ania spomienok.
Sledovali mozgovú činnosť dobrovoľníkov funkčnou magnetickou rezonanciou (fMRI). Zamerali sa na oblasti mozgu, podieľajúce sa na spracovávaní spomienok. Dobrovoľníkov požiadali o dve veci. Po prvé, aby si aktívne vyvolali určitú emotívnu spomienku. Po druhé, aby sa ju pokúsili aktívne potlačiť. Potom preskúmali fMRI skeny časti mozgu, ktorá má pri narábaní so spomienkami rozhodujúcu úlohu; ide o prefrontálny kortex, čiže prednú časť čelového laloka mozgovej kôry. Zistili, že dobrovoľníci naozaj dokážu potláčať spomienky.
Potláčanie prebiehalo v dvoch fázach. Najprv určitá časť prefrontálneho kortexu potláčala oblasti, podieľajúce na zreteľoch pamäte, ktoré súvisia so zmyslovými vnemami. Potom iná časť prefrontálneho kortexu potláčala mozgové oblasti, ktoré podporujú základné pamäťové procesy a spájanie emócií s pamäťou. Naše úsilie o potláčanie nepríjemných spomienok má teda zmysel. Napriek tomu nejde o ich vymazanie, lebo, ako sa nám asi všetkým stalo, náhodné podnety ich opäť vedia vyvolať.
Výskum uskutočnili psychológ Brendan Depue a neurovedec Tim Curran z Coloradskej univerzity v Boulderi a psychiatrička Marie Banichová z Denverskej univerzity.
(urb)
