáva, že k nemu došlo pred 215 alebo 213 miliónmi rokov, prípadne ešte bližšie k najetablovanejšiemu konci triasu pred 206 miliónmi rokov, hoci najnovšie sa rozmedzie trias/jura často kladie až do doby pred 200 miliónmi rokov.)
Kresby štyroch tvorov z predchádzajúceho obrázku, usporiadané v rovnakom poradí zdola nahor, lepšie ukazujú podrobnosti anatomickej stavby.
Pomalý nástup, pomalý koniec?
Samotné dinosaury potom po približne 150-miliónročnej dominancii v rámci suchozemského života našej planéty vymreli pred 65 miliónmi rokov na konci posledného útvaru druhohôr kriedy. Zrejme po zmene klímy spôsobenej dopadom jedného či viacerých vesmírnych telies na zemský povrch (kráter po jednom sa našiel na mexickom poloostrove Yucatán). Vtedy však už možno desiatky miliónov rokov prežívali úpadok. Z rôznych príčin - hovorí sa aj o konkurencii cicavcov, čo len vykrádaním dinosaurích vajec z hniezd. No niektoré malé dinosaury s nami zdieľajú Zem dodnes, lebo ešte v jure sa z nich vyvinuli vtáky. Udalosti na konci kriedy, či už vesmírneho alebo pozemského pôvodu, azda znamenali iba príslovečný posledný klinec do rakvy veľkých dinosaurov. Nové objavy z Ghost Ranch názor o pomalom konci veľkých dinosaurov „harmonicky" dopĺňajú názorom o ich pomalom nástupe k vláde.
Hlavný zdroj: Science z 20. júla 2007. Ilustrácie: Science (1, 2, 4); Donna Braginetz/Science (3).
Autor: Zdeněk Urban pre sme.sk
