Tím Jasona Cooka z Arizonskej štátnej univerzity (USA) objavil na povrchu mesiaca Charon, ktorý obieha trpaslíčiu planétu Pluto, akési gejzíry (na umeleckej vízii). Chŕlia zamrznutý materiál, asi zmes vody a amoniaku, cez pukliny v ľadovej škrupine mesiaca a zasypávajú ju kryštálikmi.
(Zdroje: The Astrophysical Journal,
Gemini Observatory).
Andrea Manica z Cambridgeskej univerzity (Veľká Británia) s kolegami podporil závery o spoločnom pôvode dnešného ľudstva na čiernom kontinente, odvodené z výskumu DNA, analýzou 4500 mužských lebiek zo 105 populácií celého sveta. Rozmanitosť prvkov lebky klesá so vzdialenosťou od Afriky.
(Zdroj: Nature)
Oliver Piskurek a Norihiro Okada z Tókijského technologického inštitútu (Japonsko) zistili, že poxvírus, ktorý kedysi infikoval mimoriadne jedovatú africkú vretenicu druhu Echis ocellatus (na obrázku), preskočil na jej korisť, hlodavca druhu Tatera valida (džerbil), ale už aj s úsekom hadej DNA, včleneným do jeho genetického materiálu.
(Zdroj: PNAS)
Expedícia vedená Dirkom Huygeom z Kráľovského múzea umenia a histórie v Bruseli (Belgicko) v Egypte znovu objavila najstaršie tamojšie umenie z doby dávno pred vládou faraónov. Ide o skalné rytiny a maľby, zväčša divých býkov, na pieskovcových útesoch pri dedine Kurta, 640 km južne od Káhiry, staré 15-tisíc rokov. Údajne sú na úrovni pravekého umenia vo francúzskej jaskyni Lascaux a španielskej Altamire
(Zdroj: National Geographic News)
Podľa tímu Manuela Serrana z Národného strediska pre výskum rakoviny v Madride (Španielsko) umelé zvýšenie obsahu bielkoviny p53, ktorá potláča rast tumorov, a ARF, ktorá patrí k regulátorom p53, poskytuje myšiam odolnosť voči rakovine a dlhší život.
(Zdroj: Nature).
